(Tenyidie Vernacular Daily)
CAPI VOL. 30 NO. 134 KOHIMA ZHALI (MONDAY) CADI (JUNE) 14, 2021 RAKA 5/
Assembly ‘dissolve’ chüwalie: NPCC India nu COVID positive 80,834
Kohima, Cacü 13: Nagaland ba moketa NPCC-e pushü. parlieketuo la chau khrüshü- New Delhi, Cadi 13: India nu kechüu mekapfükelie mia
Pradesh Congress Committee NPCC President K. ketuo phrashü, süla mhakinu nu Niepuuzha nhie COVID- Crore 2.94 khota mu mia
(NPCC)-e Naga political nyie Therie-e keyiekeshü nu, state uko süu gei dietho tha ketho 19 positive 80,834 nu kerliete 3,70,384 siate.
kerüchükezhüu la Nagaland sorkari üse t hedo nu ro Framework Agreement derei kesiau tsie rei mia 3,303 Siro Seyieu nu t hepeu
State Assembly, JLF morei mhachüketuou kerüpu di (3 rd Aug 2015) mu Agreed siaketa Union Health Ministry la bo uru chü kezhüu t sie
Core Committee se sa mo mhapepilieketuou teshü pecha Points (17 th Nov 2017) dieyie nu pushüte. ket so daru ( do se) Cro re
rei viketa pushüte. se vortakezhü pushü. Mu khronu mhapepilieketuo la 25 kezie pie gelie baketa
Zha sorou rüso positive
State Governor mu tsiewe, mhako kerüchü tsei Assembly-u ‘dissolve’ chüwa
Lakh puo khro kelie bate rei Health Ministry-e pushü.
int erlo cutor-e rüchüko se baketa la thedonu chau morosuo. Mu sidi India sorkari
mu Niepuuzha nhie voketa Bo ur uu Maharasht r a nu
tseilieketa pushüwate, süsie mezashüketuo la Nagaland mu kerüchü ketha kroko bu
NSCN (IM) rei Framework State Assembly, JLF morei mhapepilie,” idi pushü. zha 71 donu ketsatho chü kekrat ho , kenieu UP mu
Agreement nu mhapu hienu Core Co mmit tee puorei Siro Nagaland nu Congress di 80,834 nu lerliete. Seyieu seu Gujar at iba.
Core Committee kerieshüketa kethoupie mhachü la mo rei party zo kemosie, political
tsiu WC, NNPG-koe voketa viketa la state sorkari bu party kekreiko (Ruling mu Nagaland Covid 82 te lalie; 5 siaketa
teicie 2017 cie Ziephie zha Assembly ‘dissolve’ chüwa Opposition shierei) Kohima, Cadi 13: Nagaland workers 1 mu kekreimia 46
17 nhie ‘Agreed Points’ zaru di chau perhieshülie nushü. mhapepiketuo teiu teshü pecha
nu Niepuuzha nhie Covid- sa üsi.
chüwaketa la tsie thedonu “Ukoe puo therhu kenyi se balieketuo dorhü se mhachü
mhachü la sa morokesuo nu mu lieliekesü theca pepi se baketa pu sashü. 19 test result 772 ngukelie Siro Niepuuzha nhie
nu positive 82 telie mu süko Dimapur nu 137, Mokokchung
Nagamia nyieu gei Along dieu pejokeshü sa di positive 23644 khoketa nu 39, Kohima nu 7, Phek
Kohima, Cadi 13: Naga khro Nagamia la vikecü tsiu Nagamia teicie 70 kezie pushüte. nu 7, Peren nu 5, Wokha nu
Hoho (NH)-e BJP Nagaland kehoupuorei whuo mu süu kemezhie kevor-u India Niepuuzha nhie Covid- 4, Kiphire nu 4, mu Longleng
state unit president Temjen geinu chülie mo rokesuo Yehzabo khro lerketuo la me? 19 positive nyie kesa 82 tekelie nu 1 idi positive ketamia 204
Imna Along Cadi zha 10 nhie puketau pejo peto seshü. Mu idi ketsoshü. nu Kohima nu 30, Dimapur shürholalie mu hako sa di
regional new channel puo ze Imna Along üse voketa mu Siro Naga Hoho-e state nu 28, Mokokchung nu 11, Covid-19 positive ketamia
kesiephikecü nu Nagamia tsie Nagamia political group sorkari kitsanu Nagamia
Zunheboto nu 5, Mon nu 4, 19206 shürholieketa, mu mia
nyieu gei mhapukeshüu kekreikecü krütamiako mu political kereu pepilieketuo
Nagamia political dzeüse Nagamia kesikelemia pete la thenounyü ketho chü ketha Longleng 2, Kiphire nu 1 mu 3502 active nu bakecü pushü.
kreitoukecüu melie tseiketa pie chülie kelho mhie zo di pu di Nagamia political nyieu Phek nu 1 ikecü Health & Süsie Niepuuzha nhie
pejoshü mu Nagamia süu lielie biepejüketa pushü. gei core co mmit tee Family Welfare Nagaland Dimapur nu 1, Mokokchung
kenjükecü pushüte. Naga Hoho-e kedipuo la pesiekeshüu liekelie pushü. kitsanu pushü. nu 3, mu Tuensang nu 1 idi
Hoho-e Imna Alo ng Nagamia thechü pete nu rünyie Mu Core Committ ee Positive tekelie hako mia 5 sia laketa, mu hako
Nagamia nyieu gei mhapepi se keperhiekecü chü tuota mhachükeshü geinu India sa di Covid kechü ze
chüpahimia 1, chazou nu
se kepar kehoupuorei India mu kiüdi 16 Point Agreement sorkari mu political thetuomia
kevormia 1, kese keperokecü nunu siaketa mia
yehzabo khronu morokesuo geinu statehood ngulie mu donu mhachülie mo kebau
mu süu Indian union khro voketa teicie 23 kezie vitho pejülie mu Nagamia political kemerekewamia 33, frontline 453 khoketa rei pushü.
morosuo tsiu India yehzabo rüchü peba vorzhü shikecü, (4 nu)
Governor Ravi nousuo dieyie
Pangnyu CMOs/MS ze ‘Video Conference’ bakelie Kohima, Cadi 13: Nagaland mu Leshümhasi chau nu
Governor R.N. Ravi-e Padma zhakhra kekra ngukelie pushü.
Shri Piyong Temjen Jamir Puoe Diemvü chau nu mhachü
(Hindi Scholar mu Litterateur rükrükeshü mu themianuo pete
kemeyieu) puotei kecha suo siezedzüriekechü peleyakezha
vor di Cadi zha 12 nhie kesikelemia puo kecü la
Dimapur nunu puo tei voketa kelhoudze nu puo dzeu
sipie thenousuo keba pushüte. tuotaketuo pushü.
Governo r-e nousuo Siro puo tuo moketa geinu
dieyiekeshü nu, Padma Shri seyieu dziemvü chatsa kesimia
Piyong Temjen Jamir üse mu kelemia kemeyie puo
Rashtra Bhasha Hindi Training pejüwaketa pushü.
Institute, Nagaland nu keba Governor-e Nagaland nu
Rashtra Bhasha Prachaar kelhoumiako mu puo thuo
H&FW Kilonser S. Pangnyu Phom-e Zhaü nhie NIC Secretariat nunu
District CMO-ko mu MS ze di ‘Video Conference’ pebakeba. Samiti Wardha branch puo sounu thenousuo sekeba
Principal chü mu Nagaland se Pangertula Longkumer
Kohima, Cadi 13: Health kekhroshülie. se mhachükeba, ambulance nu Hindi biekemeyiekecü nu (Padma Shri Piyong Temjen
& Family Welfare Kilonser Puotei hau nu kezhamia sekeba, rüna thechüko bokelie Jamir kimiapfü) petsoshü
mhachü rükrükeshü pushü.
S. Pangnyu Phom-e Cadi zha mu staff u liethochü nu keba, thau, DTF ze ‘information’
Süsierei puoe (Temjen mu Kepenuopfü bu nousuo
12 nhie NIC Secretariat nunu district-ko nu Covid test kezakecü-kinyi kekhruohi mu
Jamir) kekhruohi di Hindi geinu t ei hau nu shügelie kevi
District CMOs mu MS ze kechü, bouru chüliekezhü mu mhapfhü kekrei ngukelie pede
‘video Conference’ puo daru khapiekeba, dzeko, NHP (World Bank) Nagamia dzeweko mu diemvü kekuo mu thenouthukepeluo
pebalie di district pete nu mhanyamhara khapiekeba mu se mhachükecü mu se se pa Seyie peteu tsokeshü theja khapie kikruu tsüshü
COVID-19 thepeu mezakeba petakeba, oxygen mhathomhachüko chü pevilie rei pushü. Padma Shri Piyong mu k esia r u o p fü u bu
mu COVID-19 bouru concent rato rs, oxygen keba, mianyü krotho (NGO)- Temjen Jamir-e teicie 2018 kechachie nouneu nu rüleilie
chükezhü mhathoko cylinders mu ventilator-ko (4 nu) cie Padma Shri sa di Diemvü nu kekhruo chashüt e.
CAPI Kohima, Zhali (\Monday) Cadi (June) 14 2021 2
N phi ngu bate
- Zekuosa Zhale
VOL. 30 No. 134 Cadi (June) Monday 14, 2021 Kijü nu thenu thepfu kimiapfü petakewa prei di thuwa. Puo kimiapfüe puo
huoniehuo lekepesuo ha üse puo thuo puo nou nu mhale leshüu phrü tseiwa tse puo
Test mu bouru kechü kesuotho puo üdi puya. puo nou kemezhie zhüzelie kenei pfü “Wow... Wow....
Kijüu pete coronavirus thepeu ze keperhiekecü Kechü süu kikemhie puo shi- mo mu mhacü mhakrie reilie A tsiewe a thuo a medote...
teicie puo di puotie vorte. Thechü huo nu rükrie ü mu kimhietaya shi sishü nyü. lho bata. Thenupfü rei haha Puotei hathechie teisozha hau
Thiedzü mia puo puo ngu pie thiedzü ki rei pfhetuo ru” chü Telefon chü
zashü mu kekrei puo nu keyie la par izo vorzhü.
kimiapfü lepesuo di puo pejo kemezhiekuo mu ba rekuota di, “ A khrieu, no cha nu a
Lockdown chüshü di kechüu perhiekecü bie petsa sei-i baya üsi. Puoe puo kekreilamonyü khise theva pfhe baliecie a tsiewe a thuo
selie ba derei molie kenjü di thephako bie kimiapfü ngu pie puo neithor si mo puo lepesuo puo kenga a medote, A nupfu hienie
mu puo khriethor zo derei di puo ze kegeikemeü sei kekhawate.... A dojülie di
kerüüshü lashü mu keyie khotata vorzhü. India nu
puo kimiapfü lepesuo puo baketa la. Siro thenupfü rei tsie partazhie” chü dzürülouwa
thepe kerieu par di rükhre la ker mu la kenieu la pejo üse thepfu kekrei ze puo nupfu üse thenu kekrei dojülie di tuo chazou vota.
kerieu ki suo se kuo di mia kekra kemezhielie kepenei bataü tsota. Puo ze baketa la vor puo lepesuo Thepfuu sü thezhükhro
kimiapfü bu pheretuoli chükecü di unie kevataketuo dorhü rüshü mha hako si pie puo
mu mia kekra siatazhie. Tsie rei kechüu puoshie
puliekenjüe u zanuomia kinu chü bacü zo üdi puo nou rüü melou prota kemopfü chü
re ba zo derei rükhre kerzhü. Vo Delhi nu rei suo rei vokecü khata. mo sata. chazo u par puo no u
sewa tsie tsa kerzhü mu mhatho chako khrü Tsekiwe puo kimia rei puo Unie kenienie rei tsiewe kehoukeruo chü puo nou
nupfu neikemo chü khrie di kenousilieketuo puo kere nu kra bata. Siba tse mizhü
sedezhie. Siro Nagaland pie Delhi ze kemejüshü zha huoyo puo die ze kinu nyi miemieta. Unie miapuo gei puo kimiapfü leshü puo
ro tsie tsalie ba mo, kekreilamonyü Delhi nuolhou bopfü batso. Derei thevo miapuo lepesuo di thupie ba di ngu lalie mu
Nagaland de ker mese ba. Delhi nu zha huoyo puo mo eru idi kenuotsa puo kekhogeimeü mu huoniehuo süu kehie meho sie ru hamhie
nupfu die ze zotha tsolie keyie chü sei-i baketa la thupie zhü ngulie, “Rüshü
rüso khunhie krie se ki kerlie bate mu nuolhou rhiu kenjüketa la chazou vo puo thepfu-u rei khunhie puo morei vi, a mhakipuo rei
nunu mehoshücü sie Nagaland nu possitive 30 mhatho chü sedevüta. Nyhü we puo kimiapfü do jü di zezhükemo cha nu t uo ya
vor kedie chü baketuo la mo ketho-u si touwaketuo do mo... thezhükhro n phi ngu
mese bakecü mese. Derei voketa zhadoudo-u nu
mu idi puo nupfu puo mereibou rhülieta. Puoe khunhie puo bate ho... A vo duka nu ganya
Nagaland nu teisonhie kekhokeke chü vor derei nu voketa ki rei chazou vo zi kinu vor leshü puo thupie khrülie di vortuo mu dzü
rhie kesashü ro khunhie thekrie zie kho ba. Siro thelhitheü kecükerü chü di mizhü g ei zhawa di le pele pie baliecie” isi. Thepfuu
priesa huoyo pfhü pie unie thezhükhro rüshü puo kimia hau phrüshü di va puo nu
lockdown chükeshü geinu kemeka pekrakecüu
kinu meza chü salielieta kevor pfhe ba. Ge bakemo puo nou koutshüi vorta üsi.
khalie ba derei haisei volie kenjü. Mia bu u kekreilamo nyü unie-e nu puo kimiapfü vor di leshüu Keyu dze puo mhie rei
mekawa mo mu we rei mia mekawa molieketuo kenyiphimia mocü la. chü phrü thata. Puoe puo lievi derei kekhrie ketho
Puo nupfu hau sishü tse kimiapfü dojü di unie keze huoniehuo gei ba moro kenei
la utie kedze se mu kepechiekecü ‘social
puo lepesuokuota mu puo lhou salie kenjüketa la leshüu noune kikru nu balieya mo
distance’ medziya derei pherüna nu kelhou üse zezhükemo nunu raka thupie keba pu mu kinu la mu keze lhou kerünoulie kenjü
lieciemia zo kemosie puozhotou-u medzi re se. kemehou toupfü thepfu ze vor sa lhotaü puo kimia bu ükecü puya. Noudo noule
bataü puo nou kehoukeruo thepfu kekrei zekebako ze kesuo geinu u thuo u kechü
Kekreilamonyü themia kepekro di lhouya mu
chüpfü bata. Derei puo lho u puo nei t uo talie nu pesuo rei waya üsi.
kekhiekerhü di mhachüyakezha la tekou ketsolie
retaya. Siro kechüu perhiekecü nu test chü Kijü nu daru keretho-u
pekrashü di kechüu bo kemerekelieu mu bouru Hyderabad, Cadi 13: daruu bouru chülie. “Mhakevi disease’ kechü puo mu u
Thedzethese chü Hyderabad chükeshü pete guru-ko rei SMN1 gene kekrükecü geinu
(vaccince) selie ro kemekakecüu tsalieketuo la
nu kelhouzha cie 3 kebayo mu mhakevi chü a nuoyo bu kechüu parya mu kechüu u
meyie se tha. Sirei themia kekra test chü michie puo kijü nu daru puoma lhouliekevi la daru puoma gei baketamia uzhüda rüchü
mu vaccine rei senyü mokecü kra se ba. Sirei keretho spinal muscular keretho-u bouru chükelie la parlie motaya mu halie re mu
atrophy (SMA) kechüu daru pete pezie” idi Yogesh-e pushü. mha mezulie re reitaya tsiu
baketako mu ba kemoko si kekreilieketuo la test
bouru chülieketa pushüte. Ayaansh la keneisephra kechüu nhicumia 10,000 nu
chü molie kenjü, test chü zielie di telie di puotei ki Hyderabad nu kelhouzha khashülie kevi mhathochie miapuo gei parya mu tsie India
thekekelieko shürholie ba derei suo seketa ze nu cie 3 keba Ayaansh Gupta pete nunu Raka crore 14.84 nu nhicumia 800 SMA kechüu
yo gei tsathoryakecü spinal ngulie mu mia 62,450 mhakevi ba mu kechüu u gei baketamia
tekelieko thekelie reta bakecü darumia puya. muscular atrophy (SMA) chükeshü tsiu miapuo thuo kelhouzha cie 2 dekemo nu
Sorkari lhithomia mu mhakra bagei kesemia kechüu telieketa sie puo puou Raka lakh 56 khakeshüu siaketa pekrayakecü pushü.
Yogesh Gupta mu puo zuo kekratho chükecü mu film Zo lg ens ma d ar u p ie
latest chükecü mu bouru la chatha khashü kebau
Rupal Gupta unie unuoyo industry nu mu cricketstar- uziero nu geyakecü daru
molie kenjükecü puo. Bouru daruu sekelie pete theke keshürholieketuo la mia rei mu themia kemeyiemia (intravenous injection) mu
la kechüu u va lhote ikecüu ba mo derei krieza nu keneisephra mhathochie Virat Kohli, Anushka Sharma, va p u o r ü be i g eya mu
keseshüshü di mia 65,000 Anil Kapoor, Ajay Devgan geliketa sie daruu umo nu
kekra tsatie la vi ba. Puotei puo sie daru vi
mhakevi chükeshü geinu raka mu themia keyiemia krütamia SMN1 kekrü kebako sou
kuokecü morei test shierei rükri kuokecü huo pfhü pfhü pie Cadi zha 9 nhie kijü kekra rei mhakevi chüshü mu chülietaya üsi. Daruu puoma
se parlie mecie derei süko pfhe di mia pete bopfü nu puoma Raka crore 16 daru Dharma Productions, T- Raka crore 16 sirei Union
keretho-u ‘Zolensma’ daru Series, Cipla hako mu Finance Minist ry-e ngu-
sei zo balie kenjü. Süla test chü morosuokecü le bouru chülieketa pushü. company kekra rei mhakevi kemezhie nunu chazou seyie
pesuoketa sie kerükritho nu chülie morosuo mu Zhakrü nhie Hyderabad chükeshü pushü. nu se v o r k e cü g ei
süu u la zo monyü kekreimia la rei vi. Darumia nu Rainbow Children Hospital, Spinal Muscular Atrophy khezhanuo Raka crore 6
Secunderabad nunu US seyieu (SMA) kechüu unyhiero mu p iek ec ü me se n u r a k a
puo kevi si di pu ba , süla bouru lielie morosuo. nunu se vorkelie ‘Zolgensma’ uzhüda ‘neuromuscular puorei pie moketa pushü.
CAPI Kohima, Zhali (\Monday) Cadi (June) 14 2021 3
Dimapur Police reserve nu bouru rüsie Advisor Mhathung Sanis nu kevo
K ohima, Cadi 13: Unit & In-charge UPHC Duncan bu semoro kesuo facility Kohima, Cadi 13: Advisor kerüguo la mhatho kevi chüpie
Family Welfare-e Cadi zha Basti, Dimapur) bu District khakeshü pete selie nu for Horticulture & Border kekhruohishü kebako tsheshü.
11 nhie Po lice Reserve, Medical t eam t aze di tarhoshü. Affairs, Mhathung Yanthan- Süsierei puoe health care
Supply Colony, Dimapur kekhruohishü. Süsierei Dimapur CP-e e thepeu keperhie nu la dojü center kekreikreicü geinu
nunu COVID-19 bouru rüsie Puotei hau nu mhathochie bouru seketuo mialiu medo se kebako sishüketuo la Cadi shürho kerüguo lietho vi
puo keseshü. Hau nu Rothihu kedzü puo pebakelie nu zo sirei COVID-19 bouru zha 8 nhie 39th Sanis Assembly kuokecü khapie themiako
Tetseo, IPS (Commissioner Dimapur CP-e Medical gei kemeda keyiekecüu Constituency nu vo mhako tsüshülieketuo la sorkari puo
o f Po lice, Dimapur) rei Department kepezie pushü mhathokesuo kechü ze ketou mehoshü. kevitho-u se mhachü keba
vorshü mu Dr. Rose (MO mu Police personnel kikruko zoketuo pushü. Puotei hau nu Advisor pushü di kehouko bu mechü
Mhathung-e vo Sungro PHC, donu huoniehuo thikecüu
Congress krüta Indira Hridayesh siaketa Lakhuti PHC, Sanis CHC pejülieketuo zhapu chüshülie
New Delhi, Cadi 13: khrukhre mu kekuokese mu Molian PHC mehoshü nu chashü.
Uttarakhand assembly nu tsie riehou si pevikecü tsiu mechü mu Chairman & ADC Sanis Yanthan-e Covid-19 mho
opposition krüta chükeba mu dzevi mhatho kekreikecü nu bu taze keba Sanis Block kuolieketuo la state nu nuoyie
Congress krüta thetsei Indira kerietie nu mhachükeshü Task Force (BTF), kemedzü lau bu tuo par puokere-
Hridayesh pfü party kehou pushü. Puo seu la thenousuo administration, doctor-ko, ko ze keperhieshülie nu chashü.
puo la New Delhi vorkeba sekeba se kesia kikruu mu
shürho kerüguo liethomiako, Puotei hau nu Advisor-
teiu nu Niepuuzha nhie puo puo siedzimiako petsoshü.
kerietie nu liethomiako, e PPE nyako, oxygen
melou kechü la siaketa thedze Congress party-e Uttara-
thenamia, kehou, mechü concentrator, pulse oxymeter,
report nu pushüte. khand Congress legislature
State Congress vice krotho mu kekreimia pete sprayer mu shükeiraka rei
party krüta Dr Indira
president Suryakant Dhasmana- Hridayesh pfü puo tei voketa thepe kere tei hau nu themiako khapie kekhruoshü.
e kelhouzhacie 80 keba party dze sipie u kedekewa mu
krütapfü lekemo nu puo tei
thela ketso political mhathochie
pete nu mhachü vor mu thenousuo keba pushü. Party- Haho geinu Coronavirus yie kesa ngukelie
voketa dzeu sishü puo Haldwani nu state sorkari ue nousuo tei hau nu kesia Washington, Cadi 13: nu tsie kijü nu baketa thepe
kedekewa pushü. Lt. Hridayesh kepetsou rüsie mhathochieu kikru mu kekhriemia rükra COVID-19 thepe kechüu kereu pesieshü keba SARS-
Zhaü nhie New Delhi nu party rei keseshü üsi. keba tsiu kesiau ruopfü bu mekakeyie parkecü mvüu Co V-2 kechükhuu vie
kehou puo la vor keba, sidi Teicie 1941 cie Ketshü noune nu kechachie kerüli kegashülie nu cha lakezhü ‘genetic’ kemhietoukecü
party krüta kekra rei ze kese 7 nhie penuokelie Hridayesh ngulie nu kekhruo chashü. teipuo nu Chinese researcher kechükhu sa ngukelie.
tsiu Zhangou nhie unie phone pfüe t eicie 1970 ki puo Uttarakhand CM Tirath kropuoe haho (bats) geinu Kechükhu kesa tekelie hau
nu kerüchü di Hridayesh-e puo political lietho sedelie tsiu Singh Rawat rei state krüta Coronavirus kechükhu puoyie protein spike, knob-like rhiu
bu state sorkari kepetsou rüsieu teicie 2012 nunu 2017 ketso thetsei, Kilonser chükevor, kesa kropuo ngukelie pushüte. zo kemosie tsie ketso SARS-
chü ba zolie nu tarhokeshü Uttarakhand finance Kilonser tsie assembly opposition krüta Chinese researcher-koe CoV-2 kechükhuu mhiekecü
pushü. Puo seu geinu keka rei chükecü report nu pushü. Indira Hridayesh pfü puo haho geinu Coronavirus hauha kepenuotho chükeba
kezha puo chüketa mu puotha Ato Kilonser Narendra t ei voket a dze sishü di kechükhu puoyie kesa kropuo pu sashü.
methuoketau ngu lalieketuo Modi, Congress party mu thenousuo keba pushü. CM- ngukelie süu gei Covid-19 Nzhüsie Cadiu khrü
puokere nyiketa pu sashü. politics riehou nu political e Kepenuopfü bu kekuo pie kechükhuu kemhie sekecü Thailand nunu SARS-CoV-
Nzhüsie Rüyo-u khrü kt üta kekreikecü Indira nouso keba kesiau kikru (genetically second-closest) 2 perokeba kechükhu tekelie
Hridayesh rei Covid-19 Hridayesh seu mezhieshüte. tsüshü mu kesiau ruopfü ze
puoyie puo sa ngukelie CNN süu sa di tsie kechükhu kesau
positive parta, sirei kechüu Twitter nu PM Modi-e Dr. kechachie kerüli nu kevo
report nu pushüte. rei SARS-CoV-2 ze kepenuo
geinu shürho lalie di puo keha Indira Hridayesh legislator chakeba tweet nu pushüte.
South-western China nunu sekeba mu kechükhu hau haho
China ‘gas-line’ pou di 12 siata, 138 rüzakewa pfhükeshü mhasa hau geinu nuolhou donu keyie ba zokecü
Haho gei Coronavirus mu teibou kropuo nu pekra
Beijing, Cadi 13: Central China thelhichü puo va pesuotho pushü. Süsie, emergency kechükhu kide toupfü bakecü baketuo pushü.
khrokeba Hubei teibou nu chü di khrükecümia kekra management ministry kitsanu
mu kidepuo geinu mekakeyie WHO taze ketha Covid-
Niepuuzha nhie ‘gas-line’ poushü vor thelhichüu nu tuokecü rescue team puo sa ketseshü
pie themia gei shüwalie vi 19 thepe mvüu kegakecü study
di ketsanurei mia 12 siata mu ki po uketa Global Times di shüphrakecü mhathoko nu
shikecü kemichie keba phase kenieu nu mecümecie,
mia 140 mese rüzakewa khenu report nu pushüte. kekhruohi keba pu sashü.
thakeshü researcher-koe puotei nu chüshü mu
kezhamia kitsanu pushüte. China disaster management Thenyieu nu mia 12 siata
pushü. independent zapu-pemvükecü
Teibo u nu Zhangwan bureau-e vo nadi thechüu nu mu 138 rüzakewa tsiu ki kekra
dist rict khrokeba Shiyan shüphrakecü mhathoko chü- sa va pesuokewa state borad- Shandong University nu medzikecü mhacha sierkeba
nadiu nu Niepuuzha nhie kezhü tsiu ki meketako khro casterCGTN-TVreportnupushüte. researcher-ko Haho puoyie teipuo nu tsie Haho geinu
khise keba 6:30 meseki vuopfü keba kesia morei rhei Kekuokesemia tsie gas- kekreikecü nunu Coronavirus coronavirus puoyie kesa
thenyieu sierketa pushü. Gas- kebamia pfhükezhü la kesia line pou parketa nyieu kega genomes 24 tekelie mu süu nguliete.
line poukeshü gei ganyagara mu rüzakewa nyie kra sataliekevi vokezhü pushüte. nu Coronavirus kechükhuu China nu Wuhan nadiu nu
kemhiecü SARS-CoV-2 dia Covid-19 kechü nyie kerietho
Pak. seyie 26 nunu kevor rüve khakewa sa ketuo Journal Cell nu tekelie nu vor tsie ketso (teicie
Isla ma ba d , Cad i 13: rüvemiako negative polymerase ‘C’ nu keba mu keshako pete keyiekeshü report nu pushüte. puo di ketou zie) Covid-19
Pakistan-e Covid-19 kechü chain reaction (PCR) bavüdo category ‘B’ nu bakecü, sidi rüve Researcher-ko e Cacü pesieshü keba Coronavirus
keyie se seyieu nu vorkecü 72 doki chükelie test report khawa mo derei negative PCR 2019 - Ziephie 2020 doki parkecü mvüu silie mo ba
khalieketuo la India sa di se morosuo, mu category ‘C’ test report se phreketuo pushü. ketsa nu ketuo Haho yie zo. Tsie scientist-ko mu
seyie 26 nunu rüvemia bu nu kebako rüve khase baketa Pakistan nu Niepuuzha nhie kekreikecü geinu ‘sample’- seyieko COVID kechükhuu
seyieu nu kevor khawaketa mu rüve chüliekevi nu bakecü Covid-19 kechü kesa 1,194 ko pielie, sidi Haho-ko vie lhenu geinu mo Wuhan Institute
kezhamia pushüte. pete NCOC chatha zhoko mu kesia 54 te lakelie sorkari thebuothezu mu puonha testing of Virology geinu par shikecü
COVID keperhie la medziketuo pushüte. data nu pushüte. chükecü pushü. Uko mhapfhüu kega kemecüshü nu chazhie.
pethokeba National Command Pakistan-e seyieu nu kevor
& Operation Centre (NCOC)- khase baketa category ‘C’ Madhya Pradesh Pak. mia 5,000 bouru chüshüketuo
e rüve khakewa seyie 26 hako zaru gei India, Iran, Bangla- Indore, Cadi 13: Mhadya state sorkari-e khashüketuo chükeba thechü nunu geliekevi
khapie ‘C category’ nu khashü desh, Bhutan, Indonesia, Iraq, Pradesh sorkari-e Pakistan pepishüket a District Jadia-e pushü.
mu sidi seyie süko nunu vorkecü Maldives, Nepal, SriLanka, seyieu nunu kita chü vor Indore Immunization Officer Dr Madhya Pradesh nu
kepruo/chadu rüve khakewa Philippines, Argentina, Brazil, nu keba Pakistan seyiemia Praveen Jadia-e PTI ki pushü. thepeu Indore district nu
Dawn thedze report nu pushüte. Mexico, South Africa, Tunisia, 5,000 la thepeu daru bouru Sorkari-e ngukemezhie kesuotho chü di petekesa
Pakistan’s National Health Bolivia, Chile, Columbia, chüshüketuo Niepuuzha nhie nunu nadiu nu Sindhi colony mia lakh 1.52 t hepeu
Services (NHS) kezhamia puoe Cost a Rica, Dominican pushüte. ki kebamia pekrakecü uko mekakelie mu kesia mia 1,370
category ‘A’ nu keba seyieko Republic, Ecuador, Namibia, Pakistan seyiemia rei Hindu mia 5,000 kipuo kebako khoketa mu district nu mia
nunu vorkecü rüvemia Paraguay, Peru, Trinidad & Sindhi-mia phrekecü la uko bouru chü phreshüketuo lielie lakh 13.53 bouru kerieu
kemvüchü COVID test Tobago mu Uruguay. mia 5,000 thepeu daru bouru sirei uko passport mu identity chülieketa mu mia lakh 2.35
chükelho, category ‘B’ nu keba Seyie 26 khapie category chülieketuo la chakeshü nu card se phre di nadiu nu bouru bouru chü tseilieketa pushü.
CAPI Kohima, Zhali (\Monday) Cadi (June) 14 2021 4
Pfutsero nu lockdown’ la pukeshü Kimia kekratho-u Ziona siaketa
Aizawl, Cadi 13: Mizoram kimia 38 ba mu puo nuo mia
Kohima, Cadi 13: Additional khise keba 6:00 nunu vo Administrative office-ko nu
Deputy Commissioner (ADC) thehesie keba 2:00 ketso officer/staff core group puo nu thepfumia puo kimia 38 89 pie puo tsunuo kekra ba.
Pfutsero kitsanu ahza khrülie kevi, süsie Hardware bu morokesuo bei nyieko nyi di kijü nu kikru kezhatho- Puoe shünyi kechü mu uzie
khakeshü nu, ‘total lockdown’ dukako, stationeries, mobile meho lievi, süsie Private u t aze lho u keba Zio na kekho kechü toupfü siata üsi.
chükezhüu kehewaketa medzi phone mu computer nya business office-ko nu rei Chana ücüu Niepuuzha nhie Mizoram Midan Kilonser
di Cadi zha 18 ketso sub- kezekiko, bagei kechü garage- officers/staff core group puo thehesie keba 3:00 meseki Zoramthanga-e Ziona puo
division nu tsie kekha zhoko ko mu bagei nya kezekiko bu pedzü Block Task Force Aizawl nu private kechüki tei voketa sipie thenousuo
se mhachü vo zoketuo pushüte. bu rei khise keba 6:00 nunu kinu pfhekho pie di morokesuo puo nunu puo tei vote. Puo sekeba pushüte. Puoe Ziona
Sirei Cadi zha 12 nhie nu thehesie keba 2:00 khrülie bei nyieko meholie kevi pushü. cie 76 lho ulie. kikruu la Mizoram mu puo
sede di sub-division nu kekha kevi chüshüketa pushü. Siro ki kechü mhatho Serchhip district khro rüna Baktawng Tlangnuam
zho kropuo biekerüüshüketa Miakra kehou kesako chülie viketa mu Baktawing Tlangnuam rüna nu tourist thechü kemeyie
pushü. kepekrokecüko kha ba zotuo ‘Revised SOP’ khro thezho nu kelhou Ziona Chana-e puo se puo chüyakezha pushü.
ADC-e Block Tast Force sirei kehouki/rüsuochüko nu khakeshüko medzi di kuli kesa
kitsanu ‘No Mask- No COVID-19 kerüguo zhoko zelie kevi pushü. ADC-e ahza CAGSA nousuo dieyie
Movement’ mu “No Mask- medzi di kecha tei mu kevarhuomia kehoupuorei Kohima, Cadi 13: Chokri CAGSA Golden Jubilee
No Entry” zho-u se mhachü fellowship-ko balie vi derei ‘Indian Penal Code section Area Games & Sports Asso- (ciethie Cadi zha 1-9 teiu
peto zoketuo pushü. mia 20 mho kepekrolie kelho 188 mu Disaster Management ciation (CAGSA)-e Vetsurayi nu pebakelie nu) Monolith
Tsiemhodzü khrülie kevi pushü. Act , 2005’ khro nu Tetseo , (vice-president, Committee nu ba phrekecü
chükeshü duka mu lhithokiko Leshüki morei college pejotaketuo pu sashü. Chakhesang Youth Front) mu pushü.
Tavezo Theluo (Assistant Association-e Vetsurayi
Phek nu Covid-19 gei kedojü bakelie Professor, Pfutsero Govern- mu Tavezo unie üse zhorüli
ment College) unie siaketa k ev i mh ic ie k en yi
Kohima, Cadi 13: Phek Chief Specilaist DH Phek), Dr. chükeba la bouru selie
la thenousuokeba pushüte. k r ü t amia k ec ü p e t e r ei
Medical OfFicer, Office-e Ngopelo Keviechu (Sr. morokesuo kepu kezashülie
CAGSA president Zavepra rükra motalie kelho pushü
Cadi zha 10 nhie Dr. Wethselo Specialist DH Phek) mu Dr. nu chashü.
Puro mu general secretary di CAGSA-e t heno usuo-
T. Mero Memorial Hall DH Kolhitso Khalo (DPO RCH/ Puoe vor kepekro kebako
Vevohu Epao unie keyiekeshü keba se t heno usuo kezhü
Phek nunu COVID kesiamo UIP Phek) uko bu kepethashü. bu social media nu
nu, Vetsurayi mu Tavezo unie kikru ko p et so shü.
kemeza, ILI, SARI mu Covid Dr. Visietsolie Vupru-e diekriedieyo mu puotoukemo
bouru gei kedojü mu ketarho- PPEs se mu rhuokecü mu dzeko peta molie nu cha sashü. Kephrümia la ‘Creative Writing Contest’
kecü mhathochie puo keseshü. puotha pete nu kimhie di Covid Süsierei puoe district nu Covid Kohima, Cadi 13: India pesishü. Leshükikoe
Kedojü nu Medical kesiamo mezatuo shikecü se la mia 13 siaketa nu mia puo sorkari-e Guru Teg Bahadur ‘Certificate of Participation’
Officer-ko, Community Health vorkebako tarhoshü. rübei Covid dose kerieu kepenuozha kerükra nu ciethie khapie mhat hochie
officer-ko, Phek Town Council Siro Dr. Ngopelo-e ILI sekelie pesishü mu puotei hau Cacü zha 1 nunu thecie Kezeiu kekreikreicü nu kepekrokeshü
staff, SDRF staff mu Police mu SARI kesuo zasiko mu nu Covid bouru selieketuo- khrü do ki khado u 6-12 kephrümia pete tsüshütuo.
personnel-ko vorshü. ASHAs, AWWs mu SHG- u pie kenieputho chüshü kephrümiako la level 5- Siro Block mu State level
Dr. Khriezotuo Paphino ko kitsanu rüna thau nu morokesuo pushü. School, Block, District, State contest-ko ciethie Rüyo mu
(CMO Phek)-e ‘keynote Surveillance chü morokesuo Keze nounyü kerüchükelie mu National level hako nunu Thenyieu khrü nu keseshütuo
address’ khakeshü nu kedojü se kezashü. nu ketsokecü mu u ‘creative writing contest’ mu hau la siba morokesuoko
mhicieko se kezashü mu vor Dr. Kolhitso-e district nu keboukebako Medical keseshüketuo pepikeshü hasie nupede khashüketuo pushü.
kepekrokelieko bu cayie pete Covid bouru chüliekezhü thau Officer-ko kitsanu pede se Directo rate of Scho ol GHSSs, GHSs mu Private
nu keshürhei di kepekroshü se kezashü. Puoe vorkebako kepu kekieshü. Dr. Shevo Education (DoSE) kitsanu School pete nu Head-ko bu
mu puotei kevi hau nunu mhasi bu bouru khrukhre mu puokevi Hiese, DSO bu kehou-seshü se pesishüte. mhathomhachü pebakelie
kechü salie nu tarhoshü. bakecü tsiu COVID-19 mu Dr. Avile Zao (MS DH State level contest nu dzeko khapie u DEO-ko
Dr. Visietsolie Vupru (Sr. perhielieketuo cha kevitho Phek) bu kepezie die pushülie. kevitho 200 bu National tsütuo mu GMSs pete nu
Council of Educatio nal Head-ko bu email nunu
Nagamia nyieu gei Along dieu pejokeshü (1 nunu) Research & Training (NCERT) pekhrotsa MS Excel File nu
gro up kekreikecü donu Nagamia seyiekechü mu puo ‘identity’ sikemo thashüketa kitsanu MyGov Platform nunu format khakeshüu medzi di
puokechü se vorlieketuo political mezhüko sanyü pushü. Mu Hoho-e kekuo- keseshüketuo ‘National level report khapie u Sr. SDEOs/
merükeba pushü. moketa mu u keperhiemia kenyi Nagamia krüta kropuo contest’ nu kepekrotuo. Süla SDEOs tsüketuo pesishü.
Hoho President HK dzienu nu kerheiro puoma üse Naga political rüsieu nu khadou 6-12 keba leshüki Siro DEOs/ Sr. SDEOs/
Zhimomi mu General kere nyienyiekecü pevoke- puocüko lie mvü di u (Govt. mu Private kenienie) SDEOs pete bu u riehou khro
Secretary K Elu Ndang unie wako pie kemethuo chüketa keperhiemia kepuu kepula- pete nu Head-ko bu pukeba leshükiko kitsanu khakeshü
keyiekeshü nu, Along-e hau geinu puo thuo puo kecü chü baketa pu sashü. khadou nu kephrümiako la report-ko kengulie di Google
ciethie Cadi nunu Tsiarieu Drive link geinu Rüyo zha
Jalukie ADC Covid-19 bouru rüsieu la kepesikeshü khrü ketso Creative Writing, 5 mhodzü Co nsolidat ed
Kohima, Cadi 13: Jalukie khrokeba ward-ko nu Covid- pesishü mu ward chairman Creative Presentations, Report khapie Directorate
ADC Dr. Tinojongshi Chang 19 bouru rüsie chü voketuo pete bu u riehou nu themiako Portfolio Activity, Role Play of School Education tsüketuo
kitsanu Jalukie Town riehou gei thechü mu teisozha se pesi pevishülie nu chashüte. kemhieko keseshülie nu pesi sashüte.
Bouru khashüketuo thechü mu teisozhako:
Sl. No. Name of the Ward Ward no. Date Venue Time
Pangnyu CMOs/MS ze..... (1 nunu)
ko, Company-ko, Kehouki Rüchüu nu Principal
1. Dobashi Ward & Veterinary Ward 1 & 2 12/06/2021 Dobashi Ward Chairman Residence 10:00 AM kekreikecü mu kekhriemiako Secretary Amardeep Singh
2. High School Ward 3 14/06/2021 GB Residence, High School Ward 10:00AM
kinu kekhruohikeshü/ kenei Bhatia, IAS; Secret ary
3. Old Market Ward 4 15/06/2021 Chairman Residence, Old sephra ngukelie, PPE/Mask/ Wezope Kenye, IAS; Principal
Market Ward 10:00AM Vaccine/Medicine mu mhanya Direct or Dr. Neikhrielie
4. Keleilwa Ward 6 16/06/2021 Lt. Namguheing Residence, kekrei kehoupuorei semoro- Khimiao; Joint Secretary Ajit
Keleilwa Ward 10:00AM suokeba, isolation teiu nu NHM K. Ranjan, IAS; Director
5. Stadium Ward 7 17/06/2021 PEN Hall, Stadium Ward 10:00AM khronu kekhruohi kerükrü (FW), Dr. Thorhusie Katiry;
6. Jalukie Ward 9 17/06/2021 Chairman Residence, Jalukie Ward 10:00AM (incentive) khapie Nurse-ko Directo r (Dental), Dr.
7. New Market Ward 8 18/06/2021 Barail Valley School, New mu liethomia kekreiko Theyiephrezo Khimiao; Joint
Market Ward. 10:00AM tsüshükeba, district-ko kitsa Director Dr. Kika Longkumer;
8. Kedime Ward 5 Any Working hour from puokere morei ketsoketuoko Joint Director Dr. Neisakho
Monday to Thursday SDO mu D.H, CHC mu PHC khro Kire mu Deputy Director Dr.
(PHED) Office, Jalukie Town. 10:00AM themia lietho thau kepushü. Nyan Kikon hako kepekrolie.
Printed, Published and Edited by M halezolie Kire at Mewi Press, Near NSF Martyrs' Park Kohima- 797001. Phone No. 6909365957
e-mail:
[email protected],
[email protected]