„Sám se cítím jako hybrid“

2016

Hybridity as a heuristic concept of the globalization and post-colonialism discourses is used for 1) understanding the logic of the modernization of the higher education of Ukraine (HEU), and 2) for making a meaningful diagnosis of those educational pathologies that restrain it. The educational pathologies are considered as the conditioned by post-coloniality and post-totalitarianism departure or deviation from the undertaking of the original missions of higher education (HE): “to educate, to train and to undertake research” (World Declaration on Higher Education for the Twenty-First Century: Vision and Action, 1998). Modernity as a philosophical concept and normative ideal that focus on increasing rational components in a human life is exploited for showing the ways of carrying out the missions of HE by adjusting particular patterns of rationality to the needs and wants of society. However, globalization puts modernity under challenges due to its bent toward de/or non-modern cultur...

Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2021

Letné mesiace sa spravidla vo vedeckom svete vyznačujú menším počtom konferencií i ostatných vedeckých podujatí s čím súvisí i mierne uvoľnenie pracovného tempa vedcov a vedkýň a vyhradenie si času na oddych a psychohygienu. Berúc do úvahy pre tento čas významnú vyššie spomínanú požiadavku rovnováhy pracovného a súkromného života spomenieme prieskum spoločnosti Deloitte zameraný na analýzu vyhorenia, realizovaný v roku 2015, v ktorom bolo zistené, že tretina zamestnancov sa počas dovolenkovania necíti komfortne. Výskum Deloitte zároveň ukázal, že 77% opýtaných už zažilo syndróm vyhorenia, pričom viac ako polovica z nich nie jedenkrát. Okrem spomenutého závery výskumu konštatujú, že: 91% respondentov čelia tak nezvládnuteľnému stresu a frustrácii, že to negatívne vplýva na kvalitu ich práce, 83% z nich tvrdí, že vyhorenie negatívne ovplyvňuje aj ich osobné vzťahy a 70% zamestnancov má pocit, že ich zamestnávatelia nerobia dostatočné opatrenia pre zabránenie alebo zmiernenie vyhorenia v rámci svojej organizácie. Paradoxom však je, že až 87% opýtaných v spomínanom výskume disponuje vysokou mierou vášne a zapálenia pre svoje zamestnanie. Priemerný vek jedincov, ktorí zažili syndróm vyhorenia má klesajúcu tendenciu. Už 30-roční zamestnanci vykazujú známky extrémneho stresu, pretože pociťujú neustály pracovný tlak. Zapálenie pre zamestnanie, workoholizmus, sa stáva čoraz častejšou súčasťou pracovného sveta, čím sa spoločenská požiadavka o aktualizáciu hodnotových systémov stáva čoraz naliehavejšou. Ostáva na zamyslenie každého jedinca, čomu v živote dá prednosť. Čas, je jediná mena, ktorou všetci platíme, preto ho využívajme rozumne a naplno. Oddýchnutí vedci s entuziazmom napísali články, ktoré Vám prinášame v novom čísle nášho časopisu. Prvý príspevok, autormi ktorého sú Jan Koumar, Jiří Schimmer a David Zažímal sa zaoberá procesom zvýšenia počítačovej gramotnosti v Nemocnici Jihlava v centre Českej republiky, ktorá slúži pre 150 000 obyvateľov. V roku 2020 v nej v nej pracovalo viac ako 1 500 zamestnancov vrátane 200 lekárov a 600 zdravotných sestier. Keďže kvôli rýchlemu vývoju v IT oblasti nie všetci špecialisti v zdravotníctve vedia s informačnými technológiami pracovať, je nutné ich v nej priebežne vzdelávať. Hlavným cieľom štúdie je zistiť, aký vplyv mali školenia a pomoc pri práci s informačnými technológiami na zlepšenie základných zručností v práci s IT. Školenia boli ponúkané od mája 2020 do konca apríla 2021, a aj keď účasť na nich nebola povinná, počet ich účastníkov dosiahol 872. Školiacou metódou bola monologická prednáška pre skupinu 1-12 ľudí, kombinovaná s praktickým predvedením programových funkcií, ktoré si účastníci mohli s pomocou lektora ihneď vyskúšať. Školiace kurzy boli doplnené o videokurzy. Ich cieľom bolo pomôcť s udržaním získaných znalostí, ktoré bolo možné ihneď použiť pre každodennú prácu. Aj keď IT školenia nezvyšujú primárnu kvalifikáciu zdravotníckeho personálu, zamestnanci vítajú precvičenie vlastných zručností, spôsobov použitia programov aj vylepšenie svojich schopností. Cieľom príspevku Marianny Berinšterovej, Moniky Magdovej, Kataríny Fuchsovej a Jany Kapovej bolo overiť lineárny model prokrastinácie pre dve skupiny vysokoškolských študentov-svedomitejších a menej svedomitých. Ako nezávislé premenné boli sledované: sebakontrola, premenné akademickej motivácie (vonkajšia motivácia, introjektovaná motivácia, identifikovaná motivácia a vnútorná motivácia-znalosti, úspechy, stimulácia). Kontrolovanými premennými boli rod, miera prežívaného stresu a ubytovanie počas semestra. Vzorku tvorilo 333 vysokoškolákov. Medzi svedomitejšími študentmi k miere prokrastinácie významne prispievala sebakontrola, stimulácia a introjektovaná regulácia. Mužský rod bol tiež spojený s vyššou mierou prokrastinácie. U menej svedomitých študentov bola významným prediktorom prokrastinácie iba sebakontrola. Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť sebakonceptu vo vzťahu k prokrastinácii a akademickej motivácii. Príspevok Árpáda Olivera Homicska prezentuje organizačný a vzdelávací systém Reformovanej právnickej akadémie v Kecskeméte, ktorá fungovala do roku 1949. Štúdia vychádza z archívnych zdrojov, ktoré neboli doteraz publikované. Príspevok ponúka prehľad usporiadania štruktúry v období medzi rokmi 1875 a 1948, opisuje reguláciu inštitúcie štátom aj cirkvou a spôsob financovania. Rovnako približuje štrukturálne podmienky právnického vzdelania poskytované cirkvou, pričom vzdelávacia inštitúcia bola schopná fungovať, len ak mala finančnú podporu mesta a cirkvi. Jana Šutajová vo svojej štúdii predstavuje Radu vlády SSR pre národnosti. Tá bola jednou z inštitúcií, ktoré sa na Slovensku vytvorili po vzniku československej federácie a zaoberali sa národnostnou problematikou. Úlohou Rady bolo aj rozpracovanie noriem vyplývajúcich z ústavného zákona o postavení národností. V počiatkoch svojej existencie mala Rada ešte ambíciu podieľať sa na príprave legislatívnych noriem ktoré mali rozvíjať zákon o národnostiach, či ovplyvňovať riešenie menšinovej problematiky. Po zmenách týkajúcich sa zloženia Rady vlády SSR pre národnosti, Rada na prípravu legislatívnych noriem, ktoré mali rozvíjať zákon o národnostiach úplne rezignovala. Číslo je doplnené recenziou publikácie Hate Speech and Human Rights in Eastern Europe: Legislating for Divergent Values a správami z konferencií "Non scholae, sed vitae discimus... (knižná kultúra-osobnosti-školstvo a školský život)" a "Psychológia práce a organizácie", ktoré sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu, konali vo virtuálnom priestore.

Decolonial Subversions, 2020

Tiu ĉi eseo raportos pri la desegnado kaj instruado de magistra-nivelaj kursoj pri multlingva edukado kaj lingvaj homaj rajtoj. Oni ofertas la kursojn en privata, neprofitcela barata universitato kiu havas eksplicitan celon je socia justeco. La planite diversa studentaro donas unikan ŝancon esplori la multlingvismon en la klasĉambro kaj en la socio: en julio 2019 ekzemple, en klaso de 46 studentoj estis listo de 35 lingvonomoj! La eseo unue prezentos la iom nekutiman fonon de la universitato. Poste ĝi donos superrigardon de kelkaj aspektoj de la diverseco de la universitato. Post tio, ni priskribos kelkajn el niaj kursoj pri la multlingvismo, ĝiaj celoj, kaj ĝiaj pedagogiaj strategioj. La universitato celas prepari pensemajn laborantojn por la socia sektoro – aparte en la edukado, la socia evoluo, kaj la publika strategiaro. Pro tiu perspektivo, troviĝas cela kohereco inter la diversaj kursoj en la magistraj programoj. La studentoj estas aparte sentemaj pri argumentoj pri diskriminacio, ekskludado, egaleco, rajtoj, kaj strategiaro. Tamen, dum socia klaso, kasto, sekso, kaj regiono estas konataj aksoj de la ekskludado, ekzistas multe malpli da scio inter la studentoj pri la transkategoria naturo de la lingvo, kiel io kio respegulas, formas, kaj reproduktas privilegion, diskriminacion kaj ekskludadon. Tiel, la kursoj pri multlingva edukado kaj lingvaj homaj rajtoj uzas la komprenojn kiujn la programoj kaj la studentoj jam posedas. Plue, la kursoj instigas la studentojn kritike pensi pri ekzistantaj lingvaj neegalecoj, kaj verki novtipajn studprogramojn kaj pedagogion. La eseo finiĝas per skizoj de du iniciatoj de la universitato kiuj helpos formi kritikajn perspektivojn pri la barata multlingvismo, kaj dezajni edukajn kaj strategiarajn intervenojn kiuj fortigos gepatralingve bazitan multlingvismon kaj kontribuos al la kreado de pli justa, egaleca, daŭripova kaj homeca socio. La eseo resumas la sperton instrui tiujn ĉi kursojn, kaj sugestas kelkajn vojojn por la estonteco.

2015

ДУ ХОВНА КУЛЬТУРА УКРАЇНИ ПЕРЕД ВИКЛИКА МИ ЧАСУ, 2024

As terms like «hybrid», «hybridity», «hybridization» etc. are made relevant to the fields of humanities and social sciences, there has been an ongoing interest in using these terms within different types of cultural and political studies, especially with the ones that have the characteristics of postmodern attitudes and tendencies. All the while this intellectual fad or trend might help humanity to understand certain aspects of societal changes that have been occurring through 19th, 20th and 21st century (so far) in places where especially the dichotomy of localization – globalization is one of the major factors (both in positive and negative ways) of shaping the social structures and features, it is still rather obvious that usage of these terms usually lacks of a philosophical depth and comprehensiveness, due to the fact that, from a historical perspective, their contexts are still newly developing. In here, to analyse the current progress of European social thought, with the help of postmodern attitude which embraces and highlights the idea of difference, I will investigate the social implication of the narrative of hybrid within European culture. With this investigation, I aim to understand what the narrative of hybrid can still bring to the European social thought, especially considering the social and political conflicts it currently has, such as immigrant issues and the war between Ukraine and Russia.

1998

Studia Universitatis Hereditati, 2022

Glavna in odgovorna urednica ter urednica številke / Editor-in-chief dr. Zrinka Mileusnić (Fakulteta za humanistične študije Univerze na Primorskem, Koper) Urednica številke / Guest Editor dr. Martina Blečić Kavur (Fakulteta za humanistične študije Univerze na Primorskem, Koper) Izvršni in tehnični urednik revije ter oblikovanje / Managing Editor and Design dr. Jonatan Vinkler (Fakulteta za humanistične študije Univerze na Primorskem, Koper) Prelom / Typesetting Tajda Senica

"SVEUČILIŠTE: OD SPEKULACIJE DO KRIZE U izlaganju ću se usmjeriti na problematiku koju je na četrnaest predavanja posvećenih određenju akademija razmatrao njemački filozof Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (1775–1854). Inače, ta predavanja objavljena su pod zajedničkim naslovom Vorlesungen über die Methode des akademischen Studiums. U svojem izlaganju ponajprije ću se baviti prvim trima Schellingovim predavanjima, a koja su se odnosila na apsolutni pojam znanosti, na znanstveno i ćudoredno određenje akademija te na prve pretpostavke akademskoga studija. Naime, na sveučilištu je moguće i nužno ostvariti idealno shvaćeno znanje, i to tako što se na njemu, prema Schellingu, odvijaju aktivnosti zahvaljujući kojima se realitet pretvara u idealitet, čime se proizvodi znanje. Izlaganje Schellingova nauka o metodi akademskoga studija poslužit će mi kao orijentir za ocjenu sadašnjega stanja sveučilišta. Dakle, u izlaganju ću se očitovati i o aktualnom stanju na sveučilištu. Pritom smatram da u današnje vrijeme sveučilište ponajviše obilježava kriza. Gubitak koncepta identiteta znanja i djelovanja, a koji identitet karakterizira utemeljenje modernog sveučilišta, danas dovodi do raspršivanja produktivnih snaga u znanosti i, posljedično tome, do ukidanja znanja kao bezuvjetne svrhe znanstveno-istraživačkoga rada. Zbog toga, kao što je zaključio austrijski znanstvenik Konrad Paul Liessmann, znanje gubi svoj društveni značaj i njegovo mjesto zauzima informacija i upravljanje informacijama. UNIVERSITY: FROM SPECULATION TO CRISIS In this presentation I will focus on a problem that German philosopher Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (1775–1854) explored in his lectures dedicated to academy disposition, which were titled and published as On University Studies (Vorlesungen über die Methode des akademischen Studiums). I will particularly focus on the first three out of fourteen Schelling’s lectures, which dealt with the absolute idea of science, scientific and moral disposition of academy, and with the preconditions for academic studies. Accordingto Schelling, achieving the ideally perceived knowledge at a university is not only possible, but also necessary, due to ongoing activities of transforming reality into ideality, which results in knowledge. Presenting Schelling’s teaching on methods of academic studies will serve as an orientation for evaluating the state in which university finds itself today. Therefore, in my presentation I will also respond to the current state of university for which I argue that is first and foremost marked by crisis. The loss of identity of knowledge and action, which characterizes the foundations of modern university, leads to dispersion of productive strengths of science, and consequently to elimination of knowledge as an unconditional purpose of research and scientific work in general. As a result of that, just as Austrian scientist Konrad Paul Liessmann stated, knowledge loses its meaning in society and its importance is replaced by information and information management. "

Vox Latina 51,199 (2015), 114-118