Papers by Katarina Karabová
This article is focused on an imprint by the university press of the old university of Trnava in ... more This article is focused on an imprint by the university press of the old university of Trnava in 1773. The imprint containsan epigrammatic work of Jesuit priest Franciscus Babai (1742-1777) Hungariae Reges, in which its author, who worked in Trnava as a director of spiritual library, decided to offer 48 poeticized portraits of Hungarian kings starting from St. Stephan and ending with Maria Theresa. As a model he used a work of Ladislaus Thuróczi Ungaria suis cum regibus, printed and published in Trnava in 1729 and 1768. The author focuses his attention on the Hapsburg monarchs and and points to the specificities of their portraits in poetry collections.
Vocabulary of any language undergoes a natural evolution. In many cases this centuries-long proce... more Vocabulary of any language undergoes a natural evolution. In many cases this centuries-long process is related to several factors, including the penetration of new words into the language lexis. Similarly, the historical development of the Slovak language and its enhancement can be observed by examining the adoption of words from other languages. At a time when Latin was the only official language as well as the language of scholars and religious institutions in the Hungarian Kingdom, the penetration of Latinisms into the lexis of the old Slovak was significant. This trend was still evident in the 18th and 19th centuries marked by the beginning revivalist efforts. Domestication of adopted words - that initially stood at the edge of the language standard - was significantly influenced by innovative trends and technologies. The study does not primarily examine penetration of foreign words from modern languages, but it aims to analyse the process of naturalisation of Latinisms in Slovak and their use at different language levels.
The reception of the antique literary tradition in the production of the printing press of the Un... more The reception of the antique literary tradition in the production of the printing press of the Universitas Tyrnaviensis in 17 th and 18 th century can be analyzed from two aspects. The first concerns works of the ancient authors that were allowed to be published according to the Ratio atque institutio studiorum Societatis Iesu, which Jesuit education followed from 1599 until the abolition of the order in 1773. The second relates to use of classical texts by Slovakian authors.
Teaching Documents by Katarina Karabová
celý text knihy prekladov z Cirkevných Otcov
Books by Katarina Karabová
PERNÝ, L.: Doslov. In: CAMPANELLA, T.: Slnečný štát. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2020, ISBN 978-80-8202-124-3, 2020
Giovanni Domenico Tommaso Campanella (5. 9. 1568 – 21. 5. 1639) bol taliansky filozof, dominiká... more Giovanni Domenico Tommaso Campanella (5. 9. 1568 – 21. 5. 1639) bol taliansky filozof, dominikánsky mních a teológ, astrológ, básnik a autor predloženého utopického diela Slnečný štát (lat. Civitas Solis, napísané 1602, vydané 1614, 1623, 1638). Bol ovplyvnený filozofiou Bernardina Telesia a známy bol aj kritikou Aristotela. Hlavným predmetom jeho záujmu je otázka ľudského poznania, ktoré je podľa neho zmyslovým vnímaním. Celá skutočnosť je spojením bytia a nebytia, primalitates čiže podstaty vecí, princípov jestvovania a pôsobenia, poznania a lásky a ich popretia v podobe negácie, pasívnosti, obmedzenia a nenávisti. Konečným cieľom každého bytia je všeobecné úsilie o sebazáchovu. Toto úsilie vedie človeka k láske k sebe samému, ktorá sa môže naplniť len v spoločenskom živote a realizovať v štáte, ktorý má byť akýmsi predĺžením jeho osobnej existencie. V Slnečnom štáte stavia na čelo spoločenstva hlavného správcu, ktorému podliehajú traja predstavitelia spoločenských primalít - moci, múdrosti a lásky; títo vládnu nad celou hierarchicky usporiadanou spoločnosťou na základe povinnej práce. Správca teda vládne štátu prostredníctvom akýchsi troch ministerstiev: vojny, osvety a zásobovania, ktoré zaručujú bezpečnosť a sebestačnosť štátu. Forma diela je podobne ako u zakladateľa utopického literárneho žánru (Thomas More, Utópia, 1516) založená na rozprávaní medzi moreplavcom a obyvateľom ostrova. Z autorovho diela, jeho sociálnych a teologických postojov a aj jeho revolučných aktivít v Kalábrii možno dedukovať, že veril v priam historickú nutnosť nastolenia nového modelu humánnej a sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na spoločnom majetku a spoločnej práci. V Slnečnom štáte spája prirodzený poriadok s rozumnosťou projektovaného spoločenského zriadenia. Campanella v diele opisuje svoju predstavu o dokonalej forme vlády, ktorá je založená na asketizme, zdravom životnom štýle a riadení spoločnosti na základe astrologických predpokladov poznania. Slnečný štát sa nachádza na ostrove Taprobana v Indickom oceáne a spoločenské zriadenie je interpretované ako teokracia, sofokracia prípadne duchovná aristokracia (kňazi, ktorí sú súčasne filozofmi), sčasti hierarchická a sčasti demokratická. Campanellova utópia je sčasti racionalistická (vláda rozumu a riadenie) a sčasti teokratická (život podmienený metafyzikou, náboženstvo ako základ štátu). Najvyšším vládcom štátu je kňaz, ktorého nazývajú Slnko. Jeho pomocníkmi sú traja spoluvládcovia Moc (Pon), Múdrosť (Sin) a Láska (Mor). Vládca Moc má na starosti všetky záležitosti vojny a mieru, ale vo všetkom sa podriaďuje Slnku. Vládcovi Múdrosť podliehajú všetky umenia, remeslá, vedy a školy. Má podriadených úradníkov, ktorým zodpovedá počet vied: Astronóm, Kozmograf, Geometer, Historiograf, Poet, Logik, Rétor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik a Etik. Vládca Láska je poverený predovšetkým riadením plodenia detí. Dohliada na to, aby sa zo spojenia muža a ženy rodilo čo najlepšie potomstvo. Pri tom mu pomáha množstvo vychovávateľov a vychovávateliek. Najvyšší vládca Slnko na všetko dohliada a ani jeden z jeho spoluvládcov nerobí nič bez jeho vedomia. Hodnosť najvyššieho vládcu môže dosiahnuť len občan, ktorý je veľmi všestranne vzdelaný v rôznych odboroch. V Slnečnom štáte je zrušené akékoľvek súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Všetko potrebné majú spoločné a občania pracujú pre blaho celého spoločenstva. Dielo má svoje silné pokrokové pasáže (spoločenské vlastníctvo, právo a povinnosť práce, neexistencia vykorisťovania, spoločná práca, prístupná zdravotná starostlivosť a kreatívne vzdelávanie), ale aj kontroverzné časti, ktoré vyvolali odpor (zrušenie monogramnej rodiny, podmienenosť života astrológiou, vojenské-sparťanské rovnostárstvo a prísna reglementácia života). Campanella v diele zdôraznil poznanie prírody a kozmických súvislostí pre pochopenie skutočnej podstaty javov a vecí.
Uploads
Papers by Katarina Karabová
Teaching Documents by Katarina Karabová
Books by Katarina Karabová