Preskočiť na obsah

Objective-C

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Objective-C
Druhobjektový
Dátum vznikuzačiatok 80. rokov 20. storočia[1][2]
Použitievšeobecné
Typová kontrolastredná
TvorcaBrad Cox a Tom Love (Productivity Products International, neskôr Stepstone)[1][3]
ImplementácieClang, GCC[4][5]
Používané prípony.m, .h, .mm[6]

Objective-C, niekedy nazývaný aj ObjC, Objective C alebo Obj-C, je objektovo orientovaný programovací jazyk.[7] Základ vychádza z jazyka C, do ktorého bol pridaný systém zasielania správ z jazyka Smalltalk.[8] Používa sa najmä na platformách Mac OS X, iOS a GNUstep.[7][9] Programy písané v Objective-C možno skompilovať aj na systémoch, kde beží gcc, ktoré obsahuje kompilátor Objective-C.[5]

Jazyk vytvorili začiatkom 80. rokov 20. storočia Brad Cox a Tom Love a neskôr ho pre svoj operačný systém NeXTSTEP prevzala spoločnosť NeXT.[1][3] Keďže systémy macOS a iOS vychádzajú z NeXTSTEP-u, bol Objective-C hlavným jazykom na vývoj aplikácií pre platformy spoločnosti Apple; v roku 2014 k nemu Apple pridal jazyk Swift.[3][7][10]

Korene jazyka siahajú do začiatku 80. rokov 20. storočia, keď výskumná skupina Toma Lova v spoločnosti ITT hľadala spôsob, ako výrazne zvýšiť produktivitu programátorov.[1] Brad Cox, člen tejto skupiny, začal v roku 1981 skúmať jazyk Smalltalk a objektovo orientované programovanie, potreboval však jazyk zlučiteľný s prostredím Unixu a jazyka C, ktoré ITT používala. V tom istom roku napísal Object-Oriented Pre-Compiler (OOPC), ktorý prekladal syntax podobnú Smalltalku do jazyka C.[1]

Love a Cox potom spolu založili firmu Productivity Products International (PPI), neskôr premenovanú na Stepstone, kde Cox z OOPC vyvinul Objective-C.[1][3] Jazyk bol pre Coxa súčasťou širšej vízie trhu s hotovými softvérovými súčiastkami („software-IC“), ktoré by sa dali kupovať ako elektronické súčiastky a ktoré mali podľa neho spustiť „softvérovú priemyselnú revolúciu“.[1]

Dôležitým zákazníkom firmy Stepstone sa stala spoločnosť NeXT Steva Jobsa, ktorá jazyk použila vo svojom operačnom systéme NeXTSTEP.[1] Steve Naroff, ktorý do Stepstone nastúpil v roku 1986 a riešil problémy NeXT s jazykom, prešiel v roku 1988 do NeXT a doplnil podporu Objective-C do kompilátora GCC, ktorý NeXT používala ako kompilátor jazyka C; odpadla tak potreba prekladača z Objective-C do C od firmy Stepstone.[1] Naroff a ďalší neskôr do jazyka pridali nové prvky, napríklad kategórie, protokoly a možnosť kombinovať ho s kódom v jazyku C++.[1] Keď firma Stepstone v roku 1994 zanikla, všetky práva k Objective-C získala NeXT.[1]

Slobodné vývojové prostredie GNUstep je napísané v Objective-C a usiluje sa o úplnú zhodu so špecifikáciou Cocoa, ktorú vyvinula spoločnosť Apple (predtým NeXT).[9]

Apple a Swift

[upraviť | upraviť zdroj]

Práva k jazyku prešli na spoločnosť Apple, keď v roku 1997 kúpila NeXT. Objective-C sa stal základom platforiem Mac OS X a neskôr iOS a Naroff a ďalší v Apple do neho koncom prvého desaťročia 21. storočia pridali ďalšie prvky; obchod App Store pre iPhone vtedy výrazne rozšíril okruh jeho používateľov.[1] V júli 2012 bol Objective-C podľa indexu TIOBE tretím najpopulárnejším programovacím jazykom na svete, hoci o rok skôr bol na 46. mieste.[3]

V júni 2014 predstavil Apple nový programovací jazyk Swift pre systémy iOS a OS X; Swift môže existovať spolu s kódom v Objective-C, takže ho vývojári môžu začleniť aj do existujúcich aplikácií.[10] Chris Lattner, ktorý jazyk Swift vytvoril, uvádza, že Swift čerpal nápady okrem iného z Objective-C.[11]

Základy jazyka

[upraviť | upraviť zdroj]

Objective-C je nadmnožinou jazyka C: preberá jeho syntax, primitívne typy a riadiace príkazy a pridáva syntax na definovanie tried a metód.[7]

Zasielanie správ

[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty si v Objective-C posielajú správy. Najbežnejší zápis zaslania správy používa hranaté zátvorky:[12]

[someObject doSomething];

Výraz vľavo (someObject) je príjemca správy, výraz vpravo (doSomething) je názov metódy, ktorá sa na príjemcovi zavolá. Pre dynamickú povahu jazyka sa vždy zavolá metóda skutočného objektu bez ohľadu na to, akého typu je ukazovateľ, cez ktorý sa správa posiela; typ id označuje všeobecný ukazovateľ na objekt.[12] Objekt môže poslať správu sám sebe pomocou kľúčového slova self a metódu svojej nadtriedy zavolá pomocou kľúčového slova super.[12]

Rozhranie a implementácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhranie triedy a jej implementácia sa zvyčajne zapisujú do samostatných súborov: rozhranie do hlavičkového súboru s príponou .h, implementácia do súboru s príponou .m. Rozhranie sa začína direktívou @interface, implementácia direktívou @implementation a obe končia direktívou @end.[13] Metódy inštancie sa označujú znamienkom mínus (-), metódy triedy znamienkom plus (+).[13] Hlavičkový súbor sa do implementácie vkladá direktívou preprocesora #import, ktorá je podobná direktíve #include jazyka C, ale zaručí, že sa súbor pri kompilácii vloží iba raz.[13]

// XYZPerson.h
@interface XYZPerson : NSObject
- (void)sayHello;
@end

// XYZPerson.m
#import "XYZPerson.h"

@implementation XYZPerson
- (void)sayHello {
    NSLog(@"Hello, World!");
}
@end

Protokol deklaruje metódy a vlastnosti, ktoré nezávisia od konkrétnej triedy; trieda, ktorá sa k protokolu prihlási, musí implementovať jeho povinné metódy. Príslušnosť k protokolu sa vyznačuje lomenými zátvorkami a metódy protokolu možno direktívou @optional označiť ako nepovinné.[14]

@protocol XYZPieChartViewDataSource
- (NSUInteger)numberOfSegments;
- (CGFloat)sizeOfSegmentAtIndex:(NSUInteger)segmentIndex;
@optional
- (NSString *)titleForSegmentAtIndex:(NSUInteger)segmentIndex;
@end

@interface XYZPieChartView : UIView
@property (weak) id <XYZPieChartViewDataSource> dataSource;
@end

Bloky sú rozšírenie jazykov C, Objective-C a C++, ktoré umožňuje vytvárať úseky kódu odovzdávané metódam a funkciám ako hodnoty. Dokážu zachytiť hodnoty z okolitého kódu, a preto sa podobajú na uzávery alebo lambda výrazy v iných jazykoch. Literál bloku sa zapisuje so znakom ^.[15]

double (^multiplyTwoValues)(double, double) =
    ^(double firstValue, double secondValue) {
        return firstValue * secondValue;
    };
double result = multiplyTwoValues(2, 4);

Správa pamäte

[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty sa v Objective-C spravujú počítaním referencií: metóda retain zvyšuje počet referencií na objekt o 1, metóda release ho o 1 znižuje a keď počet klesne na nulu, zavolá sa metóda dealloc.[16] Automatické počítanie referencií (Automatic Reference Counting, ARC) zbavuje programátora povinnosti vpisovať tieto volania ručne; neobsahuje však zber cyklov, takže programátor musí cyklické odkazy medzi objektmi riešiť sám.[16] ARC priniesol kompilátor Clang vo vydaní LLVM 3.0 spolu s nástrojom na prevod kódu s ručným volaním retain/release.[4]

Prekladač Clang umožňuje zapisovať objekty NSNumber, polia NSArray a slovníky NSDictionary ako literály začínajúce znakom @, napríklad @42, @[ ... ] a @{ ... }.[17]

Objective-C++

[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilátor Objective-C od spoločnosti Apple umožňuje v jednom zdrojovom súbore voľne kombinovať kód v jazykoch C++ a Objective-C; tento hybrid sa nazýva Objective-C++ a umožňuje v programoch v Objective-C používať existujúce knižnice jazyka C++. Vývojové prostredie Xcode vyžaduje, aby takéto súbory mali príponu .mm.[6] Objective-C++ nepridáva triedam Objective-C vlastnosti C++ ani naopak: hierarchie tried sú oddelené, trieda C++ nemôže dediť od triedy Objective-C ani naopak a kľúčové slová this a self nie sú zameniteľné.[6]

Implementácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kompilátor GCC podporuje od verzie 4.6 mnohé prvky Objective-C 2.0, napríklad deklarované vlastnosti (kľúčové slovo @property) a bodkovú syntax na volanie prístupových metód.[5] Dokumentácia kompilátora Clang z projektu LLVM ho uvádza ako jedinú implementáciu automatického počítania referencií.[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 COX, Brad J.; NAROFF, Steve; HSU, Hansen. The origins of Objective-C at PPI/Stepstone and its evolution at NeXT. Proceedings of the ACM on Programming Languages (Association for Computing Machinery), 2020, roč. 4, čís. HOPL, s. 1–74. Dostupné online [cit. 2026-10-04]. DOI: 10.1145/3386332. Archivované 2023-11-19 z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ KOCHAN, Stephen G.. Programming in Objective-C 2.0. 2. vyd. Upper Saddle River, NJ : Pearson Education, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-321-56615-7. S. 1. (po anglicky)
  3. 1 2 3 4 5 GARLING, Caleb. iPhone Coding Language Now World's Third Most Popular [online]. Wired, 2012-07-09, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2013-09-09 z originálu. (po anglicky)
  4. 1 2 LLVM 3.0 Release Notes [online]. LLVM Project, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. 1 2 3 GCC 4.6 Release Series – Changes, New Features, and Fixes [online]. Free Software Foundation, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2018-01-05 z originálu. (po anglicky)
  6. 1 2 3 Apple Inc.. Using C++ With Objective-C [online]. [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2010-09-05 z originálu. (po anglicky)
  7. 1 2 3 4 Apple Inc.. About Objective-C [online]. 2014-09-17, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Apple Inc.. Introduction [online]. 2013-04-23, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2018-10-26 z originálu. (po anglicky)
  9. 1 2 Introduction to GNUstep [online]. GNUstep, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2012-08-06 z originálu. (po anglicky)
  10. 1 2 Apple Inc.. Apple Releases iOS 8 SDK With Over 4,000 New APIs [online]. Apple Newsroom, 2014-06-02, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ LATTNER, Chris. Chris Lattner's Homepage [online]. [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. Archivované 2014-06-04 z originálu. (po anglicky)
  12. 1 2 3 Apple Inc.. Working with Objects [online]. 2014-09-17, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. 1 2 3 Apple Inc.. Defining Classes [online]. 2014-09-17, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Apple Inc.. Working with Protocols [online]. 2014-09-17, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Apple Inc.. Working with Blocks [online]. 2014-09-17, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. 1 2 3 Objective-C Automatic Reference Counting (ARC) [online]. LLVM Project, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Objective-C Literals [online]. LLVM Project, [cit. 2026-10-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Objective-C

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Objective-C na anglickej Wikipédii a Objective-C na českej Wikipédii.