Papers by Katarína Ihringová
ARS, 2024
The study is a contribution to the interpretation of the depiction of Blessed Ludovica Albertoni,... more The study is a contribution to the interpretation of the depiction of Blessed Ludovica Albertoni, which has become an identifying feature of Veronika Rónaiová's work. The depiction of Ludovica has its formal and semantic antecedents in the work of the Baroque sculptor G. L. Bernini. Since 1988, she has appeared regularly in Rónaiová's paintings, drawings on paper, on the wall, and her own body. This study looks at these depictions from the perspective of the concept of Nachleben and Pathosformeln developed by Aby Warburg and followed up by Georges Didi-Huberman with his theory of anachronism. The concept of Nachleben draws attention to those forms that survive and return in art as if in the eternal return, and in this way survive, like Rónaiová's Ludovika. The formula of ecstatic pathos, which is emphasized in the text, in turn, draws attention to the emotive gestures or emotional experiences that leave an artistic trace in subsequent artistic epochs. Rónaiová's depictions of Ludovica are interpreted in terms of the formula of ecstatic pathos generated by Baroque sculpture and emerging in contemporary artistic discourse.
European Journal of Media, Art and Photography, 2022
American photorealism was an art movement born in the late 1960s in the USA, from where it travel... more American photorealism was an art movement born in the late 1960s in the USA, from where it travelled to the European continent over the following decades. Drawing inspiration from pop-art iconography, it resolutely stood in opposition to abstract expressionism, conceptualism and minimalism. Its uniqueness was rooted in a new medium, which it began to employ in the creation of its paintings: photography, which in this way established new relationships with painting and brought several crucial issues for the theory of art of the period to deal with. This study focuses on two of them: the issue of the truth of the photographic medium and the reproducibility of a work of photorealism.
European Journal of Media, Art and Photography, 2023
The concept of melancholy is woven throughout the history of Western art and thoughts as an imagi... more The concept of melancholy is woven throughout the history of Western art and thoughts as an imaginary Ariadne’s thread that links the perceptions and thoughts of ancient Greece with the present day. At the same time, it could be interpreted as a sign that refers to the endless road to human self-knowledge. Over the course of history, this process of cognition has taken many intricate and crooked paths, linking melancholy with a number of different definitions and interpretive viewpoints as well as diverse visual renderings. The paper focuses on presenting the idea of melancholy from an aesthetic-cultural point of view. He sees it as a phenomenon reflecting various cultural and historical aspects, which were subsequently transformed into the visual art of the given time. Although the portrayal of melancholy was typical of historical periods, of which Albrecht Dürer's depiction of Melancholy is the most famous, 20th-century art also reflected on it, for example, the work of Pablo Picasso or Giorgio de Chirico. In the Slovak visual arts of the 20th century, we can find several interesting depictions of melancholy, for example in the work of L. Mednyánszky, Mikuláš Galanda, or Jozef Pospíšil. However, the paper sufficiently analyzes the work of contemporary Veronika Rónaiová, who returned to portraying the idea of melancholy again.
The Polish Journal of Aesthetics, 2021
The term bullshit, coined by the American philosopher H. Frankfurt, reflects communication within... more The term bullshit, coined by the American philosopher H. Frankfurt, reflects communication within contemporary society as lies that do not stem from the truth and are often preferred over profound truths. The history of visual arts, specifically realistic art, employs trompe l'oeil-a visual depiction that pretends to be reality, even though it is not. It may give the impression of a real object when perceived, although it is a mere visual depiction. We will discuss trompe l'oeil from the perspective of the concept of bullshit through an analysis and interpretation of works of trompe l'oeil in contemporary Slovak art. We will address their problematic link with the truth by comparing both concepts using their similarities and differences.
Experiencing aesthetics and aesthetic experience has, for a long time, been perceived as the purp... more Experiencing aesthetics and aesthetic experience has, for a long time, been perceived as the purpose and goal of art. The aesthetic features of a work of art have been the only criteria used in its evaluation. However, these modernist aspects cannot be applied to the conceptual and neo-avant-garde art of the 2nd half of the 20th century that has not only brought a radical change in the artistic form, but, especially, the ontological nature of the work itself. Modernist theories of art and normative rules which apply to perceptual art are no longer able to reflect the changes brought by the art of mind. The traditional history of aesthetics oriented towards the definition of art should, therefore, overlap with, for example, the history of ideas. In the text, I will thus focus on the crucial moments which stood on the border between the old, modernist traditions, and the new, which has brought radical changes into the study of aesthetics as well as the theory of art. The text is focus...
World literature studies, 2021
Cognitive Rethinking of Beauty: Uniting the Philosophy and Cognitive Studies od Aesthetic Perception, 2019
The paper is focused on an analysis of the term beauty in three different aesthetic concepts of t... more The paper is focused on an analysis of the term beauty in three different aesthetic concepts of the 20th century: 1) the formalist concept of Clive Bell, which utilizes the term significant form; this arises exclusively from the formal expressive means of visual artworks, as a result of their mutual combinations; 2) the neurobiological concept of beauty correlates by Semir Zeki, which is based on neuroscientific experiments in the field of human brain cognition, with one of the impulses that activates the human brain being the experience of beauty; 3) the concept of “renounced beauty” by A. C. Danto, who stood up against the formalist concept as it was unable to encompass the artistic transformations that took place in art in the second half of the 20th century. The paper does not only focus on the definition of these concepts, but primarily on the search for their intersections and critical clashes.
Kultúrne premeny očami Milana Hamadu. Nakladatelství Pavel Mervart, Červený Kostelec, 2015
Dve krídla avantgardnej racionality Katarína Ihringová "V nadväzovaní tvorivého kontaktu s týmto ... more Dve krídla avantgardnej racionality Katarína Ihringová "V nadväzovaní tvorivého kontaktu s týmto duchovným kultúrnym odkazom vidíme jednu z hlavných úloh dneška. Priveľmi v nás zotrváva sklon k uniformite, bezmyšlienkovosti a nechuti pestovať kritické myslenie. Ustavične žijeme v pokušení hľadať nepriateľa a jemu pripisovať našu neschopnosť a naše necnosti. Treba však veriť, že v nás nadobudne prevahu túžba po poznaní a mnohých nevídaných a nepredvídaných dobrodružstvách ľudskej senzibility a intelektu, ako to hovoril Dominik Tatarka." 1 Milan Hamada je jeden z mála literárnych vedcov a kritikov na Slovensku, ktorý dokázal svojím širokým intelektuálnym záberom formovať nielen sféru literárnej vedy a poézie, ale i sféru výtvarného umenia a kultúry vôbec. Jeho myšlienky na vývoj a smerovanie slovenskej kultúry sa stávajú sprievodcom našej doby a ním vyslovené názory akosi prirodzene 1 HAMADA, M.: Sizyfovský údel, s. 75.
Profil súčasného výtvarného umenia 2016/2, 2016
Neuroesthetics, as a scientific discipline that extends to art work perception, has begun to clea... more Neuroesthetics, as a scientific discipline that extends to art work perception, has begun to clear the sharp borders between the science of language and the language of art. Due to its technical research aimed at human brain recognition, it has started to talk also about biological base of aesthetic experience, even about the ability of beauty localization, about so-called visual brain, in which we can find the centre of beauty. The Art Works, perceived as a source of beauty, have begun to be a subject of new interpretative methods and analyses. Like this, by now unknown way of looking at the Art has been opened Keywords: neuroesthetics-Semir Zeki-Vilayanur Ramachandran-history of art-David Freedberg Mgr. Katarína Ihringová, PhD. Since 2014, she has been lecturing at Abstrakt Neuroestetika ako vedná disciplína zasahujúca do vnímania umeleckého diela začala stierať ostré hranice medzi jazykom vedy a jazykom umenia. Vďaka tech-nickým výskumom zameraným na poznávanie ľudského mozgu začala hovoriť aj o biologických základoch estetického zážitku, ba dokonca o možnosti lokalizácie krásy, o takzvanom vizuálnom mozgu, v ktorom môžeme nájsť centrum krásy. Umelecké diela, vnímané ako zdroj krásy, tak podliehali novým interpretačným metódam a analýzam. Otvoril sa tak doposiaľ nepoznaný spôsob nazerania na umenie. Kľúčové slová: neuroestetika-Semir Zeki-Vilayanur Ramachandran-dejiny umenia-David Freedberg Katarína Ihringová Od neuroestetiky k dejinám umenia Neuroestetika ako vedná disciplína zaoberajúca sa neurobiologickými základmi krásy, estetického zážitku či estetického prežívania používa dobre známe výtvarné (ale i hudobné) diela, aby prostredníctvom nich dokázala existenciu takzvaného vizuálneho mozgu. Najznámejší propagátori neuroestetických princípov ako Semir Zeki či Vilayanur Ramachandran sa pokúšajú spoznávať činnosť ľudského mozgu a jeho reakciu na krásu. Práve umelecké diela sú považované za jeden zo zdrojov krásy, a preto podliehajú novým analýzam a interpretáciám. Neuroesetetika tak plynulo začala zasahovať aj do niektorých oblastí dejín či skôr teórie umenia. Tá i napriek prvotnému zdržanlivému postoju k neuroestetickým interpretáciám umeleckých diel musela zaujať stanovisko. David Freedberg, jeden z popred-ných teoretikov umenia, rýchlo zareagoval na vzniknutý interdisciplinárny dialóg a pokúsil sa ho charakterizovať pojmovo i historicky. Odpoveď na otázku, do akej miery je tento dialóg dvoch vedných disciplín významný pre budúce formovanie oboch oborov a aká bude ich ďalšia spoločná cesta, v texte nenájdeme. Zatiaľ ostáva otvorená... Text sa však zameria na zmapovanie primárnych problémov neuroestetických experimentov a výsledkov ich doterajších výskumov. Následne v kontexte dejín umenia predostrie styčné momenty interdisciplinárnych pre-sahov a upozorní na niektoré teoretické zhodnotenia tohto vzťahu Davidom Freedbergom.
Profil súčasného výtvarného umenia 2/2017, 2017
Recenzia na knihu: Tereza Hadravová: Co je nové v estetice. Praha: Nová beseda, 2016. ISBN 978-80... more Recenzia na knihu: Tereza Hadravová: Co je nové v estetice. Praha: Nová beseda, 2016. ISBN 978-80-906089-7-9 České vydavateľstvo Nová beseda nepatrí k veľkým "predátorským" vydavateľstvám, ale i napriek tomu dokázalo svojou snahou zotierať ostré hranice medzi polarizačnými vednými odbormi (humanitných a technických vied) a tiež svojim výberom autorov zaujať nielen odbornú verejnosť, ale i zvedavých, "vedychtivých", laických čitateľov. Vo svojej edícii" Co je nového?" ponúka pohľad do jednotlivých vedeckých oblastí (filmová veda, psychológia, estetika, umelá inteligencia, management, vzdelávanie, biológia,...). Nie však tradičným, sumarizačným pohľadom, ale skôr spôsobom odkrývania nových možností uvažovania a premýšľania o danej vednej disciplíne. Otvára diskusné otázky o stave bádania a myšlienkových prúdoch, ktoré sú v danom vedeckom diskurze najaktuálnejšie a zároveň najproblematickejšie. Jednou z kníh tejto edície je i odpoveď mladej estetičky Terezy Hadravovej "Co je nové v estetice" (2016). Jej primárna otázka, ktorá sprevádza čitateľa celou knihou je: prečo táto klasická vedná oblasť poznávania v posledných rokoch podnecuje a stáva sa výzvou pre psychológov, biológov, neurovedcov, teda bádateľov, ktorí sa v minulosti tak intenzívne nezaujímali o oblasť krásy, umenia, estetickej skúsenosti či estetických súdov. Ide síce o pojmy dávno rozanalyzované samotnými estetikmi či filozofmi, ale pre empirický výskum sa otvorili až vďaka nedávnym neurovedným experimentom v oblasti spoznávania ľudského mozgu. Prostredníctvom nich sa charakter súčasnej estetiky premietol do roviny konfrontačnej, kde na jednej strane stále dominuje filozofický prístup a na strane druhej vedecký, či experimentálny. Centrom oboch prístupov sa stáva umenie, jeho vnímanie a kontemplovanie, ale i hľadanie odpovede na otázku čo je krása, ako ju prežívame a či môžeme lokalizovať centrum videnia v ľudskom mozgu. Práve o túto konfrontačnú rovinu dvoch prístupov v estetike, ba dokonca môžeme povedať dvoch estetík-starej a novej, sa opiera v knihe i samotná Hadravová. V prvej kapitole upriamuje svoju i čitateľovu pozornosť na tri základné estetické oblasti: zmyslové vnímanie, estetické prežívanie umenia a hodnotenie umeleckých diel, pričom si stanovuje za cieľ poskytnúť rovnaký priestor teóriám tradičnej estetiky, ako i teóriám empirickej estetiky. Vymedzuje si tak "estetické teritórium," v ktorom na seba môžu a budú narážať odlišné tradície poznania a myslenia. Autorkin prvotný exkurz do dejín a teórie zmyslového vnímania je však viac než
Slovenská literatúra 4/2011, 2011
Experimental poetry, which became one of the main cultural manifestations in the 1960s, was not o... more Experimental poetry, which became one of the main cultural manifestations in the 1960s, was not only a form of art of that time, but - first and foremost - a great revolution in poetry. Despite the fact that the new culture paradigm mainly influenced the poetry evolution, out of the whole Slovak art community it took strongest root among Slovak visual artists. One of the reasons was our visual artists’ additional response to lettrism already going out of fashion, which made them interested in the question of langauge, raised by experimental poetry. The article thus makes an effort to see how the cultural as well as philosophical-aesthetical problem influenced Slovak visual artists and how different the approaches each of them took were. The focus of attention is visualisation of poetic works of art and poetization of images. The article mainly builds on fundamental theoretical works, which first became well-known in the Czech art scene in the 1960s and subsequently influenced the art scene in Slovakia, too. The examples include works written by M. Bense, E. Gomringer, A. Moles, J. Hiršal, B. Gröger, as well as a semiotic view of the subject, represented by French linguist J.J. Thomas. He applies his semiotic analysis to Dadaist poems, however it can be applied to Slovak experimental works, too. The subject of the article is a response to a hot issue in contemporary art theory, which interferes with visual studies and intermediality.
The Cognitive Aspects of Aesthetic Experience - Introduction, 2017
A recent issue in the contemporary theory of art is the relation of art and cognitive knowledge. ... more A recent issue in the contemporary theory of art is the relation of art and cognitive knowledge. This relationship was established as a result of increasing research in the field of human brain research and cognitive processes affecting various interdisciplinary fields. Art, art work, and aesthetic experience have begun to be interpreted in terms of the natural psychical processes involved in perception, cognition, and experiencing. Based on such interdisciplinary influences, since the 1960s researchers have also begun to apply cognitive turnover in theories of art and aesthetics. In this article, attention will be paid simultaneously to two theoreticians – David Freedberg and Peter Lamarque. Their theoretical concepts present two views and two answers to the question of whether art is a source of knowledge. The aim of this article is to characterize and analyse this new interpretive method, distinguish it from the other anticognitive art theories, and to concentrate attention on the viewer’s role and knowledge.
Espes Journal of Society for Aesthetics in Slovakia, 2018
Experiencing aesthetics and aesthetic experience has, for a long time, been perceived as the purp... more Experiencing aesthetics and aesthetic experience has, for a long time, been perceived as the purpose and goal of art. The aesthetic features of a work of art have been the only criteria used in its evaluation. However, these modernist aspects cannot be applied to the conceptual and neo-avant-garde art of the 2nd half of the 20th century that has not only brought a radical change in the artistic form, but, especially, the ontological nature of the work itself. Modernist theories of art and normative rules which apply to perceptual art are no longer able to reflect the changes brought by the art of mind. The traditional history of aesthetics oriented towards the definition of art should, therefore, overlap with, for example, the history of ideas. In the text, I will thus focus on the crucial moments which stood on the border between the old, modernist traditions, and the new, which has brought radical changes into the study of aesthetics as well as the theory of art. The text is focused on three issues: ontological issues of art, the criticism of aestheticism and tautology as a possible problem in interpretation, which will be dealt with from the comparative viewpoint of the art of sense and art of mind.
Espes. Journal of Society for Aesthetics in Slovakia, 2015
Abstrakt: Základným problémom súčasnej teórie umenia je nové sústredenie sa na obraz. Toto zvýzna... more Abstrakt: Základným problémom súčasnej teórie umenia je nové sústredenie sa na obraz. Toto zvýznamnenie vizuality so sebou okrem iných zásadným paradigiem prináša do súčasnej kultúry aj interdisciplinárny dopad, kedy nielen humanitne, ale aj prírodovedne orientované vedné disciplíny dokážu nájsť spoločné pole svojho vedeckého záujmu. Výsledkom je vyprofilovanie sa novej vednej disciplíny-tzv. neuroestetiky, predstavitelia ktorej prišli s odvážnym tvrdením, že lokalizovali centrum krásy. Kľúčové slová: vizuálne štúdie, kognitívne vedy, neuroestetika, Semi Zeki, centrum videnia. Abstract: The basic problem of contemporary art theory is a new focus on a image. This emphasis of visuality brings amongst other radical paradigms interdisciplinary impact to the contemporary culture, too. Not only humanity, but also natural scientic disciplines are able to find common fields of his scientific interest. The result is a profiling of new scientific discipline-neuroaesthetics. It's leaders came up with a bold statement that located the beauty center. __________________________________________________________________________________ Keď v roku 1987 teoretik vizuálnych štúdií a profesor dejín umenia William J. Thomas Mitchell publikoval svoju knihu Ikonológia: Obraz, text, ideológia, predostrel v nej niekoľko nových problémov dejín umenia. Dejiny umenia oslobodil od striktnej "kunsthistorickej" analýzy a interpretácie umeleckého diela z hľadiska dejinného či sociálneho a sústredil sa na problém obrazu, ako základného konceptu vizuálnej antropológie, vizuálnej kultúry, ako i teórie videnia. Práve teória videnia v úzkom vzťahu s práve sa rozvíjajúcimi kognitívnymi štúdiami priniesla nový spôsob vnímania umeleckého diela. W.J.T. Mitchell súčasnú vedu o obraze pomenoval pojmom, ktorý bol v dejinách a teórii umenia udomácnený a jeho status bol od čias Erwina Panofského (2013) jasne daný. Vedu o obraze nazval identicky-ikonológiou, 1 ktorej predmetom skúmania je rétorika obrazu s dvojitým významom: ako štúdium toho, čo môžeme a vieme povedať o obraze a štúdium toho, čo obrazy samy hovoria o sebe. Mitchell však image-obraz vníma, v duchu vizuálnych štúdií, v širšom kontexte, a tak za obraz nepovažuje len vizuálny obraz, ale akúkoľvek vizuálnu reprezentáciu. Tú rozdeľuje do piatich základných skupín, tzv. obrazových rodín: grafické (obrazy, sochy, kresby), optické (zrkadlové obrazy, projekcie), perceptuálne (zmyslové prejavy), mentálne (sny, spomienky, fantázie) a verbálne (metafory, popisy) (Mitchell 1987). Každá jedna z týchto obrazových vetiev v otázke bádania prislúcha inej vednej disciplíne: mentálne obrazy patria do oblasti psychologického a epistemologického výskumu, grafickými a optickými obrazmi sa zaoberajú dejiny umenia, verbálne obrazy sú súčasťou bádania literárnej vedy, kým perceptuálne obrazy sú súčasťou najširšej intelektuálnej oblasti. Sú predmetom výskumu fyziológie, neurológie, psychológie, dejín umenia, filozofie, ale aj literárnej vedy. Ide Text bol vypracovaný v rámci grantu č. 004TTU-4/2015 Kognitívne aspekty estetickej skúsenosti. 1 Mitchellovské chápanie ikonológie na rozdiel od tradičného chápania tohto pojmu sa nezaoberá skúmaním len estetických objektov, ale akýchkoľvek vizuálnych objektov-napr. masmediálnych obrazcov, diagramov, grafov atď.
Books by Katarína Ihringová
Empatia a umenie, 2021
The etymological origin of the word empathy comes from the ancient Greek word empatheia, but we a... more The etymological origin of the word empathy comes from the ancient Greek word empatheia, but we also know its Latin equivalent empathos. In both cases, the word consists of the prefix em- and the root of the word patheia or pathos. The prefix em refers inward and patheia or pathos is interpreted as emotion as well as suffering. It is thus a state of empathy with the feelings, emotions, attitudes, patterns of thinking of the other. Psychology is primarily concerned with empathy, and within the definitions of empathy, it distinguishes several basic types of empathic empathy. Whether it is cognitive, emotional, somatic or spiritual empathy. However, we observe a similar interest in empathy in other humanities-oriented disciplines, for which this concept has become the subject of their research. Sociology, pedagogy, philosophy, aesthetics, cognitive sciences and, in recent years, neurosciences have begun to address empathy in more detail. Therefore, if we consider the relationship between empathy and art, then the closest discipline dealing with these relationships is aesthetics and art.
Hľadanie identity v portrétnom umení, 2019
Problém ľudskej identity, jeho autenticita ako i uvedomovanie si seba samého sú kľúčové aspekty ľ... more Problém ľudskej identity, jeho autenticita ako i uvedomovanie si seba samého sú kľúčové aspekty ľudského života, počas ktorého pod vplyvom rôznych spoločenských, kultúrnych, ale predovšetkým psychologických zreteľov sa náš vzťah k sebe samému mení. Rovnako „externé“ ako „interné“ ukazovatele zasahujúce do nášho života utvárajú a formujú našu identitu. Zmyslom života od nepamäti sa tak stáva hľadanie vlastnej identity, jej pochopenie a porozumenie seba samého. Táto snaha o sebapochopenie sa postupne stala aj náplňou mnohých vedných odborov ako je filozofia, psychológia, či sociológia, ktoré sa usilujú o komplexnejšie pochopenie ľudského „Ja“. No je to aj samotné umenie, ktoré sa rovnako intenzívne už celé storočia snaží pristupovať k tomuto filozoficko-psychologickému problému s náležitou zodpovednosťou a prostredníctvom portrétov a autoportrétov odkrývať nielen tú vonkajšiu podobu zobrazovaného, ale poodhaliť prostredníctvom výrazu tváre aj tie najskrytejšie podoby ľudského „Ja“.
Ilúzia - obraz ako metafora ľudskej mysle, 2019
Ilúzia a iluzívne zobrazenie sa od svojich počiatkov spájalo prevažne s umeleckou tvorbou a snaho... more Ilúzia a iluzívne zobrazenie sa od svojich počiatkov spájalo prevažne s umeleckou tvorbou a snahou umelcov preniesť čo najvernejšie na dvojrozmerné plátno vonkajšiu realitu. Pokúsili sa ju zobraziť tak verne, aby namaľovaný obraz dokázal presvedčiť pozerajúcich sa divákov o tom, že to, čo vidia, je skutočnosť, a nie len namaľovaný obraz. Toto zamaskované klamstvo sa tvári ako pravda, obraz predstiera, že je skutočnosť. A jeho sila rastie počtom nadšených pozorovateľov. Maľba presviedča diváka o tom, že je čistá pravda, že je skutočnosť. A divák očarený výjavmi a zručnosťami umelcov, prijíma tieto pravidlá iluzívnej hry a veľmi rád sa nechá ovládnuť iluzívnym zobrazením. Veď slovami E. H. Gombricha je ilúzia založená skôr na sile očakávania samotného diváka, než na jeho konceptuálnych znalostiach.
Vzťah slova a obrazu v slovenskom vizuálnom umení, 2012
Uploads
Papers by Katarína Ihringová
Books by Katarína Ihringová