A new light on the biography of Johannes Nucius.pdf

Annales historici Presovienses, 2020

A re-catholization of Ung county was inextricably linked to Jesuit mission in a particular region. The arrival of Jesuit to the Ung county was connected to an effort of the Drugeths to re-catholicize as well as to the history of education in that region. Our attention was focused on relations with Jesuit arrival to Uzhgorod and onto their mission in that region as well as other localities where they operated. Since the history of the Drugeths´ residency is primarily connected to a residency in Humenne, based on this we mapped the relation between Humenné residency and Ung county. In the conclusion we add information about the erigation of Uzhgorod´s college. We finish the whole study with the transcript of the document about the erigation of the college in Uzhgorod, which is a clear proof that the college was not transferred from Humenne but it was a newly opened school. Key words: Ung county, Jesuits, Recatholization, the Drugeths, Uzhgorod.

Historicky Casopis, 2022

World Literature Studies, 2021

Slavica Slovaca

The author of the article presents the life and work of Ivan Paňkevyč, a leading Ukrainian researcher. She describes in details his research on Ukrainian dialects in Transcarpathia and Eastern Slovakia in the first half of the 20th century. Essay provides an overview of the scientific works of the linguist, containing valuable texts as a source of Slavic studies written by the author himself in the field or his predecessors. Ivan Paňkevyč, Ukrainian dialects, dialectology, dialect texts

Obnovljeni Život, 2002

Slovenská literatúra, 2020

Historia ecclesiastica, 2021

It is possible to observe the interconfessional relationships between the reformed church and uniates on various levels. One of them is the change in the ownership of a church, the other one are the notes about the conversion of the inhabitants. The notes about the conversion or aposthasis are more of propaganda materials, it is very rare to find direct information about the relationships between religions or lists of names of the converted people. The provided rewritings are enlightening the important aspects of the religious life of the citizens of Hungary. The first rewriting brings information about the interconfessional cooperation of the Greek rite and the reformed religion in which we see the evidence of the earlier assumption of a union between these two confessions. The second document is the rewriting of the documents of the convertates and apostates from the area of the North Eastern Hungary.

Verba Theologica, 2017

Kapitoly J. Šedivého v kolektívnej monografii 36 autorov zo 4 štátov (Úvod // Ľudia na hrade a v podhradí - spoločenská štruktúra obyvateľov Bratislavy v 10.-12. st. // Od županovho podhradia ku kráľovskému mestu - vývoj Prešporka/Bratislavy po 12. st. // Názvy osídlení na území mesta Bratislavy do konca 12. storočia).

E-LOGOS, 2004

Cieľom príspevku je pokúsiť sa poukázať na príčiny záujmu F. Nietzscheho o predsokratickú filozofiu, no najmä o filozofiu Herakleita. Nietzsche na ukážke rozboru zlomkov Herakleitovej filozofie ukazuje, že predmetom filozofie nie je nič iné, ako hľadanie porozumenia tzv. prvej podmienky či príčiny existencie skutočnosti. Ostatné je úlohou parciálnych vied. Keďže filozofia po Sokratovi prvú podmienku skutočnosti riešila v rámci platonizmu (jestvovania dvoch svetov) a takto priamo či nepriamo nechala prvú podmienku (dvoch svetov) Platónovi, Nietzsche tvrdí, že po zániku tragického obdobia gréckej spoločnosti sa už nefilozofuje. Otázku: Čo je filozofia? spredmetňuje na príklade explikácie Herakleitovho výrazu "ohňa", ako prvej príčiny. Oheň môžeme a vysvetľujeme pomocou jazyka vedy, no môžeme, a to je prípad Nietzscheho, tento výraz vysvetliť aj ako metaforu, ktorá významovo pojem prekračuje, t. j. z pojmovej množiny nevyplýva. Chceme poukázať, že Nietzsche rozlišoval (metóda rozlišovania na úrovni prvej podmienky) medzi významom odvodeným z pojmovej množiny a medzi významom odvodeným z estetického princípu. Kľúčové výrazy: prvá podmienka skutočnosti, pojmový svet, prirodzená skutočnosť, význam pojmu, význam metafory, Herakleitov "oheň", Nietzscheho "večný návrat" *** Vecou myslenia je primárne prirodzená skutočnosť. Pre myslenie sa mierky prirodzeného sveta stávajú základnými a zásadnými. Nie je ale dovolené mierky prirodzenej skutočnosti odvodzovať z mierok, ktorými pracuje myslenie. Myslenie totiž myslí na základe axiómy kontradikcie (A=A) a tá hovorí nielen o tom, že vec A nemôže byť aj nebyť v tom istom čase na tom istom mieste; axióma kontradikcie aj akosi automaticky predpokladá, že vec A je identická s myslením A, že A=A je "základnou podmienkou" myslenia a akosi automaticky aj povahou skutočnosti. Inými slovami povedané: exaktne myslieť môžeme iba empiricky overiteľné reprezentácie; overiteľné fakty sú základné aj v zmysle "prvých a jediných". Ak by sa dajaké malé dieťa spýtalo: Prečo si myslíme, že empirická skutočnosť je základnou mierkou pre myslenie a ak je, potom či je aj relevantná mierkam prirodzenej