Preskočiť na obsah

MINIX 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
MINIX 3


MINIX 3 so systémom X11 a správcom okien twm.
Základné informácie
VývojárAndrew S. Tanenbaum a ďalší
Rodina OSUNIX-like
Programovací jazykC, jazyk symbolických inštrukcií
Zdrojový modelotvorený zdrojový kód
Prvá verzia3.1.0 / 24. október 2005
Posledná stabilná verzia3.3.0 / 16. september 2014
Posledná testovacia verzia3.4.0 rc6 / 9. máj 2017
Jazykyangličtina
Podporované platformyIA-32, ARM
JadroMikrokernel
Užívateľské rozhranieash (Almquist shell)
LicenciaBSD licencia (3 klauzuly) so štvrtou klauzulou (od roku 2005)[pozn. 1][1]; pôvodne BSD licencia (3 klauzuly)
PredchodcaMINIX 1.0, 1.5 a 2.0
Stav vývojanevyvíja sa (posledná zmena v zdrojovom kóde v novembri 2018)
Ďalšie odkazy
Webminix3.org
Operačné systémy
Microsoft Windows
1.0 · 2.0 · 3.0 · 3.1x · 95 · NT · 98 · 2000 · Me · XP · 2003 · Vista · 2008 · Windows 7 · CE · Mobile · Windows 8 · Windows 8.1 · Windows 10 · Windows 11
Mac OS
System 6 · System 7 · Mac OS 8 · Mac OS 9 · macOS
GNU/Linux (distribúcia)
Ubuntu · Debian · Fedora · Gentoo · Knoppix · Mandriva · Red Hat Linux · Slackware · SUSE · ďalšie...
BSD
FreeBSD · NetBSD · OpenBSD · DragonFly BSD
Mobilný telefón a PDA
PalmOS · Windows Mobile · Windows Phone · Android · Symbian OS · iOS
DOS
MS-DOS · DR-DOS · Enhanced-DR-DOS · FreeDOS · PTS-DOS
Ďalšie
CP/M · OS/2 · QNX · Solaris · UNIX · IRIX · AmigaOS · BeOS · OpenVMS · NeXTSTEP · MINIX 3
z • d • u

MINIX 3 je malý UNIX-like operačný systém šírený pod licenciou BSD s tromi klauzulami[pozn. 1] a nástupnícky projekt starších verzií MINIX 1.x a 2.0.[1]

Hlavným cieľom projektu je, aby bol systém odolný voči chybám (fault-tolerant) – aby svoje chyby za behu sám zisťoval a opravoval bez zásahu používateľa. Za hlavné oblasti použitia systému sa považujú vstavané systémy a vzdelávanie.[2]

MINIX 3 podporuje procesory s architektúrou IA-32 a ARM.[3] Dá sa spustiť aj v emulátoroch a virtuálnych strojoch, napríklad v programoch Bochs, VMware Workstation, Microsoft Virtual PC, Oracle VirtualBox a QEMU.[4] V diplomovej práci z roku 2006 na Vrije Universiteit bol opísaný port systému MINIX 3 (vo verzii 3.1.1) na architektúru PowerPC.[5] Distribúcia sa dodáva ako live CD a inštaláciu z live USB nepodporuje.[6] Posledná zmena v zdrojovom kóde projektu pochádza zo 14. novembra 2018.[7] Poslednou zverejnenou verziou je kandidát na vydanie 3.4.0 rc6 z mája 2017; posledným stabilným vydaním zostáva verzia 3.3.0 zo septembra 2014.[6][8]

Podľa analýzy firmvéru, ktorú v roku 2017 zverejnila spoločnosť Positive Technologies, je technológia Intel Management Engine (ME) – samostatný procesor v čipovej súprave počítačov s procesormi Intel – vo verzii 11, zavedenej v roku 2015 s mikroarchitektúrou Skylake, zrejme založená na systéme MINIX 3.[9] Andrew S. Tanenbaum, autor systému MINIX, v otvorenom liste spoločnosti Intel uviedol, že čip s ME 11 obsahuje upravenú verziu systému MINIX, a vyslovil domnienku, že MINIX je tak pravdepodobne najrozšírenejším operačným systémom na počítačoch x86, rozšírenejším ako Microsoft Windows, Linux či macOS.[10]

Podľa Tanenbaumovho otvoreného listu sa Intel o MINIX zaujímal už niekoľko rokov predtým: Tanenbauma kontaktoval tím inžinierov Intelu v súvislosti s interným projektom a kládol mu množstvo technických otázok. Inžinieri neskôr žiadali aj viacero úprav systému, napríklad zmenšenie pamäťovej náročnosti a pridanie direktív #ifdef, aby sa časti kódu dali vypnúť nastavením príznakov v hlavnom konfiguračnom súbore. Systém sa tým stal ešte modulárnejším. Potom spolupráca na niekoľko rokov ustala a o nasadení systému MINIX v Intel ME sa Tanenbaum dozvedel až z médií.[10][11]

Ciele projektu

[upraviť | upraviť zdroj]
Štruktúra operačného systému s monolitickým jadrom (vľavo) a s mikrokernelom (vpravo).

V systémoch s monolitickým jadrom môže ovládač – ktorý má podľa tvorcu systému MINIX Andrewa Tanenbauma približne 3- až 7-krát viac chýb ako bežný program[12] – vyradiť z prevádzky celý systém.[13] MINIX 3 sa preto snaží vytvoriť operačný systém, ktorý je „spoľahlivým, samoopravným klonom Unixu zloženým z viacerých serverov“.[14]

Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť kód bežiaci v jadre minimálny a súborový server, procesový server (angl. process manager) aj ovládače zariadení (okrem ovládača hodín) bežia ako samostatné procesy v používateľskom režime.[15]:17 Každý ovládač dôsledne sleduje časť systému nazývaná reinkarnačný server (angl. reincarnation server). Ak ovládač neodpovedá na signály ping od tohto servera, server ho vypne a nahradí novou kópiou ovládača.[15]:114

V monolitickom systéme môže chyba v ovládači ľahko zrútiť celé jadro. V systéme MINIX 3 je to oveľa menej pravdepodobné.[16]

Systém MINIX 3 bol zverejnený na webe 24. októbra 2005;[2] verzia 3.1.1 sa šírila na CD-ROM na konferencii Symposium on Operating Systems Principles (SOSP) organizácie Association for Computing Machinery (ACM).[17] Hoci systém stále slúži ako príklad k tretiemu vydaniu učebnice Tanenbauma a Woodhulla Operating Systems: Design and Implementation (2006), bol od základu prepracovaný, aby bol „použiteľný ako seriózny systém na počítačoch s obmedzenými zdrojmi a vo vstavaných počítačoch a pre aplikácie vyžadujúce vysokú spoľahlivosť“.[4]

Systém bol pôvodne vydaný pod rovnakou licenciou BSD s tromi klauzulami, pod ktorou bol MINIX licencovaný od roku 2000.[18][19] Koncom roka 2005 sa zmenil držiteľ autorských práv a do licencie pribudla štvrtá klauzula.[1][20][21]

Verzie systému MINIX 3[22][23][17]
Verzia Dátum vydania Opis
3.1.0
(OSDI3)
2005-10-18
  • Prvé vydanie systému MINIX 3 (knižné vydanie), pod licenciou BSD s tromi klauzulami[18]
3.1.1
(SOSP)
2005-10-22
  • Posledná verzia pod štandardnou licenciou BSD s tromi klauzulami[19]
3.1.2 2006-04-18
  • Prvá verzia pod upravenou licenciou BSD s tromi klauzulami[pozn. 1][20]
3.1.2a 2006-05-29
  • Nový správca balíkov Packman
  • Opravený problém s inštaláciou pri automatickom rozdelení diskov
3.1.3 2007-04-13
  • Pridaný nový virtuálny súborový systém
3.1.3a 2007-06-08
  • Opravy chýb
3.1.4 2009-06-09
3.1.5 2009-11-05
  • Zvýšenie výkonu
  • Zdieľaná pamäť
  • Funkcia setitimer
  • Súborový systém ISO 9660
  • Open Sound System
  • Zachytávanie prístupov na adresu NULL pre pohodlie používateľa
  • Lepšie spracovanie signálov
  • Lepšia podpora ladiacich nástrojov (vylepšenia ptrace a iné)
  • Automatická detekcia sieťových kariet (podporovaných kariet PCI), lepšia konfigurácia siete
3.1.6 2010-02-08
  • Nové sieťové ovládače: Atheros L2, Intel E1000, Realtek 8169, DEC Tulip
  • PipeFS – spracovanie rúr (pipes) odstránené z ovládačov súborových systémov
  • HGFS – podpora pripájania zdieľaných priečinkov VMware ako súborového systému
  • VFS: podpora doplnkových skupín a príznaku sticky bit
  • Podpora matematického koprocesora
  • System Event Framework (SEF)
  • Experimentálna podpora radiča prerušení APIC
3.1.7 2010-06-16
  • Plánovanie procesov v používateľskom priestore a plánovací server (angl. scheduler)[24]
  • Riadna podpora viacerých ethernetových kariet rovnakého typu
  • Zavádzač (angl. boot monitor) umožňuje načítať obrazy väčšie ako 16 MB
  • Podpora zostavenia systému MINIX kompilátorom GCC
  • Podpora znakových sád Windows-1251 a KOI8-U
3.1.8 2010-10-04
  • Nová infraštruktúra správy balíkov: pkgsrc a pkgin
  • Podpora socketov Unix domain
  • Podpora štandardu Multiboot
  • Podpora súborového systému ext2
  • Ovládač ACPI
  • Úplný režim APIC vrátane I/O APIC
  • Experimentálna podpora AHCI
3.2.0 2012-02-29
  • Port ladiaceho nástroja GNU Debugger do systému MINIX 3 a podpora výpisov pamäte (core dump)
  • Podpora FUSE s experimentálnym súborovým systémom NTFS-3G
  • Postupné nahrádzanie používateľského prostredia (userland) systému MINIX prostredím z NetBSD
  • Nahradenie predvoleného kompilátora ACK (Amsterdam Compiler Kit) kompilátorom Clang; podporovaný je aj GCC
  • Prechod na formát ELF a knižnice libc z NetBSD
  • Začleňovanie úprav do pkgsrc a portovanie aplikácií
  • Asynchrónny server virtuálneho súborového systému (VFS)
  • Nahradenie zavádzača systému MINIX zavádzačom z NetBSD
  • Podpora NCQ v ovládači AHCI
3.2.1 2013-02-21
  • Podpora dynamicky linkovaných spustiteľných súborov
  • Odstránenie segmentov Intel
  • Ukončená podpora binárnych súborov a.out
  • Podpora krížovej kompilácie
  • Podpora sady Device Driver Environment kit
  • VBFS – podpora pripájania zdieľaných priečinkov VirtualBoxu ako súborového systému
3.3.0[23] 2014-09-16
  • Podpora architektúry ARM; krížová kompilácia
  • Podpora mechanizmu vstupu a výstupu mmap(); umožňuje zdieľané dynamické knižnice a nižšie nároky na pamäť
  • Nová vstupná infraštruktúra: vstupný server a ovládač klávesnice oddelené od TTY
  • VND: blokový ovládač vnode disku (loopback)
  • Zostavenie systému do medzikódu LLVM (angl. bitcode)
  • Začlenenie LLVM a clang do zdrojových kódov
  • Jednotná vyrovnávacia pamäť (angl. block cache) zdieľaná súborovými systémami a správcom virtuálnej pamäte
  • Lepšia kompatibilita s NetBSD: nástroje, volania, typy (mnohé 64-bitové), sada nástrojov, kódová základňa a balíky
  • Správy medzi procesmi majú pre každý typ požiadavky vlastný typ jazyka C, čím sú typy prehľadnejšie; veľkosť správy sa mierne zväčšila
  • Lepšia modularita ovládačov: UDS oddelený od PFS, PTY od TTY, jeden radič na inštanciu at_wini, LOG odstránený z obrazu pre zavedenie systému (angl. boot image)
  • Balíky sú teraz dynamicky linkované
3.4.0 rc6 2017-05-09
  • X11 je teraz súčasťou operačného systému
  •      knižné vydanie
  •      staršie vydanie
  •      aktuálne stabilné vydanie
  •      aktuálne vývojové vydanie

Zásady spoľahlivosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z hlavných cieľov systému MINIX 3 je spoľahlivosť. Nižšie sú uvedené niektoré z dôležitejších zásad, ktoré ju zvyšujú.

Zmenšenie jadra

[upraviť | upraviť zdroj]

Monolitické operačné systémy, ako Linux a FreeBSD, a hybridné systémy, ako Windows, majú milióny riadkov kódu jadra. MINIX 3 má naproti tomu asi 6 000 riadkov spustiteľného kódu jadra,[4] čo môže uľahčiť hľadanie problémov v kóde.

Uzavretie chýb

[upraviť | upraviť zdroj]

V monolitických jadrách sú ovládače zariadení súčasťou jadra. Pri inštalácii nového periférneho zariadenia sa tak do jadra vkladá neznámy, nedôveryhodný kód. Jediný chybný riadok kódu v ovládači môže zrútiť celý systém.

V systéme MINIX 3 je naproti tomu každý ovládač zariadenia samostatným procesom v používateľskom režime. Ovládače nemôžu vykonávať privilegované inštrukcie, meniť tabuľky stránok, vykonávať ľubovoľné vstupno-výstupné (I/O) operácie ani zapisovať priamo do pamäte na absolútne adresy. Na tieto služby musia volať jadro a jadro pri každom volaní overuje oprávnenie.

Obmedzenie prístupu ovládačov k pamäti

[upraviť | upraviť zdroj]

V monolitických jadrách môže ovládač zapisovať do ľubovoľného slova pamäte, a tak omylom poškodiť používateľské programy.

Keď v systéme MINIX 3 používateľ očakáva údaje napríklad od súborového systému MINIX, vytvorí deskriptor, ktorý určuje, kto má prístup a na aké adresy. Index tohto deskriptora odovzdá súborovému systému, ktorý ho môže odovzdať ovládaču. Súborový systém alebo ovládač potom požiada jadro o zápis prostredníctvom deskriptora, takže nemôže zapisovať na adresy mimo vyrovnávacej pamäte.

Prežitie chybných ukazovateľov

[upraviť | upraviť zdroj]

Dereferencia chybného ukazovateľa v ovládači zrúti proces ovládača, no systém ako celok neovplyvní. Reinkarnačný server zrútený ovládač automaticky reštartuje. Pri niektorých ovládačoch (napríklad disku a siete) si používatelia obnovu nevšimnú, pri iných (napríklad zvuku a tlačiarne) áno. V monolitických jadrách vedie dereferencia chybného ukazovateľa v ovládači zvyčajne k pádu systému.

Skrotenie nekonečných cyklov

[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa ovládač dostane do nekonečného cyklu, plánovač mu postupne znižuje prioritu, až sa stane nečinným. Reinkarnačný server napokon zistí, že ovládač neodpovedá na požiadavky o stav, a zacyklený ovládač ukončí a reštartuje. V monolitickom jadre by zacyklený ovládač mohol zablokovať celý systém.

Obmedzenie škôd pri pretečení vyrovnávacej pamäte

[upraviť | upraviť zdroj]

MINIX 3 používa na vnútornú komunikáciu správy pevnej dĺžky, čím odstraňuje niektoré prípady pretečenia vyrovnávacej pamäte a problémy so správou vyrovnávacích pamätí. Mnohé exploity navyše fungujú tak, že prepisom vyrovnávacej pamäte prinútia program, aby sa z volania funkcie vrátil na prepísanú návratovú adresu v zásobníku, ktorá ukazuje do pamäte ovládanej útočníkom – zvyčajne do samotnej pretečenej vyrovnávacej pamäte. V systéme MINIX 3 je tento útok zmiernený, pretože priestor inštrukcií a priestor údajov sú oddelené a vykonávať sa dá iba kód v priestore inštrukcií (určenom len na čítanie); tento princíp sa po anglicky nazýva executable-space protection. Útoky, ktoré zneužívajú legitímne spustiteľnú pamäť (angl. return-to-libc, return-oriented programming), však toto opatrenie nezastaví.

Obmedzenie prístupu k funkciám jadra

[upraviť | upraviť zdroj]

Ovládače zariadení získavajú služby jadra (napríklad kopírovanie údajov do adresných priestorov používateľov) volaniami jadra. Jadro systému MINIX 3 má pre každý ovládač bitovú mapu, ktorá určuje, ktoré volania smie ovládač vykonávať. V monolitických jadrách môže každý ovládač volať každú funkciu jadra, či už je na to oprávnený, alebo nie.

Obmedzenie prístupu k vstupno-výstupným portom

[upraviť | upraviť zdroj]

Jadro vedie tabuľku, ktorá určuje, ku ktorým vstupno-výstupným portom smie každý ovládač pristupovať. Ovládač tak môže pracovať iba so svojimi vlastnými portmi. V monolitických jadrách môže chybný ovládač pristupovať k portom, ktoré patria inému zariadeniu.

Obmedzenie komunikácie s komponentmi operačného systému

[upraviť | upraviť zdroj]

Nie každý ovládač a server potrebuje komunikovať so všetkými ostatnými ovládačmi a servermi. Bitová mapa pre každý proces preto určuje, ktorým adresátom smie proces posielať správy.

Reinkarnácia mŕtvych alebo chorých ovládačov

[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálny proces, nazývaný reinkarnačný server, pravidelne posiela každému ovládaču zariadenia signál ping. Ak ovládač prestane fungovať alebo na signály ping neodpovedá správne, reinkarnačný server ho automaticky nahradí novou kópiou. Zisťovanie a nahrádzanie nefunkčných ovládačov je automatické a nevyžaduje zásah používateľa. Podľa opisu z roku 2006 táto funkcia vtedy ešte nefungovala pri ovládačoch diskov; v ďalšom vydaní mal byť systém schopný obnoviť aj ovládače diskov, ktorých kópia mala byť uložená v operačnej pamäti (RAM). Od verzie 3.2.0 (2012) sa systém zotavuje aj z pádov ovládačov blokových zariadení.[22] Obnova ovládača neovplyvňuje bežiace procesy.

Integrácia prerušení a správ

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď nastane prerušenie, na nízkej úrovni sa prevedie na oznámenie odoslané príslušnému ovládaču. Ak ovládač čaká na správu, dostane prerušenie okamžite; inak dostane oznámenie pri najbližšom vykonaní operácie RECEIVE na prijatie správy. Táto schéma odstraňuje vnorené prerušenia a uľahčuje programovanie ovládačov.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Architektúra systému MINIX 3.

Na najnižšej úrovni je mikrokernel, ktorý má približne 4 000 riadkov kódu (prevažne v jazyku C a malé množstvo v jazyku symbolických inštrukcií).[25][15]:18 Obsluhuje prerušenia, plánovanie procesov a odovzdávanie správ. Poskytuje aj aplikačné programové rozhranie (API) s približne 30 volaniami jadra, ktoré môžu vykonávať oprávnené servery a ovládače. Používateľské programy tieto volania vykonávať nemôžu. Namiesto toho môžu používať systémové volania podľa normy POSIX, ktoré posielajú správy serverom. Volania jadra vykonávajú funkcie ako nastavovanie prerušení a kopírovanie údajov medzi adresnými priestormi.

Na ďalšej úrovni sú ovládače zariadení, z ktorých každý beží ako samostatný proces v používateľskom priestore. Každý ovláda nejaké vstupno-výstupné zariadenie, napríklad disk alebo tlačiareň. Ovládače nemajú prístup k priestoru vstupno-výstupných portov a nemôžu priamo vykonávať vstupno-výstupné inštrukcie. Namiesto toho musia volať jadro so zoznamom portov, do ktorých sa má zapisovať, a hodnôt, ktoré sa majú zapísať. Táto schéma síce prináša malú réžiu, no jadro vďaka nej môže overovať oprávnenie, takže napríklad ovládač zvuku nemôže zapisovať na disk.

Na ďalšej úrovni sú servery. Tu sa nachádza takmer všetka funkcionalita operačného systému. Používateľské procesy získavajú napríklad súborové služby tak, že posielajú súborovému serveru správy na otvorenie, zatvorenie, čítanie a zápis súborov. Súborový server zas zabezpečuje diskové vstupno-výstupné operácie posielaním správ ovládaču disku, ktorý disk riadi.

Jedným z kľúčových serverov je reinkarnačný server. Jeho úlohou je pravidelne zisťovať stav všetkých ostatných serverov a ovládačov. Ak niektorý komponent neodpovedá správne, skončí sa alebo sa dostane do nekonečného cyklu, reinkarnačný server (ktorý je rodičovským procesom ovládačov a serverov) chybný komponent ukončí a nahradí ho novou kópiou.[15]:114, 118 Systém sa tak automaticky sám opravuje bez toho, aby to narušilo bežiace programy.

V súčasnosti sú reinkarnačný server, procesový server a mikrokernel súčasťou tzv. trusted computing base – časti systému, na ktorej závisí jeho spoľahlivosť. Ak niektorý z nich zlyhá, systém spadne.

Rozdiely oproti predchádzajúcim verziám

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: MINIX
Diagram vzťahov medzi niekoľkými systémami podobnými Unixu.

MINIX 1.0, 1.5 a 2.0 vznikli ako nástroje, ktoré mali ľuďom pomôcť naučiť sa, ako sa navrhujú operačné systémy.

MINIX 1.0, vydaný v roku 1987, mal 12 000 riadkov kódu v jazyku C a trochu kódu v jazyku symbolických inštrukcií pre x86. Zdrojový kód jadra, správcu pamäte a súborového systému verzie MINIX 1.0 je vytlačený v knihe. Tanenbaum pôvodne vyvinul MINIX pre mikropočítače IBM PC a IBM PC/AT, ktoré boli v tom čase dostupné.[15]:16–17

MINIX 1.5, vydaný v roku 1990, podporoval systémy IBM PS/2 so zbernicou MicroChannel a bol portovaný aj na architektúry Motorola 68000 a SPARC, čím podporoval počítačové platformy Atari ST, Commodore Amiga, Apple Macintosh a SPARCstation od spoločnosti Sun Microsystems.[17][15]:xv K dispozícii bola aj verzia systému MINIX, ktorá bežala ako používateľský proces v systéme SunOS.

MINIX 2.0, vydaný v roku 1996, bol dostupný iba pre architektúru x86 a pre architektúru SPARC so systémom Solaris ako hostiteľom.[17] Systém Minix-vmd vytvorili dvaja výskumníci z Vrije Universiteit a pridali doň virtuálnu pamäť a podporu systému X Window System (X11).

MINIX 3 robí to isté a ponúka moderný operačný systém s mnohými novšími nástrojmi a mnohými aplikáciami pre Unix.[26] Profesor Tanenbaum raz povedal:

„ Uvedomte si, prosím, že MINIX 3 nie je MINIX vášho starého otca… MINIX 1 bol napísaný ako vzdelávací nástroj… MINIX 3 je to isté a k tomu začiatok budovania vysoko spoľahlivého, samoopravného a úsporného operačného systému… MINIX 1 a MINIX 3 sú príbuzné rovnako ako Windows 3.1 a Windows XP: majú rovnaké krstné meno. “
– Andrew S. Tanenbaum[14]

Od vydania MINIX 2 sa urobilo aj mnoho zlepšení v štruktúre jadra, vďaka ktorým je systém spoľahlivejší.[25]

MINIX 3.1.7 so systémom X Window System (X11) a desktopovým prostredím Equinox Desktop Environment (EDE).

Verzia MINIX 3.1.5 vyšla 5. novembra 2009.[22]

MINIX 3.2.0 vyšiel vo februári 2012. Táto verzia má mnoho nových vlastností vrátane kompilátora Clang, experimentálnej podpory symetrického multiprocesingu, podpory súborových systémov procfs a ext2fs a ladiaceho nástroja GNU Debugger (GDB). Do vydania je začlenených aj viacero častí systému NetBSD vrátane zavádzača, knižnice libc a rôznych pomocných programov a ďalších knižníc.[22]

MINIX 3.3.0 vyšiel v septembri 2014. Je to prvá verzia, ktorá okrem architektúry x86 podporuje aj architektúru ARM. Podporuje aj používateľské prostredie (userland) systému NetBSD, v ktorom hneď po inštalácii fungujú tisíce balíkov z NetBSD.[23]

Mýval Rocky Raccoon, maskot systému MINIX 3.

Maskotom systému MINIX 3 je mýval Rocky Raccoon.[27]

MINIXCon je konferencia, na ktorej sa prezentujú prednášky, projekty a výskum súvisiace so systémom MINIX.

Konala sa raz, v roku 2016.[28] Konferencia MINIXCon 2017 bola pre nedostatok prihlásených prednášok zrušená.[29]

  1. 1 2 3 Licencia BSD s tromi klauzulami doplnená o štvrtú klauzulu: akékoľvek odchýlky od podmienok licencie vyžadujú vopred písomné povolenie držiteľa autorských práv.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 The Minix license [online]. minix3.org, [cit. 2005-11-24]. Dostupné online. Archivované 2005-11-24 z originálu. (po anglicky)
  2. 1 2 CORBET, Jonathan. Minix 3 hits the net [online]. LWN.net, 2005-10-24, [cit. 2014-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ minix3.org [online]. minix3.org, [cit. 2017-04-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. 1 2 3 The MINIX 3 Operating System [online]. minix3.org. Dostupné online. Archivované 2012-01-13 z originálu. (po anglicky)
  5. ↑ ALTING, Ingmar. A port of the MINIX OS to the PowerPC platform [online]. Vrije Universiteit (minix3.org), 2006-09-15. Dostupné online. (po anglicky)
  6. 1 2 Minix3 [online]. Minix3, [cit. 2014-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ git.minix3.org Git - minix.git/summary [online]. git.minix3.org, [cit. 2026-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ Index of /iso/snapshot/ [online]. download.minix3.org, [cit. 2026-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ SKLYAROV, Dmitry. Intel ME: The Way of Static Analysis [online]. blog.ptsecurity.com, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online. Archivované 2017-07-01 z originálu. (po anglicky)
  10. 1 2 TANENBAUM, Andrew S.. An Open Letter to Intel [online]. cs.vu.nl, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-17 z originálu. (po anglicky)
  11. ↑ JEŽEK, David. MINIX je zřejmě nejrozšířenějším systémem, je ukrytý v procesorech Intel [online]. root.cz, 2017-11-08, [cit. 2026-10-03]. Dostupné online. (po česky)
  12. ↑ TANENBAUM, Andy. Introduction to MINIX 3 [online]. OSNews, 2006-09-25, [cit. 2008-07-04]. Dostupné online. Archivované 2008-12-20 z originálu. (po anglicky)
  13. ↑ CSAIL Event Calendar [online]. Csail.mit.edu, [cit. 2014-05-01]. Dostupné online. Archivované 2012-02-04 z originálu. (po anglicky)
  14. 1 2 Tanenbaum-Torvalds debate, Part II [online]. Cs.vu.nl, 2006-05-12, [cit. 2014-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. 1 2 3 4 5 6 TANENBAUM, Andrew S.; WOODHULL, Albert S.. Operating Systems: Design and Implementation. 3. vyd. [s.l.] : Prentice Hall, 2006. ISBN 0-13-142938-8. (po anglicky)
  16. ↑ Reliability [online]. www.MINIX3.org. Dostupné online. Archivované 2006-07-01 z originálu. (po anglicky)
  17. 1 2 3 4 Minix versions and their use in teaching [online]. [cit. 2021-06-16]. Dostupné online. Archivované 2006-07-11 z originálu. (po anglicky)
  18. 1 2 LICENSE (3.1.0) [online]. GitHub, [cit. 2021-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. 1 2 LICENSE (3.1.1) [online]. [cit. 2021-06-16]. Dostupné online. Archivované 2024-12-14 z originálu. (po anglicky)
  20. 1 2 LICENSE (3.1.2) [online]. GitHub, [cit. 2021-06-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ Minix1: Copying and Use Policies [online]. 2007-02-13. Dostupné online. Archivované 2020-06-14 z originálu. (po anglicky)
  22. 1 2 3 4 MINIX Releases [online]. wiki.minix3.org, [cit. 2012-02-29]. Dostupné online. Archivované 2012-06-21 z originálu. (po anglicky)
  23. 1 2 3 MINIX Release 3.3.0 [online]. wiki.minix3.org, [cit. 2026-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. ↑ SWIFT, Björn Patrick. Individual Programming Assignment User Mode Scheduling in Minix 3 [online]. Minix3.org, 2010-10-27. Dostupné online. (po anglicky)
  25. 1 2 Improvements since V2 [online]. www.minix3.org. Dostupné online. Archivované 2006-04-17 z originálu. (po anglicky)
  26. ↑ FAQ – Minix Wiki [online]. Minix3.org, 2013-11-09, [cit. 2014-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ mascot [Wiki] [online]. wiki.minix3.org, [cit. 2017-07-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. ↑ MINIXCon 2016 videos are now online [online]. www.minix3.org, 2016-03-10, [cit. 2025-06-11]. Dostupné online. Archivované 2021-05-15 z originálu. (po anglicky)
  29. ↑ Minix3 [online]. minix3.org. Dostupné online. Archivované 2017-09-05 z originálu. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • TANENBAUM, Andrew S.; WOODHULL, Albert S.. Operating Systems: Design and Implementation. 3. vyd. [s.l.] : Prentice Hall, 2006. ISBN 0-13-142938-8. (po anglicky)
  • HERDER, Jorrit N.. Building a dependable operating system: fault tolerance in MINIX 3 [online]. minix3.org. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • HERDER, Jorrit N.; BOS, Herbert; GRAS, Ben; HOMBURG, Philip; TANENBAUM, Andrew S.. Reorganizing Unix for Reliability [online]. cs.vu.nl. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • HERDER, Jorrit N.; BOS, Herbert; GRAS, Ben; HOMBURG, Philip; TANENBAUM, Andrew S.. Modular System Programming in MINIX 3 [online].
login
(USENIX), 2006-04. Dostupné online. Archivované 2006-04-11 z originálu. (po anglicky) (PDF)
  • PESSOLANI, Pablo A.. MINIX4RT: A Real-Time Operating System Based on MINIX [online]. [cit. 2026-10-27]. Dostupné online. Archivované 2023-06-07 z originálu. (po anglicky)
  • MEURS, Rogier. Building Performance Measurement Tools for the MINIX 3 Operating System [online]. minix3.ru. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • Design and implementation of the MINIX virtual file system [online]. minix3.ru. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • HERDER, Jorrit N.. Reference manual for MINIX 3 Kernel API [online]. minix3.org, 2005-10-20. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • Towards a true microkernel operating system [online]. minix3.ru. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • Construction of a Highly Dependable Operating System [online]. minix3.org. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)
  • WEIS, Rüdiger. Minix 3 and the microkernel experience: Smart Kernel [online]. Linux Magazine. Dostupné online. (po anglicky)
  • GIUFFRIDA, Cristiano. Safe and Automatic Live Update [online]. minix3.org. Dostupné online. (po anglicky) (PDF)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Minix 3 na anglickej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku MINIX 3 na českej Wikipédii.