PhDr. Lukáš Perný, PhD.
PhDr. Lukáš Perný, PhD. (also Lucas Perny), slovak culturologist, cultural critic, social philosopher, musician. He works as a literary and cultural historian, culturologist and literary critic at Slovak Literary Institute of Slovak Matica (since 2022). He is a vice-chairman of the Slovak Writers' Society.
He is the author of "Utopists, Visionaries of the World of the Future. History of utopias and utopianism" (the book won the Alexander Matuška's Award Prize) and books on philosophy, art and culture, as well as essays, studies and reviews. He is a member of the Slovak Writers' Society and member of Slovak Matica (Matica slovenská).
He studied Secondary technical building school in Nitra (Stredná priemyselná škola stavebná v Nitre), cultural studies at the faculty of arts the Constantine the Philosopher University (UKF) in Nitra and then cultural studies at the Comenius University (UK in Bratislava). Between 2017 and 2021 he studied philosophy (PhDr. and PhD.) at the Institute of Philosophy, Faculty of Arts, University of Prešov, and from 2021 to 2022 he completed an Erazmus+ internship at the University of Economics in Prague.
Since 2022 he has been researching the cultural, literary and historical significance of Slovak national awakeners of the 19th century (Štúr, Hurban, Hodža, Francisci, Palárik, Viktorin, Pauliny-Toth, Jurkovič, Kráľ, Záborský, Štefanovič, Daxner ...), but also 20th century (Mináč, Clementis, Novomeský).
He is the author of studies published for the journals Philosophica Critica (University of Constantine the Philosopher, Nitra), Philosofija Sociologija (Lithuanian Academy of Sciences), Studia Politica Slovaca (Slovak Academy of Sciences), Filosofický časopis (Institute of Philosophy of the Academy of Sciences of the Czech Republic), Acta Patristica (University of Prešov), Slovensko: National Spectrum (Slovak Matica) and others. He specializes in cultural studies, philosophy (social philosophy, philosophy of history, philosophy of law), cultural history and cultural criticism. The main topics of the author's research are utopia and utopianism, interwar avant-garde movements, culture and counterculture of the 1960s and 1970s, Anglo-American social philosophy, Slavic and Slovak philosophy.
He is the author of film, theater, music and literary reviews published for Nové Slovo, Literary Weekly (Literárny týždenník), Dotyky, Slovak National Newspapers (Slovenské národné noviny) and Slovak Views (Slovenské pohľady).
He is the author of interviews with important Czech and Slovak philosophers and social scientists (Jan Keller, Michael Hauser, Richard Sťahel, Marek Hrubec, Rudolf Dupkala, Vladimír Manda, Ladislav Hohoš, Michal Macháček, Petr Kužel, Jozef Sipko, Cristian De Bravo Delorme, Ján Husár, Martina Lubyová and others) and artists (Alexandra Geschwandtnerová, Kristína Prekopová, Martina Pešáková, Lidka Žáková, Robert Žilík, Mária Žilíková-Mandáková, Ivana Matušková, Renáta Ryníková, Sylvia Juhászová, Marcella Molnárová, Radoslav Rochallyi, Katarína Vavrová, Victoria Jarošová,Martina Kvašňovská).
Supervisors: Dr. h. c. Prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc., Prof. Dr. Tomas Kačerauskas, Prof. PhDr. Ľubomír Belás, doc. PhDr. Ján Pavlík, doc. PaedDr. Július Lomenčík, and PhD.
Address: Bratislava
He is the author of "Utopists, Visionaries of the World of the Future. History of utopias and utopianism" (the book won the Alexander Matuška's Award Prize) and books on philosophy, art and culture, as well as essays, studies and reviews. He is a member of the Slovak Writers' Society and member of Slovak Matica (Matica slovenská).
He studied Secondary technical building school in Nitra (Stredná priemyselná škola stavebná v Nitre), cultural studies at the faculty of arts the Constantine the Philosopher University (UKF) in Nitra and then cultural studies at the Comenius University (UK in Bratislava). Between 2017 and 2021 he studied philosophy (PhDr. and PhD.) at the Institute of Philosophy, Faculty of Arts, University of Prešov, and from 2021 to 2022 he completed an Erazmus+ internship at the University of Economics in Prague.
Since 2022 he has been researching the cultural, literary and historical significance of Slovak national awakeners of the 19th century (Štúr, Hurban, Hodža, Francisci, Palárik, Viktorin, Pauliny-Toth, Jurkovič, Kráľ, Záborský, Štefanovič, Daxner ...), but also 20th century (Mináč, Clementis, Novomeský).
He is the author of studies published for the journals Philosophica Critica (University of Constantine the Philosopher, Nitra), Philosofija Sociologija (Lithuanian Academy of Sciences), Studia Politica Slovaca (Slovak Academy of Sciences), Filosofický časopis (Institute of Philosophy of the Academy of Sciences of the Czech Republic), Acta Patristica (University of Prešov), Slovensko: National Spectrum (Slovak Matica) and others. He specializes in cultural studies, philosophy (social philosophy, philosophy of history, philosophy of law), cultural history and cultural criticism. The main topics of the author's research are utopia and utopianism, interwar avant-garde movements, culture and counterculture of the 1960s and 1970s, Anglo-American social philosophy, Slavic and Slovak philosophy.
He is the author of film, theater, music and literary reviews published for Nové Slovo, Literary Weekly (Literárny týždenník), Dotyky, Slovak National Newspapers (Slovenské národné noviny) and Slovak Views (Slovenské pohľady).
He is the author of interviews with important Czech and Slovak philosophers and social scientists (Jan Keller, Michael Hauser, Richard Sťahel, Marek Hrubec, Rudolf Dupkala, Vladimír Manda, Ladislav Hohoš, Michal Macháček, Petr Kužel, Jozef Sipko, Cristian De Bravo Delorme, Ján Husár, Martina Lubyová and others) and artists (Alexandra Geschwandtnerová, Kristína Prekopová, Martina Pešáková, Lidka Žáková, Robert Žilík, Mária Žilíková-Mandáková, Ivana Matušková, Renáta Ryníková, Sylvia Juhászová, Marcella Molnárová, Radoslav Rochallyi, Katarína Vavrová, Victoria Jarošová,Martina Kvašňovská).
Supervisors: Dr. h. c. Prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc., Prof. Dr. Tomas Kačerauskas, Prof. PhDr. Ľubomír Belás, doc. PhDr. Ján Pavlík, doc. PaedDr. Július Lomenčík, and PhD.
Address: Bratislava
less
Related Authors
InterestsView All (34)
Uploads
Books by PhDr. Lukáš Perný, PhD.
Jeho životný príbeh sa niesol v znamení služby slovenskému ľudu. Z tohto poslania vyplývali rovnako jeho početné pedagogické, ľudovýchovné a kultúrne aktivity. O týchto a iných charakteristických znakoch osobnosti Jurkoviča pojednáva nová publikácia s názvom SAMUEL JURKOVIČ: STOPÄŤDESIAT ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO.
Zakladateľ prvej európskej kooperatívy a prvého slovenského divadla od autora PhDr. Lukáša Perného, PhD. Napriek tomu, že táto uvedená publikácia nie je rozsahovo príliš veľká, ponúka čitateľom kvalitný prehľad o životnom príbehu a základných oblastiach záujmu Samuela Jurkoviča.“
Dr. Jaroslav Durec, Slovenský historický ústav Matice slovenskej, recenzent knihy
Kniha plná unikátnych štúdií, esejí, príhovorov, spomienok, komentárov, fotografií, citátov, malieb a ukážok z diela dvoch slovenských Vladimírov. Na jej vzniku sa podieľali také zvučné mená ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Martin Muránsky, Peter Holka, Peter Kerecman, Roman Michelko, Martin a Svetozár Krnovci, Gabriela Rothmayerová, Rado Žgrada, Zuzana Pavelcová, Ladislav Hohoš, Eduard Chmelár, Peter Weiss, Jana Schillerová-Horváthová, Vladimír Mináč ml., Maroš Smolec, Ján Seman, Jozef Lysý, Pavol Parenička, František Škvrnda st., Július Lomenčík a ďalší. Do knihy sú zaradené aj archívne články z Nového slova od osobností ako Jozef Čertík, Igor Clementis, Drahoslav Machala, Ľuboš Jurík, Jozef Špaček, Ľuboš Blaha a ďalších.
Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno.
Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.
The leitmotiv of the publication is a reflection of Hegel’s philosophy in works of Slovak literary romanticism representatives, Štúr’s generation. The authors assume that there are two ways in which Hegel’s philosophy is reflected in Štúr’s generation, which correspond to two relatively compact ideological and philosophical platforms: 1. the generational diversity of Slovak Hegelianism (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, A. Sládkovič) and 2. the generational diversity of Slovak Anti-Hegelianism (M. M. Hodža, S. B. Hroboň, P. K. Hostinský).
The authors emphasize that the main sources of reflection in the Štúr’s generational diversity of Slovak Hegelianism are especially Hegeľs works “Phänomenologie des Geistes”, “Vorlesungen zur Geschichte der Philosophie”, “Wissenschaft der Logik” and “Grundlinien der Philosophie des Rechtes”. Štúr’s generational diversity of Anti-Hegelianism was inspired especially by anti-Hegel works of late Schelling (“Philosophische Untersuchungen über das Wesen menschlichen Freiheit”, “Zur Geschichte der neueren Philosophie”, “Philosophie der Mythologie”, “Philosophie der Offenbarung”).
The work consists of three ambivalent chapters: The first one includes three subchapters: 1. Hegelianism of Ľ. Štúr, 2. The reception of Hegeľs philosophy in thoughts of J. M. Hurban, 3. Hegelian motives in work of A. Sládkovič. The second chapter contains an analysis and interpretation of 1. Anti-Hegelianism of M. M. Hodža, 2. messianist-theist negation of Hegel’s philosophy in work of S. B. Hroboň, 3. “Philosophy of seeing” ("Filozofia videňja") by P. K. Hostinský. The third chapter focuses on the reception of the young Hegel anti-theism in the work of Janko Kráľ and the socio-philosophical dimension of Slovak romantic utopianism. In some cases, Štúr’s generation varieties of Hegelianism and Anti-Hegelianism are compared to analogous concepts in Czech, Polish, Ukrainian and Russian 19th century philosophy. The authors reject the one-way negative perception of the philosophical thinking of Štúr’s generation (A. Pražák, M. Hodža, etc.). They emphasize that Štúr’s generation reflection of Hegel and Schelling was original in its own way and its “creativity” lies in the application level. The aim of this work is to contribute to the research of dominant traditions in Slovak philosophical thinking. At the same time, it tries to analyse and interpret Slovak literary romanticism, which is also atypical for specific ways of Štúr’s generation reflection on contemporary European philosophy. Philosophical thinking of Štúr’s generation is presented in this work as a component of the spiritual culture of the Slovak nation, formed in the contexts of European spiritual and cultural development.
The aim of the book Selected Chapters from Contemporary Anglo-American Social Philosophy is to critically map, summarize and compare a relatively wide range of contemporary Anglo-American social philosophers. The methodological approach is chosen on the basis of information-summarizing and comparative character of the work. The main goal of the thesis is not the in-depth analysis of the authors, but briefly, clearly and accurately outlining the nature of attitudes in a small space of trends, opinions, relationships and comparison of key opinions as a stimulus for further possible analyses, interpretations and studies. Because in many cases there are living authors, the book remains open for future modifications of their attitudes. As the title suggests, the selected authors and directions are geographically determined by the Anglo-American space and focused primarily on concepts that have influenced the 20th and 21st century social thinking. Introduction is a short excursion into the history of social philosophy. The thesis is divided into three separate chapters.
Selected were those which correspond in particular to the definition of social philosophy as the study of social life, which results in a certain image of social life, especially in the context of the perception of social as a philosophy of society accepting social justice as a value criterion (it takes into account the social interests of citizens, their social needs, like food, housing, education, culture, health, etc.). The work is based on theoretical sources, especially written by the authors Ľuboš Blaha, Marek Hrubec, Emil Višňovský, Ivan Buraj, František Novosád, Ladislav Hohoš and Ľubomír Belás. The first part, called Revision of Liberalism, analyses in particular the Dewey line of egalitarian or social liberals (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman) who opened the door to the new direction, analysed in the second chapter — Communitarism (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), and culminating in a critique of the left (third part of the work), that is to say, inspired by Marx; neoutopism and critical theory (Roemer, Peffer, Cohen, Wallerstein, Jameson). The conclusion of the work belongs to the statistics of the current world and the question of why we are dealing with social philosophy.
Úlohou knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie je kriticky zmapovať, zosumarizovať a komparovať pomerne rozsiahlu škálu súčasných predstaviteľov anglo-americkej sociálnej filozofie. Hlavným cieľom práce nie je hĺbková analýza autorov, ale vecne, jasne a správne vystihnúť na pomerne obmedzenom priestore podstatu postojov, názorov, ako aj vzájomnú podmienenosť konceptov sledovaných autorov tak, aby daná práca mohla slúžiť nielen edukačným cieľom, ale aj ako podnet pre ďalšie možné analýzy, interpretácie a štúdie. Nakoľko v mnohých prípadoch ide o žijúcich autorov, kniha zostáva stále otvorená pre možné modifikácie ich názorov a postojov. Ako už názov napovedá, vybraní autori sú predstaviteľmi anglo-amerického diskurzu, ktorí významne ovplyvnili sociálno-politické myslenie 20. a 21. storočia. Práca je členená do troch samostatných kapitol. Úvod tvorí krátky exkurz do dejín sociálnej filozofie a jej členeniu. Vybrané boli tie smery, ktoré zodpovedajú svojím zameraním povahe sociálnej filozofie najmä tým, že venujú podstatnú pozornosť rôznym aspektom sociálneho života človeka, akými sú napríklad otázka spravodlivosti v jej rôznych aspektoch, problému rovnosti, slobode, odcudzeniu, spoločným etickým hodnotám, normám a pod. Vybraní autori pristupujú k daným témam z rôznych metodologických pozícií, a preto aj vidia vyššie nastolené problémy inou optikou. Analýza sociálne orientovaných konceptov bude okrem diferencií medzi jednotlivými autormi čiastočne skúmať a porovnávať ich názory s filozofmi, ktorí tvoria líniu filozofického myslenia, orientovanú predovšetkým na obhajobu slobodného trhu, a z toho plynúci postoj k sociálnym otázkam ako nutným dôsledkom realizácie slobodného trhu. Uvedenú líniu by bolo možné v danej súvislosti označiť za antisociálnu, reprezentovanú napríklad Hayekom alebo Nozickom. To, čo sa napríklad z pohľadu Rawlsa javí ako spravodlivosť, sa z pohľadu Nozicka javí ako nespravodlivosť, a z pohľadu Hayeka ako „fatamorgána – mirage“. Práca vychádza predovšetkým z analýzy pôvodných teoretických prác skúmaných autorov, ako aj zo sekundárnych teoretických zdrojov, predovšetkým z prác Ľuboša Blahu, Mareka Hrubca, Emila Višňovského, Ivana Buraja, Františka Novosáda, Ladislava Hohoša, a Ľubomíra Belása. Prvá časť, s názvom revízia liberalizmu, analyzuje predovšetkým deweyovskú líniu egalitárnych alebo sociálnych liberálov (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman), ktorí revíziou liberalizmu otvorili dvere novému smeru, ktorý je analyzovaný v druhej kapitole – komunitarizmu (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), a ktorý vyvrcholil kritikou zľava (tretia časť práce), teda autormi inšpirovanými Marxom; neoutopistami a kritickou teóriou (Roemer, Peffer, C. A. Cohen, Wallerstein, Jameson a ďalší). Záver práce patrí štatistikám súčasného sveta a otázke, prečo sa v dnešnej dobe zaoberať sociálnou filozofiou.
Monography Ladislav Novomeský and cultural revolution deals with the topic of culture in works of Slovak poet, journalist, cultural critic, leftist intellectual, co-founder of the DAV and the commissioner for education and culture in the years 1945-1950, Ladislav Novomeský. The aim of the work completes Novomeský cultural concept socialismus of education, science, religion and art by the published texts and speeches.. This work mappes the geopolitical, cultural and political concept in international, Slavic, Czech-Slovak and national Slovak relationships. Research author's knowledge of the history and personalities present world culture and home. Texts clears the historical context Novomeský activitieshor's concept from the 20th to 70th years of the 20th century.
Prvý slovenský preklad diela Thomasa Mora Utópia (vyšlo r. 1516 v Antverpách) obohatí náš knižný trh o nosné klasické dielo, ktoré sa dostalo do učebníc, no doposiaľ u nás z neho vyšli len fragmenty. Toto je teda v slovenčine prvé kompletné vydanie.
Rozprávanie o živote na fiktívnom ostrove Utópia sa začína stretnutím troch postáv, medzi ktorými sa rozprúdi rozhovor tvoriaci vlastný obsah diela. Thomas More a Peter Giles počúvajú rozprávanie fiktívnej postavy, „scestovaného“ Rafaela Hythlodaya o vzdialených krajoch. Dielo Utópia pozostáva z dvoch kníh a záveru a autor naznačuje, ako ho treba chápať. Priznáva, že jeho úlohou bolo len podať istý pohľad na svet bez toho, aby sa s ním stotožnil. Zároveň používa iróniu, ktorá mu umožňuje zaujať stanovisko a pritom nezmeniť Rafaelovu výpoveď. Štát Utópia tvorí 54 miest, pričom každému sú pridelené polia, na ktorých sa rozvíja poľnohospodárstvo. Všetci dospelí obyvatelia sú zamestnaní produktívnou prácou, okrem osôb, ktoré plnia spoločenské funkcie alebo pracujú vedecky. Základnou výrobnou jednotkou je rodina, jej počet členov sa mení podľa povahy jej výrobnej činnosti. Každá rodina sa venuje určitému remeslu. Utópia je spravovaná podľa demokratických zásad. Dnešný čitateľ spoznáva niektoré črty zhodné s teoretickou náukou o komunistickej spoločnosti. Krajina je riadená podľa presnej šablóny pravidiel: všetky mestá majú rovnaký vzhľad, jazyk, mravy, zákony i zriadenie a na občanov dohliada špionážny úrad. Jednotvárnosť stojí v protiklade k tradíciám, ktoré sa zakladajú na odlišnosti, jedinečnosti a špecifickosti. Človek bez tradícií je vykorenený (občania si pravidelne navzájom vymieňajú domy na základe losovania), je „všade [teda nikde] doma“. Rodina je doslova zničená, pretože v prípade nutnosti je človek „prepísaný“ z mnohopočetnej do malej rodiny. Toto sú zas črty Utópie, ktoré pripomínajú nezdravé smerovanie súčasnej postmodernej spoločnosti západného typu.
Dielo Thomasa Mora čerpalo z prameňov, ktoré siahajú až k Platónovi a malo svojich ideových nasledovníkov ako v oblasti filozofie a spravovania štátu, tak aj na literárnom poli, kde sa stalo inšpiráciou pre vznik literárnych žánrov. Už stručný náčrt obsahu svedčí o vizionárskom cite autora, ktorý akoby vopred varoval, že nie všetko, čo sa javí ideálne, ideálne v skutočnosti aj je.
Predslov vypracovala Lenka Bohunická, doslov Lukáš Perný.
v roku 1627.
Doctoral thesis by PhDr. Lukáš Perný, PhD.
Témou predloženej rigoróznej práce bude podrobná analýza otázky filozofie dejín v koncepte ženevského občana, pre-romantického spisovateľa, hudobného skladateľa, popularizátora priamej demokracie, autora pedagogických spisov, významného prirodzeno-právneho teoretika, teoretika spoločenskej zmluvy a myšlienky tzv. zjednotenej vôle ľudu, Jean-Jacquesa Rousseaua. Práca je delená na tri časti z ktorých prvá analyzuje zdroje a východiská Rousseaovej filozofie, druhá analyzuje samotnú filozofiu dejín a tretia vplyv Rousseaua na ďalších filozofov a filozofické koncepcie. Cieľom práce je pokus o systematickú a detailnú analýzu predloženej témy.
Papers by PhDr. Lukáš Perný, PhD.
Vladimír Mináč, as a leftist and antifascist, became an active witness to the Slovak National Uprising, as well as to the brutal experiences he endured in the concentration camps of Mauthausen and Dachau, where he was interned. The themes of the Slovak National Uprising and the harsh experiences of the Slovak writer, essayist, and chairman of the Slovak Matica from the concentration camps – where he narrowly escaped death – have been addressed by several authors in the collection Clem
entis & Mináč: Patriots or “Bourgeois Nationalists”? who have already summarized the researched information. The presented contribution is a compilation and summary of this previously researched information into a coherent thematic piece created on the occasion of the 80th anniversary of the SNP, subsequently supplemented with direct excerpts from Vladimír Mináč’s literary work
Vladimír Mináč sa stal ako ľavičiar a antifašista aktívnym svedkom Slovenského národného povstania, ale aj krutých skúseností z koncentračných táborov v Mauthausene a Dachau, kde bol internovaný. Tematike Slovenského národného povstania a krutých skúseností slovenského spisovateľa, esejistu a predsedu Matice slovenskej z koncentračných táborov – kde iba o vlas unikol smrti – sa venovali v rámci zborníka Clementis & Mináč: vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“? niekoľkí autori, ktorí už zosumarizovali vybádané informácie. Predložený príspevok je kompiláciou a sumarizáciou už vybádaných informácií do uceleného tematického príspevku vytvoreného pri príležitosti 80. výročia SNP a následne doplneného aj o priame ukážky z literárneho diela Vladimíra Mináča.
v protifašistickom odboji na Slovensku a v zahraničí. Martin : Matica slovenská, 2024.
The presented study analyzes the cultural and political activities of Ladislav Novomeský from the interwar period to the end of World War II based on available sources. It focuses on the context of anti-fascism (predictions in the DAV magazine, reports from the Spanish Civil War, involvement in the underground movement in Slovakia) and the Czecho slovak question within the future post-war arrangements, which he advo cated from DAV, the trenčianskoteplický Congress, through the Christmas Agreement, the Slovak National Uprising, negotiations in London and Moscow, to the Košice Government Program. The aim of the contribu tion is to provide a detailed analysis of Novomeský’s political work in the context of the ideological foundation of the Slovak National Uprising.
Predložená štúdia na základe dostupných zdrojov analyzuje kultúr no-politické pôsobenie Ladislava Novomeského od medzivojnového obdobia až po koniec druhej svetovej vojny, pričom sa zameriava na kontext proti-fašizmu (predpovede v revue DAV, reportáže z občianskej vojny v Španielsku, zapojenie sa do podzemného hnutia na Slovensku) a česko-slovenskej otázky v rámci budúceho povojnového usporiadania, ktorú forsíroval od DAV-u, trenčianskoteplického kongresu cez Vianočnú dohodu, SNP, rokovania v Londýne a Moskve až po Košický vládny program. Úlohou príspevku je podrobná analýza Novomeského politickej práce v kontexte ideovej základne Slovenského národného povstania.
Predmetom štúdie je odborná kulturologická analýza tvorby žien v rámci súčasného Výtvarného odboru Matice slovenskej (a s nim spriaznených slo venských výtvarníčok), ktorý pôsobí pri Galérii Matice slovenskej v Bratislave pod odborným kurátorským vedením Dr. Ladislava Skraka, ktorý je súčasne predsedom VO MS a Klubu výtvarných umelcov a výtvarných teoretikov. Sú časťou príspevku je aj krátky historický exkurz k problematike žien výtvarní čok v národnom hnutí 19. a 20. storočia. Úlohou kulturologicko-estetického príspevku bude odborná analýza vybranej tvorby (od vybraných autoriek odboru) s cieľom aktualizovať tému slovenských žien v národnom hnutí do kontextu 21. storočia v rozmere tradičného, ako aj moderného umenia, ktoré bolo prezentované v priestoroch Matice slovenskej, ale aj v medzinárodnom kontexte výstavy v Štrasburgu. Zároveň je úlohou príspevku analýza širšieho kulturologického rozmeru pôsobenia výtvarného odboru pre celú slovenskú kultúrnu stavbu, ale aj medzinárodná prezentácia Matice slovenskej a slovenských umelcov.
relationship between world, European and Slovak in the philosophy
of Štúr, focusing on the philosophical concept of Ľudovít Štúr, influenced by Hegel. The introductory part sets the context in the cultural
and social situation of the 19th century, while subsequently analyzing
the clash and exchange of Slovak philosophy and national culture with
other national cultures. The core of the study is the European dimension of the philosophic thinking of Štúr´s group, especially Ľudovít Štúr
and his relationship to German classical philosophy and Štefan Marko
Daxner inspired by French social philosophy (in addition, other authors
are marginally analyzed in the study like Hodža, Kellner-Hostinský and
others)
Jeho životný príbeh sa niesol v znamení služby slovenskému ľudu. Z tohto poslania vyplývali rovnako jeho početné pedagogické, ľudovýchovné a kultúrne aktivity. O týchto a iných charakteristických znakoch osobnosti Jurkoviča pojednáva nová publikácia s názvom SAMUEL JURKOVIČ: STOPÄŤDESIAT ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO.
Zakladateľ prvej európskej kooperatívy a prvého slovenského divadla od autora PhDr. Lukáša Perného, PhD. Napriek tomu, že táto uvedená publikácia nie je rozsahovo príliš veľká, ponúka čitateľom kvalitný prehľad o životnom príbehu a základných oblastiach záujmu Samuela Jurkoviča.“
Dr. Jaroslav Durec, Slovenský historický ústav Matice slovenskej, recenzent knihy
Kniha plná unikátnych štúdií, esejí, príhovorov, spomienok, komentárov, fotografií, citátov, malieb a ukážok z diela dvoch slovenských Vladimírov. Na jej vzniku sa podieľali také zvučné mená ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Martin Muránsky, Peter Holka, Peter Kerecman, Roman Michelko, Martin a Svetozár Krnovci, Gabriela Rothmayerová, Rado Žgrada, Zuzana Pavelcová, Ladislav Hohoš, Eduard Chmelár, Peter Weiss, Jana Schillerová-Horváthová, Vladimír Mináč ml., Maroš Smolec, Ján Seman, Jozef Lysý, Pavol Parenička, František Škvrnda st., Július Lomenčík a ďalší. Do knihy sú zaradené aj archívne články z Nového slova od osobností ako Jozef Čertík, Igor Clementis, Drahoslav Machala, Ľuboš Jurík, Jozef Špaček, Ľuboš Blaha a ďalších.
Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno.
Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.
The leitmotiv of the publication is a reflection of Hegel’s philosophy in works of Slovak literary romanticism representatives, Štúr’s generation. The authors assume that there are two ways in which Hegel’s philosophy is reflected in Štúr’s generation, which correspond to two relatively compact ideological and philosophical platforms: 1. the generational diversity of Slovak Hegelianism (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, A. Sládkovič) and 2. the generational diversity of Slovak Anti-Hegelianism (M. M. Hodža, S. B. Hroboň, P. K. Hostinský).
The authors emphasize that the main sources of reflection in the Štúr’s generational diversity of Slovak Hegelianism are especially Hegeľs works “Phänomenologie des Geistes”, “Vorlesungen zur Geschichte der Philosophie”, “Wissenschaft der Logik” and “Grundlinien der Philosophie des Rechtes”. Štúr’s generational diversity of Anti-Hegelianism was inspired especially by anti-Hegel works of late Schelling (“Philosophische Untersuchungen über das Wesen menschlichen Freiheit”, “Zur Geschichte der neueren Philosophie”, “Philosophie der Mythologie”, “Philosophie der Offenbarung”).
The work consists of three ambivalent chapters: The first one includes three subchapters: 1. Hegelianism of Ľ. Štúr, 2. The reception of Hegeľs philosophy in thoughts of J. M. Hurban, 3. Hegelian motives in work of A. Sládkovič. The second chapter contains an analysis and interpretation of 1. Anti-Hegelianism of M. M. Hodža, 2. messianist-theist negation of Hegel’s philosophy in work of S. B. Hroboň, 3. “Philosophy of seeing” ("Filozofia videňja") by P. K. Hostinský. The third chapter focuses on the reception of the young Hegel anti-theism in the work of Janko Kráľ and the socio-philosophical dimension of Slovak romantic utopianism. In some cases, Štúr’s generation varieties of Hegelianism and Anti-Hegelianism are compared to analogous concepts in Czech, Polish, Ukrainian and Russian 19th century philosophy. The authors reject the one-way negative perception of the philosophical thinking of Štúr’s generation (A. Pražák, M. Hodža, etc.). They emphasize that Štúr’s generation reflection of Hegel and Schelling was original in its own way and its “creativity” lies in the application level. The aim of this work is to contribute to the research of dominant traditions in Slovak philosophical thinking. At the same time, it tries to analyse and interpret Slovak literary romanticism, which is also atypical for specific ways of Štúr’s generation reflection on contemporary European philosophy. Philosophical thinking of Štúr’s generation is presented in this work as a component of the spiritual culture of the Slovak nation, formed in the contexts of European spiritual and cultural development.
The aim of the book Selected Chapters from Contemporary Anglo-American Social Philosophy is to critically map, summarize and compare a relatively wide range of contemporary Anglo-American social philosophers. The methodological approach is chosen on the basis of information-summarizing and comparative character of the work. The main goal of the thesis is not the in-depth analysis of the authors, but briefly, clearly and accurately outlining the nature of attitudes in a small space of trends, opinions, relationships and comparison of key opinions as a stimulus for further possible analyses, interpretations and studies. Because in many cases there are living authors, the book remains open for future modifications of their attitudes. As the title suggests, the selected authors and directions are geographically determined by the Anglo-American space and focused primarily on concepts that have influenced the 20th and 21st century social thinking. Introduction is a short excursion into the history of social philosophy. The thesis is divided into three separate chapters.
Selected were those which correspond in particular to the definition of social philosophy as the study of social life, which results in a certain image of social life, especially in the context of the perception of social as a philosophy of society accepting social justice as a value criterion (it takes into account the social interests of citizens, their social needs, like food, housing, education, culture, health, etc.). The work is based on theoretical sources, especially written by the authors Ľuboš Blaha, Marek Hrubec, Emil Višňovský, Ivan Buraj, František Novosád, Ladislav Hohoš and Ľubomír Belás. The first part, called Revision of Liberalism, analyses in particular the Dewey line of egalitarian or social liberals (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman) who opened the door to the new direction, analysed in the second chapter — Communitarism (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), and culminating in a critique of the left (third part of the work), that is to say, inspired by Marx; neoutopism and critical theory (Roemer, Peffer, Cohen, Wallerstein, Jameson). The conclusion of the work belongs to the statistics of the current world and the question of why we are dealing with social philosophy.
Úlohou knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie je kriticky zmapovať, zosumarizovať a komparovať pomerne rozsiahlu škálu súčasných predstaviteľov anglo-americkej sociálnej filozofie. Hlavným cieľom práce nie je hĺbková analýza autorov, ale vecne, jasne a správne vystihnúť na pomerne obmedzenom priestore podstatu postojov, názorov, ako aj vzájomnú podmienenosť konceptov sledovaných autorov tak, aby daná práca mohla slúžiť nielen edukačným cieľom, ale aj ako podnet pre ďalšie možné analýzy, interpretácie a štúdie. Nakoľko v mnohých prípadoch ide o žijúcich autorov, kniha zostáva stále otvorená pre možné modifikácie ich názorov a postojov. Ako už názov napovedá, vybraní autori sú predstaviteľmi anglo-amerického diskurzu, ktorí významne ovplyvnili sociálno-politické myslenie 20. a 21. storočia. Práca je členená do troch samostatných kapitol. Úvod tvorí krátky exkurz do dejín sociálnej filozofie a jej členeniu. Vybrané boli tie smery, ktoré zodpovedajú svojím zameraním povahe sociálnej filozofie najmä tým, že venujú podstatnú pozornosť rôznym aspektom sociálneho života človeka, akými sú napríklad otázka spravodlivosti v jej rôznych aspektoch, problému rovnosti, slobode, odcudzeniu, spoločným etickým hodnotám, normám a pod. Vybraní autori pristupujú k daným témam z rôznych metodologických pozícií, a preto aj vidia vyššie nastolené problémy inou optikou. Analýza sociálne orientovaných konceptov bude okrem diferencií medzi jednotlivými autormi čiastočne skúmať a porovnávať ich názory s filozofmi, ktorí tvoria líniu filozofického myslenia, orientovanú predovšetkým na obhajobu slobodného trhu, a z toho plynúci postoj k sociálnym otázkam ako nutným dôsledkom realizácie slobodného trhu. Uvedenú líniu by bolo možné v danej súvislosti označiť za antisociálnu, reprezentovanú napríklad Hayekom alebo Nozickom. To, čo sa napríklad z pohľadu Rawlsa javí ako spravodlivosť, sa z pohľadu Nozicka javí ako nespravodlivosť, a z pohľadu Hayeka ako „fatamorgána – mirage“. Práca vychádza predovšetkým z analýzy pôvodných teoretických prác skúmaných autorov, ako aj zo sekundárnych teoretických zdrojov, predovšetkým z prác Ľuboša Blahu, Mareka Hrubca, Emila Višňovského, Ivana Buraja, Františka Novosáda, Ladislava Hohoša, a Ľubomíra Belása. Prvá časť, s názvom revízia liberalizmu, analyzuje predovšetkým deweyovskú líniu egalitárnych alebo sociálnych liberálov (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman), ktorí revíziou liberalizmu otvorili dvere novému smeru, ktorý je analyzovaný v druhej kapitole – komunitarizmu (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), a ktorý vyvrcholil kritikou zľava (tretia časť práce), teda autormi inšpirovanými Marxom; neoutopistami a kritickou teóriou (Roemer, Peffer, C. A. Cohen, Wallerstein, Jameson a ďalší). Záver práce patrí štatistikám súčasného sveta a otázke, prečo sa v dnešnej dobe zaoberať sociálnou filozofiou.
Monography Ladislav Novomeský and cultural revolution deals with the topic of culture in works of Slovak poet, journalist, cultural critic, leftist intellectual, co-founder of the DAV and the commissioner for education and culture in the years 1945-1950, Ladislav Novomeský. The aim of the work completes Novomeský cultural concept socialismus of education, science, religion and art by the published texts and speeches.. This work mappes the geopolitical, cultural and political concept in international, Slavic, Czech-Slovak and national Slovak relationships. Research author's knowledge of the history and personalities present world culture and home. Texts clears the historical context Novomeský activitieshor's concept from the 20th to 70th years of the 20th century.
Prvý slovenský preklad diela Thomasa Mora Utópia (vyšlo r. 1516 v Antverpách) obohatí náš knižný trh o nosné klasické dielo, ktoré sa dostalo do učebníc, no doposiaľ u nás z neho vyšli len fragmenty. Toto je teda v slovenčine prvé kompletné vydanie.
Rozprávanie o živote na fiktívnom ostrove Utópia sa začína stretnutím troch postáv, medzi ktorými sa rozprúdi rozhovor tvoriaci vlastný obsah diela. Thomas More a Peter Giles počúvajú rozprávanie fiktívnej postavy, „scestovaného“ Rafaela Hythlodaya o vzdialených krajoch. Dielo Utópia pozostáva z dvoch kníh a záveru a autor naznačuje, ako ho treba chápať. Priznáva, že jeho úlohou bolo len podať istý pohľad na svet bez toho, aby sa s ním stotožnil. Zároveň používa iróniu, ktorá mu umožňuje zaujať stanovisko a pritom nezmeniť Rafaelovu výpoveď. Štát Utópia tvorí 54 miest, pričom každému sú pridelené polia, na ktorých sa rozvíja poľnohospodárstvo. Všetci dospelí obyvatelia sú zamestnaní produktívnou prácou, okrem osôb, ktoré plnia spoločenské funkcie alebo pracujú vedecky. Základnou výrobnou jednotkou je rodina, jej počet členov sa mení podľa povahy jej výrobnej činnosti. Každá rodina sa venuje určitému remeslu. Utópia je spravovaná podľa demokratických zásad. Dnešný čitateľ spoznáva niektoré črty zhodné s teoretickou náukou o komunistickej spoločnosti. Krajina je riadená podľa presnej šablóny pravidiel: všetky mestá majú rovnaký vzhľad, jazyk, mravy, zákony i zriadenie a na občanov dohliada špionážny úrad. Jednotvárnosť stojí v protiklade k tradíciám, ktoré sa zakladajú na odlišnosti, jedinečnosti a špecifickosti. Človek bez tradícií je vykorenený (občania si pravidelne navzájom vymieňajú domy na základe losovania), je „všade [teda nikde] doma“. Rodina je doslova zničená, pretože v prípade nutnosti je človek „prepísaný“ z mnohopočetnej do malej rodiny. Toto sú zas črty Utópie, ktoré pripomínajú nezdravé smerovanie súčasnej postmodernej spoločnosti západného typu.
Dielo Thomasa Mora čerpalo z prameňov, ktoré siahajú až k Platónovi a malo svojich ideových nasledovníkov ako v oblasti filozofie a spravovania štátu, tak aj na literárnom poli, kde sa stalo inšpiráciou pre vznik literárnych žánrov. Už stručný náčrt obsahu svedčí o vizionárskom cite autora, ktorý akoby vopred varoval, že nie všetko, čo sa javí ideálne, ideálne v skutočnosti aj je.
Predslov vypracovala Lenka Bohunická, doslov Lukáš Perný.
v roku 1627.
Témou predloženej rigoróznej práce bude podrobná analýza otázky filozofie dejín v koncepte ženevského občana, pre-romantického spisovateľa, hudobného skladateľa, popularizátora priamej demokracie, autora pedagogických spisov, významného prirodzeno-právneho teoretika, teoretika spoločenskej zmluvy a myšlienky tzv. zjednotenej vôle ľudu, Jean-Jacquesa Rousseaua. Práca je delená na tri časti z ktorých prvá analyzuje zdroje a východiská Rousseaovej filozofie, druhá analyzuje samotnú filozofiu dejín a tretia vplyv Rousseaua na ďalších filozofov a filozofické koncepcie. Cieľom práce je pokus o systematickú a detailnú analýzu predloženej témy.
Vladimír Mináč, as a leftist and antifascist, became an active witness to the Slovak National Uprising, as well as to the brutal experiences he endured in the concentration camps of Mauthausen and Dachau, where he was interned. The themes of the Slovak National Uprising and the harsh experiences of the Slovak writer, essayist, and chairman of the Slovak Matica from the concentration camps – where he narrowly escaped death – have been addressed by several authors in the collection Clem
entis & Mináč: Patriots or “Bourgeois Nationalists”? who have already summarized the researched information. The presented contribution is a compilation and summary of this previously researched information into a coherent thematic piece created on the occasion of the 80th anniversary of the SNP, subsequently supplemented with direct excerpts from Vladimír Mináč’s literary work
Vladimír Mináč sa stal ako ľavičiar a antifašista aktívnym svedkom Slovenského národného povstania, ale aj krutých skúseností z koncentračných táborov v Mauthausene a Dachau, kde bol internovaný. Tematike Slovenského národného povstania a krutých skúseností slovenského spisovateľa, esejistu a predsedu Matice slovenskej z koncentračných táborov – kde iba o vlas unikol smrti – sa venovali v rámci zborníka Clementis & Mináč: vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“? niekoľkí autori, ktorí už zosumarizovali vybádané informácie. Predložený príspevok je kompiláciou a sumarizáciou už vybádaných informácií do uceleného tematického príspevku vytvoreného pri príležitosti 80. výročia SNP a následne doplneného aj o priame ukážky z literárneho diela Vladimíra Mináča.
v protifašistickom odboji na Slovensku a v zahraničí. Martin : Matica slovenská, 2024.
The presented study analyzes the cultural and political activities of Ladislav Novomeský from the interwar period to the end of World War II based on available sources. It focuses on the context of anti-fascism (predictions in the DAV magazine, reports from the Spanish Civil War, involvement in the underground movement in Slovakia) and the Czecho slovak question within the future post-war arrangements, which he advo cated from DAV, the trenčianskoteplický Congress, through the Christmas Agreement, the Slovak National Uprising, negotiations in London and Moscow, to the Košice Government Program. The aim of the contribu tion is to provide a detailed analysis of Novomeský’s political work in the context of the ideological foundation of the Slovak National Uprising.
Predložená štúdia na základe dostupných zdrojov analyzuje kultúr no-politické pôsobenie Ladislava Novomeského od medzivojnového obdobia až po koniec druhej svetovej vojny, pričom sa zameriava na kontext proti-fašizmu (predpovede v revue DAV, reportáže z občianskej vojny v Španielsku, zapojenie sa do podzemného hnutia na Slovensku) a česko-slovenskej otázky v rámci budúceho povojnového usporiadania, ktorú forsíroval od DAV-u, trenčianskoteplického kongresu cez Vianočnú dohodu, SNP, rokovania v Londýne a Moskve až po Košický vládny program. Úlohou príspevku je podrobná analýza Novomeského politickej práce v kontexte ideovej základne Slovenského národného povstania.
Predmetom štúdie je odborná kulturologická analýza tvorby žien v rámci súčasného Výtvarného odboru Matice slovenskej (a s nim spriaznených slo venských výtvarníčok), ktorý pôsobí pri Galérii Matice slovenskej v Bratislave pod odborným kurátorským vedením Dr. Ladislava Skraka, ktorý je súčasne predsedom VO MS a Klubu výtvarných umelcov a výtvarných teoretikov. Sú časťou príspevku je aj krátky historický exkurz k problematike žien výtvarní čok v národnom hnutí 19. a 20. storočia. Úlohou kulturologicko-estetického príspevku bude odborná analýza vybranej tvorby (od vybraných autoriek odboru) s cieľom aktualizovať tému slovenských žien v národnom hnutí do kontextu 21. storočia v rozmere tradičného, ako aj moderného umenia, ktoré bolo prezentované v priestoroch Matice slovenskej, ale aj v medzinárodnom kontexte výstavy v Štrasburgu. Zároveň je úlohou príspevku analýza širšieho kulturologického rozmeru pôsobenia výtvarného odboru pre celú slovenskú kultúrnu stavbu, ale aj medzinárodná prezentácia Matice slovenskej a slovenských umelcov.
relationship between world, European and Slovak in the philosophy
of Štúr, focusing on the philosophical concept of Ľudovít Štúr, influenced by Hegel. The introductory part sets the context in the cultural
and social situation of the 19th century, while subsequently analyzing
the clash and exchange of Slovak philosophy and national culture with
other national cultures. The core of the study is the European dimension of the philosophic thinking of Štúr´s group, especially Ľudovít Štúr
and his relationship to German classical philosophy and Štefan Marko
Daxner inspired by French social philosophy (in addition, other authors
are marginally analyzed in the study like Hodža, Kellner-Hostinský and
others)
prekonanou, ba dokonca nebezpečnou a uznávajú iba existenciu jedinej kozmopolitinej kultúry. Ambíciou textu je inšpirovať ďalších spoločenských vedcov k tomuto novému, inovatívnemu a modernému prístupu k analýze dejín slovenskej kultúry.
PERNÝ, L. ., & ŽGRADA, R. . (2023). Philosophical Attitudes of Vladimír Mináč in the Context of the Philosophy of the History of the Slovak Nation. GNOSI: An Interdisciplinary Journal of Human Theory and Praxis, 6(2), 80-86. Retrieved from https://www.gnosijournal.com/index.php/gnosi/article/view/234
https://www.gnosijournal.com/index.php/gnosi/article/view/234
Keď predstavovali národného umelca Vladimíra Mináča v relácii Profily z roku 1971, hneď v úvode zaznela veta, že „jeho slovo vždy malo a má vysokú myšlienkovú a spoločensko-politickú úroveň“.1 Na počiatku bolo slovo Jn 1,1, píše sa v Biblii; slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi , píše sa v Proglase; „... na počiatku bolo slovo a to slovo
bolo u Štúra“3 , píše Mináč. Slová autority, slová, ktoré cez vety a súvetia prezentujú idey, vízie, ktoré priamo pretvárajú spoločnosť a myslenie ľudí od Biblie až po slová veľkých filozofov. Závažnosť používania slov, ich vhodnej voľby a kombinácií si uvedomujú iba vyššie duchovné bytosti, ktoré sa zamýšľajú nad svetom, v ktorom žijeme a ktoré nazývame filozofmi. Mináč patril k ľuďom, ktorí sa zamýšľali nad svetom a snažili sa ho pochopiť, čo ho jednoznačne do sféry filozofickej radí. Svojimi slovami snažil sa „nakŕmiť hladné ľudské duše bažiace po poznaní“. Mináč počas príhovoru k Slovesnej jari v r. 1984 povedal, že „slovo musí mať rozprávkovú silu
premenlivosti a všadeprítomnosti; byť dýkou tam, kde treba dýku, a musí byť kvetom tam, kde treba kvet“
DAV (based on the initials of the first names of Daniel Okáli, Andrej Sirácky, and Vladimr Clementis) was a leftist journal produced by the group Davisti (young, left-wing Czecho-Slovak intellectuals) in Prague and Bratislava between 1924 and 1937, with intervals. The DAV group was not a writers’ club but rather a free association of authors who rejected Nazism during World War II. The DAV group discussed art, philosophy, literature, criticism, politics, and other topics. The Davists, through the DAV revue, influenced the development of Marxism in Slovakia. The DAV revue was also influential in establishing modernist trends in Slovak visual art and literature. The presented text expands on the short encyclopaedia article “DAV (The Crowd) – Slovak left-wing avant-garde group of the interwar period” (2021) and puts it into aesthetic contexts. This work used the context of Slovak aesthetician J. Migašová’s work (a study on the influence of the New Objectivity and artistic modernity on socially critical art in interwar Slovakia) and M. Habaj’s aesthetical analysis to analyse the first two issues of the DAV revue. This study primarily concentrated on the DAV revue’s representations of typical Slovak artistic modernism.
This is an open access article distributed under the Creative Commons Attribution License CC-BY-NC-4.
tak základy aj pre vznik súčasnej Slovenskej republiky.
redaktora, literárneho kritika, tvorcu modernej slovenskej filozofie dejín a dlhoročného predsedu Matice slovenskej. Bol to práve Mináč,
ktorý dal slovenským dejinám vyšší zmysel nielen pre slovenský národ, ale aj pre význam národného oslobodenia v kontexte medzinárodných historických súvislostí.
of 19th century playwrights Ján PALÁRIK (* April 24, 1822 Raková - † December 7, 1870 Majcichov).
Matica slovenská si v roku 2022 pripomína v rámci ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV 200. výročie osobností národného obrodenia, osobnosti, ktoré významným spôsobom zasiahli do slovenských dejín. Prvého júna sa pred dvomi storočiami narodil prvý kapitán slovenských dobrovoľníkov, ale aj významný národný buditeľ, revolucionár, kultúrno-osvetový pracovník, žurnalista, redaktor, prozaik, prekladateľ, popredná osobnosť slovenského národného hnutia v druhej polovici 19. storočia, spolupracovník Ľudovíta Štúra a Štefana Marka Daxnera, a hlavne prvý kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Samuel Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905), ktorého obraz si snáď každý vzdelaný človek vyjaví aj vďaka výtvarníkovi Petrovi Michalovi Bohúňovi (taktiež má toho roku 200. výročie).
Čiastočne si už Matica slovenská (resp. Slovenský literárny ústav Matice slovenskej), pripomenula Francisciho kultúrno-literárny, filozoficko-politický a historický odkaz na vedeckom podujatí Janko Kráľ a štúrovci v Novohrade a Honte, ktoré bolo zorganizované pod vedením docenta Júliusa Lomenčíka (SLÚ MS) v meste Lučenec. Matica slovenská si Francisciho 200. výročie pripomína toho roku aj v jeho rodnom meste Hnúšťa osadením pamätnej tabule, výstavou a vedeckou konferenciou (viac informácií na konci článku).
Nasledujúci príspevok bude venovaný analýze jeho tvorby, ale aj ideového odkazu.
Záujem o rozhovor prejavili interviewovaní spisovatelia na základe zaslaného hromadného e-mailu. Deviati sú z nich sú členmi SSS. Vzhľadom na nedostatok priestoru v Literárnom týždenníku som pripravil príspevok o tom najzaujímavejšom, čo spomínané rozhovory prinášajú.
Michal Albert: He says "we live in a society of simulacrums, in emptied images that have already lost their original meanings." He has long criticized the free-market society. He considers himself a communitarian. He wrote four books and released several music albums. We talked to LUKAS PERNY - a musician, a writer, a fresh doctor of philosophy, and fighter against social injustice. (free translation)
Quotes:
* Drumming is a ritual. Something like prehistoric prayer.
* The materialistic interpretation of our existence is simply not sufficient. There are things that transcend us, and communism is a manifestation of the highest spiritual phase of society. Therefore I call him spiritual. Spiritual communism is not only an idea of a possible ideal social state, but also a lifestyle based on the preference of Community principles over individualistic ones.
* Communism means to me a society built on fraternity, solidarity, virtues and higher values, as Christianity and many other religions have claimed. This is one of the reasons why I am talking about spiritual communism. It is also a state of mind, value setting.
* Yes, Thomas More wrote about literary imagination and applied it to the island state. But I believe this idea is brilliant, and I believe that if humanity wants to survive, Communism will be an alternative of Hobbes' state - homo homini lupus.
* Ľudovít Štúr himself, who damages the atheistic model of Western communism in the work "Slavs and the world of future", prefers the ancient communitarian Slavic model called občina, based on the principles of equality, unity and reciprocity are strengthened.
* It is ridiculous when today's politicians show off the victory of freedom. Living in a free society is one of the biggest lies. Freedom for a shark is death for small fishes, said, liberal philosopher Isaiah Berlin.
* Either humanism wins or the wolf state. We humanists can believe only in the first scenario.
(free translation)
LP: Coronavirus has raised many socio-philosophical, economic and political science issues. Above all, it raised the question of the competences of the state and its interference with individual freedom.
Ľuboš Blaha: Coronavirus is best handled by strong states that can guarantee authority, order and social justice - so the less liberal the state is, the more resilient it is. China is an example. The same is true of self-sufficiency. The more the state is self-sufficient and less dependent on the global empire, the more resilient it is to this crisis. It turns out that liberalism and globalization as two basic phenomena of today have completely failed and are overcome. The world after coronavirus will no longer be the same. Socialism is returning to play again, as are the ideas of deglobalization that I advocate in the book Antiglobalist. Again, collective interest outweighed individual interest, which diverts the emphasis from individualistic ideologies to holistic and collectivist ones, including communitarianism or Marxism. It's not a coincidence. This is how the world evolves after every major crisis, be it war, economic crisis or pandemic - people start to think more about species survival and less about individual profit. Coronavirus is a virus that kills people, but what is important in terms of ideologies - he killed liberalism first…
LP: David Masciotra (Salon) and Janan Ganesh (Ft) have noticed an interesting phenomenon. The coronavirus has returned to the role of an administrative state that neoliberal ideology has sought and displaced (minimal state and its theorists such as Misses, Hayek, Nozick, Rand, etc.). It is in times of crisis that it is most evident that the free market cannot solve crisis situations. Only planning and a managed economy can solve structural societal problems, including the outbreak of a pandemic. Will the example of a crisis situation show the merits of the state and, in general, the merits of etatism?
Ľuboš Blaha: David Harvey wrote once - we all became neoliberals. Yes, he was right that in the era of globalization, liberal ideologies became so dominant after 1989 that we also tried to defend collectivist goals through individualistic methodology, and our goals shaped utilitarian and liberal concepts. With Coronavirus, this is changing and we are returning to the other idea of Claus Offe: “The more sad and hopeless the image of the realism of realism emerges, the more we all become <communists> unless we can get rid of public affairs and fear This crisis shows that Offe is right - even the most staunch neoliberals suddenly cannot pretend that there is no collective interest and fate of the whole community that stands above the egoism of businessmen.
LP: Even economists and bankers warn of the impending crisis. After the outbreak of this crisis, will it be possible to talk about solutions that the state could offer? Nationalization as a rescue of failing businesses or, for example, cooperatives and social enterprises as hope in times of crisis? How do you see the situation after the crisis? What are the possible scenarios?
Ľuboš Blaha: All classic socialist concepts are again in the game. First, the example of China is extremely inspiring - and we all know that China continues to use a strong state in the economy, state and cooperative ownership, planning, and other classic Marxist concepts, even though it uses them in a market environment. The way China handled the situation with a pandemic reinforces the ideas of a strong state in the economy.
Secondly, the main reason for the weakening of the state in recent decades was neoliberal globalization, and therefore the idea that the state has no other role but to attract transnational capital and to reduce social and environmental standards to engage more effectively in the global division of labor. which fascinates domestic society for the benefit of multinational corporations and strong global players.
As globalization slowly dies, as humanity is aware of the risks it poses, and states realize how vulnerable it is, if some processes are not under control, the whole ideological development of global capitalism is disintegrating and thus back in the game. socialist concepts that require the state to control economic and social processes.
Thirdly, if coronavirus would lead to a serious economic crisis, each practical state will have to nationalize the strategic and vulnerable parts of the economy and take on some of the responsibility for production and economic life in the country - not an ideology but a practical necessity. And suddenly we will turn around to turn Harvey's quote, all of them a bit communist. This is a great opportunity for the classic left. Liberalism is an ideology of good weather, socialism can bring the world out of a storm.
Lukáš Perný (LP): Peter greets you. We met for the first time on the occasion of your lecture on Althusser and ideology at the Institute of Philosophy of the University of Presov. How did you feel about this event?
Petr Kužel (PK): I had a very good impression of her. It was a lecture for PhD students. The students reacted very well in my opinion. They were already quite familiar with Althusser's philosophy, so the discussion was also interesting. In the evening I had a public lecture on Egon Bondy's philosophy, and that was also a pleasant experience.
...
LP: Like the members of DAV DVA, you personally commemorated the 200th anniversary of the birth of Karl Marx. What were the responses to this conference? You even managed to interview Czech Television. The Slovak mainstream media completely ignored our event...
PK: As for the media interviews on Marx's anniversary, we made no attempt to push Marx into the mainstream media. Journalists simply needed someone to comment on Marx and his work, so they also addressed people from our circle - me, Michael Hauser, Joe G. Feinberg, John Mervart and others.
LP: Which left thinkers do you consider most relevant today?
PK: I can think of Louis Althusser, Alain Badiou, Paul Sweezy, Robert Kurz, Moishe Postone, but there would probably be more. Among Czech philosophers it is Egon Bondy.
...LP: We have diverse discussions on what to do nowadays for social change. What are your social policy goals for the 21st century?
PK: Personally, I see no simple solution. I can only think of individual smaller steps. I think, for example, that a good step would be to establish a state bank that would provide people with cheap or interest-free loans for housing, etc. People would not overpay their mortgages and profit private banks whose net profit in the Czech Republic last year was just over 70 billion and in the form of dividends goes abroad. Banks could not "suck" them and the profits would remain in the Republic in the hands of people, who would by their purchasing power to stimulate local demand. If the 70 billion were left in the Czech Republic, the people, or the state, would, of course, know.
El Hoyo describes a social experiment that shows whether isolated people are able to cooperate (in favor of a common purpose, survival of the collective) or prefer individualism leading to the extreme of the wolf state (as this state was named by the well-known philosopher Thomas Hobbes). The film refers to social classes and human behavior in extreme situations. This gives it a philosophical, existential-social dimension. The main characters are trapped in a tower with a rectangular opening in the middle. The floors are arranged in reverse - the zero floor is up. The higher the number, the deeper the prisoner is.
The film is full of symbols and allegories of the world we live in. Individual floors symbolize the temporary social status according to the lottery system (changing the floors at monthly intervals in random order). According to the story, it is clear that the actors of the social experiment do not know their situation, ie they do not know about space (how many floors my tower), time (how long will the experiment take) and circumstances (who cooks food, why the experiment is running).
El Hoyo describes a social experiment that shows whether isolated people are able to cooperate (in favor of a common purpose, survival of the collective) or prefer individualism leading to the extreme of the wolf state (as this state was named by the well-known philosopher Thomas Hobbes). The film refers to social classes and human behavior in extreme situations. This gives it a philosophical, existential-social dimension. The main characters are trapped in a tower with a rectangular opening in the middle. The floors are arranged in reverse - the zero floor is up. The higher the number, the deeper the prisoner is.
The film is full of symbols and allegories of the world we live in. Individual floors symbolize the temporary social status according to the lottery system (changing the floors at monthly intervals in random order). According to the story, it is clear that the actors of the social experiment do not know their situation, ie they do not know about space (how many floors my tower), time (how long will the experiment take) and circumstances (who cooks food, why the experiment is running).
Fyodor Mikhailovich Dostoyevsky: The Karamazov brothers are philosophical literary classics of the 19th century. The Karamazov brothers analyze the most difficult theological and philosophical questions about faith, God, justice, the consequences of will, and the nature of human nature. The four-hour mental drainage of Dostoevsky in the work by The Slovak National Theatre, Roman Polák and Daniel Majling, gave this work a new dimension. Dostoevsky is definitely not for a stupid audience.
Ivan Karamazov (Tomáš Maštalír) is a character that symbolizes the Hobbesian principle of "Homo homini lupus". Smerďakov (Kostelný) accepts and adapts this principe, he considers the hypothetical consequence of non-existence of God as a justification for any immorality, and tries to throw his attitudes on the ideological influence of moral relativity by Ivan Karamazov. Ivan's rationalism mixed with relativism and nihilism, tries to overcome individual responsibility and ends in madness. Smerďakov (Kostelní) make suicide for his adoption of the Hobbesian principle. Dmitry Karamazov (Ondrík) is a spontaneous character, preferring passion. To love Grushenka (femme fatalle) is the only instinctive mission of his existence. All these characters represent philosophical hopelessness. The only silent Alyosha Karamazov still believes. He is characterized by fear of cynicism and immorality, and is a typical figure of Slavic mystical messianism. According to philosopher Martin Homza, the figures of the Karamazov brothers represent the Slavic philosophy. This idea is represented in Slovakia by philosophers such as Hostinský, Hroboň and others. They tried to find a third solution to philosophical disputes.
Synthesis, not negation, not another dualistic model, but triadistic. God took himself the form of man, and this is the true value of materia. By the philosophers Červenák and Homza, this is philosophical triad - materia, energy and spirit. And it is this philosophical problem that this theater represents. Despite the length and complexity of the work, it is designed to be attractive and unique. It was one of the best theatrical experiences I have ever seen in Slovakia.
The director Roman Polák, dramaturg Karol Horák and the story of the national awareness of Slovaks, but also of the biographies of Slovak national heroes and their life partners… The theater project is based on facts from the national history and life of the members of Štúr's group. The works are mainly devoted to disputes over the fate of the Slovak nation in 1848. What is unique is the conversation between Štúr (Robert Roth), for whom national liberation is a priority, and Lajos Kossuth (Ján Koleník), who fights for the liberalization of Hungarian society and the transformation into a modern capitalist state headed by Hungarian hegemony. Freedom of speech, legal equality, equal justice, accessible education ... that is what Štúr and Kossuth more or less agree on. The dispute begins when Štúr enforces the right to use Slovak in the territory of Slovakia land. Kossuth promotes Hungarian language as the official language. For Kossut is Herder's vision of the united Slavs German nonsense. While Štúr naively uses the vision of Austro-Slavism, the Hungarians (also naively) fighting for their autonomy. There were too many national and social fronts in 1848… A slight weakness of the work is a chaotic representation of the revolutionary events. The story also shows the characters of life partners of Slovak national revolutionaries (Adela Ostrolúcka, Mária Pospíšilová, Anička Jurkovičová a Kornélie Kellnerová Hodžová).
Burning courage, persecution, belief in the ideals of the Slovak national revolution, it was Hurban. Jozef Miloslav Hurban performed by Tomáš Maštalír was the best acted character. The theatrical production also shows Hurban's move from hegelianism to mesianism.On the contrary, the weakest figure is Michal Miloslav Hodža by Ľuboš Kostelný, who did not look at all trustworthy. Ľudovít Štúr, portrayed by Robert Roth, did not appear as credible as Dušan Jamrich in the legendary serial about Štúr's group (Šturovci) or Štefan Kvietik (movie "Niet inej cesty"). This character is not particularly suitable for this actor. Nevertheless, it is admirable that Robert Roth did a great job especially in scenes that discussed difficult philosophical themes.
PERNÝ, L. Modernista, ktorý chcel zmeniť slovenské myslenie (ku 110. výročiu narodenia Laca Novomeského). In: Nové Slovo. 2014 ISSN 1336-2984
V súvislosti s pripravovaným výskumom sme pripravil špeciálny dotazník. Zámerom dotazníka je objasniť vplyv virtuálnej (ne)komunikácie na medziľudské vzťahy. Údaje získané dotazníkom budú spracované v rámci vedecko-výskumného projektu Prešovskej univerzity v Prešove. Prístup k nim majú len samotní autori. Dotazník je anonymný, neuvádzajú sa mená. Prosíme Vás aby ste si pozorne prečítali aj daný text patriaci k danej sekcii objasňujúci niektoré pojmy. Samozrejme, všetky získané údaje sú anonymné. Link na výskum je tu:
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSc9bPuWSEPKxqP6UsMwMbfk6eO3s1FuMO9Rn4DDpvDJ0d3Yaw/viewform
Anotácia: Cieľom štúdie bude interdisciplinárny výskum problému virtuálnej komunikácie v súvislosti medziľudských vzťahov doby hypermodernej. Dialóg filozofie a psychológie bude usilovať o spojenie odborných poznatkov psychológie a filozofickej diagnostiky doby, v ktorej žijeme. Súčasná, teda hypermoderná doba, ako ju nazval a výstižne definoval súčasný francúzsky filozof Gilles Lipovetsky, ponúka vďaka bleskovému a nezastaviteľnému rozvoju digitálnych technológií celú radu civilizačných chorôb, ktoré dostávajú milióny ľudí do slepej uličky bezvýchodiskových stavov. Kyberpriestor re-definoval medziľudské vzťahy. Vzťah k druhému (intersubjektivita) tak, ako sme ju poznali po celé storočia sa zmenil aj vďaka nových technológiám. Predložená štúdia sa bude snažiť nájsť odpovede, prečo sa to deje a aké to môže mať fatálne následky na celú spoločnosť.
The aim of this work is to quote Kant's philosophy in the context of contemporary models of Anglo-American social philosophy, particularly in the field of the topic of human dignity, autonomous freedom, Kantian rationalism and universal human rights. The work focuses specifically on liberals Isaiah Berlin and John Rawls, the communitarists Michael Sandel and Alasdair MacIntyre, and Rodney Peffer's neo-Marxist concept. The main ambition of the work was to critically map and select some key theories in the discourse of Anglo-American social philosophy, focusing on the interpretation of Kant's social philosophy. As far as the current social philosophy is concerned (for example, Peffer, Sandel about living authors whose opinions may evolve), the topic remains open for further possible interpretations and modifications. Therefore, only sample examples have been selected to demonstrate how Anglo-American authors approach the interpretation of Kant's links.