2022, Slovenské národné noviny
života vytvoril tridsaťpäť pamätníkov, dvetisícdvesto plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní. Okrem Slovenska vystavoval aj v Českej republike, Nemecku, Egypte, vo Francúzsku a v USA. Poznal sa s francúzskym sochárom Émile-Antoine Bourdellom, u ktorého pracoval otec, a aj s anglickým velikánom Henri Moorom. Držal sa zásady, že každý umelec by mal vniesť do svojej práce vlastný pohľad a nezačínať tam, kde iní končia. Socha podľa jeho slov nie je len umenie, ale i veľké posolstvo, ktoré on rád rozdával iným. ■ VŠESTRANNÝ UMELEC Bártfayovo dielo je rozsiahle. Vďaka nemu môžeme na Šafárikovom námestí v Bratislave obdivovať obnaženú Sládkovičovu Marínu, ktorej ktosi pred desaťročiami ukradol ružu. Dnes sa jej do ruky vrátila. V záhrade prezidentského paláca je bronzová trojica mladých žien, ktoré sa uprostred bazéna hrajú s loptou, z roka 1978 pod názvom Radosť zo života. Mierové námestie pred palácom je už síce premenované, ale monumentálnej fontáne s trojmetrovou zemeguľou zostal jej názov Fontána mieru. Vytvoril plastiky veľkomoravských kniežat -Rastislava, Koceľa, Mojmíra, Svätopluka, ale i Ľudovíta Štúra a svojho priateľa básnika Jána Smreka. Rád aj maľoval, podľa jeho spomienok vytvoril tridsaťdvatisíc obrazov a kresieb. Jeho doménou však boli sochy z bronzu, aj keď sa sporadicky Význam Štefana Marka DAXNERA (* 22. december 1822 Tisovec - † 11. apríl 1892 Tisovec) je pre slovenské dejiny monumentálny, napriek tomu je pre väčšinu verejnosti akosi neznámy, akoby neprávom stál v tieni známejších štúrovcov. Nebyť Daxnera nevzniknú Žiadosti slovenského národa a Memorandum národa slovenského. Bol to práve politik, právnik, ekonóm, národný buditeľ, spisovateľ a šľachtic Štefan Marko Daxner z Tisovca, ktorý bol hlavným tvorcom dokumentov, ktoré zmenili slovenské dejiny a stali sa hlavnou programovou politickou platformou Slovákov až do roka 1918. Mottom Daxnera bolo -politika je obrana záujmov, a Daxner bojoval za záujmy Slovákov, čo je odkaz pre aktuálny dnešok. Sú ľudia, ktorí svojím osudom, umeleckým talentom a prácou predbehli dobu, v ktorej žili. Takým bol aj sochár Tibor BÁRTFAY, ktorý sa stal národným umelcom dávno predtým, ako ho týmto titulom poctili. V roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu a v roku 1986 Medailu Svetovej rady mieru. Bol držiteľom Ceny Cypriána Majerníka a Kríža prezidenta I. stupňa.