Bratislavská bežecká komunita sa neustále rozrastá – nielen o nových bežcov a bežkyne, ale aj o nové behy. Teraz sa o váš čas a energiu uchádza ARCHI-RUN – unikátny architektonický mestský beh v hlavnom meste Slovenska, ktorý organizuje Piatkovica Social Club, Metropolitný inštitút Bratislavy a TU-BA. 

Beh sa zameriava na nepoznané aspekty bratislavskej architektúry a sprístupňuje miesta, ktoré nie sú verejnosti bežne prístupné, napr. strechy nových developmentov alebo útroby kultúrnych miest. Dĺžka behu je približne 8 km a štartuje sa v časových intervaloch od rána.  

Pre koho je beh určený? „Vítaní sú všetci bežci, bežkyne, chodci, deti, seniori, seniorky, jednoducho ktokoľvek so záujmom o architektúru, mesto a Bratislavu. Na podujatí nebude časomiera ani výsledky,” vysvetľuje Mário Šmýkal, ktorý stojí za už známym párty behom Piatkovica.  

Organizácie ARCHI-RUNu sa spolu s ním zhostili Metropolitný inštitút Bratislavy a TU-BA – centrum architektúry a mestského plánovania. 

Inšpirácia pochádza z Prahy – Archirun sa v hlavnom meste Česka beží od roku 2023 – organizujú ho inštitúcie podobné MIB a TU-BA – inštitút plánovania a rozvoja Prahy IPR a centrum architektúry a mestského plánovania CAMP.  

„Ako Metropolitný inštitút Bratislavy sa zameriavame na verejné priestory, ktoré oživujeme a snažíme sa tak zlepšovať vzťah ľudí ku svojmu mestu. Beh mestom je super spôsob, ako byť aktívny a objaviť mesto inak. ARCHI-RUN k tomu pridáva objavovanie architektonicky zaujímavých stavieb a bežne nedostupných interiérov,” vysvetľuje Jakub Hrubý z Metropolitného inštitútu Bratislavy, nadšenec behov a objavovania miest. 

Prvý bratislavský ARCHI-RUN sa uskutoční už 25. júla 2026, štartuje a končí sa na Komenskom námestí. Počas zážitkovej trasy si účastníci prejdú alebo prebehnú 5 zastávok vrátane centra architektúry TU-BA. Ďalšie zastávky budú odhalené postupne. 

Všetky aktuálne informácie o behu aj registráciu nájdete na stránke: GO OUT a sociálnych sieťach MIB, TU-BA a Piatkovica.  Získajte svoju early bird vstupenku už dnes! 

The post Bratislava sa v lete poriadne rozbehne –  Pridáte sa na nový architektonický beh mestom?  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Aktuálne prebieha 2. kolo medzinárodnej urbanistickej súťaže na rozvoj Zimného prístavu. Do 2. kola postúpilo 7 porotou vybraných návrhov, ktoré zapracúvajú pripomienky poroty aj názory obyvateľstva Bratislavy. 

Svoj názor na rozvoj Zimného prístavu mohli Bratislavčania v apríli a máji vyjadriť počas prechádzok v inak uzatvorenom areáli prístavu, osobne v rámci fokusových skupín v TU-BA alebo prostredníctvom online dotazníka. Verejnosť sa zhodla, že si Zimný prístav predstavuje ako živú, oddychovú, zelenú, dostupnú a autentickú štvrť s kvalitnými verejnými priestormi pre všetkých. 

Medzi najčastejšie témy v rámci diskusií a dotazníkov patril lepší prístup k vode a jej využitie, zachovanie industriálneho charakteru územia, viac zelene a tieňa, bezpečný pohyb pešo a na bicykli, reprezentatívny kultúrny stánok, ponuka vodných a iných menej tradičných športov v lokalite, priateľské komunitné priestory a dostupné služby pre budúcich obyvateľov aj návštevníkov. Časť ľudí chce v prístave vidieť centrum ozajstnej metropoly – teda reprezentatívne priestory a výškové budovy, časť by privítala, aby tento úsek nábrežia bol divokejší s nižšou zástavbou.  

„Sauny, zátoka, prístup do vody, zapojenie existujúcich žeriavov do vizuálu, prístup pre menšie lode alebo prístav s kyvadlovou linkou. Pešia lávka ponad vodu s lavičkami. Viacúrovňové kaviarenské priestory pre maximalizáciu miest na sedenie s výhľadom / kontaktom s vodou. Časť vyhradená pre psov. Skrátka, aby to bolo verejne prístupné a bezpečné miesto,” hovorí jeden z participantov spomedzi verejnosti.  

Verejnosť sa zároveň podelila o svoje obavy, že sa Zimný prístav stane príliš elitárskou, komerčnou alebo uzavretou lokalitou s monotónnou alebo príliš dominantnou architektúrou.   

Správa z participácie sumarizuje potreby, očakávania aj obavy obyvateľov a obyvateliek Bratislavy. Cieľom je, aby finálne návrhy v aktuálnom kole súťaže vychádzali aj z predstáv ľudí, ktorí budú nové verejné priestory využívať, nielen z odborných a technických požiadaviek. 

„Bratislavčania sa aktívne zaujímajú o budúcnosť Zimného prístavu, čo je viditeľné aj cez veľký záujem verejnosti o participáciu k súťaži. Ďakujeme všetkým, ktorí svojimi názormi prispeli do debaty o budúcnosti tejto časti mesta,” hovorí Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Vlastníkom územia sú Verejné prístavy, a. s., štátna spoločnosť pod Ministerstvom dopravy SR. „Teší nás aktívny prístup obyvateľov, ktorých vízia transformácie Zimného prístavu predstavuje dôležitú spätnú väzbu. Pre súťažné tímy to definuje jasnú výzvu – veríme, že dokážu tieto očakávania úspešne pretaviť do autentických, no zároveň ekonomicky realizovateľných a udržateľných riešení,” hovorí Matej Danóci, generálny riaditeľ Verejných prístavov, a. s. 

Viac informácií nájdete v záverečnej správe zo zapojenia verejnosti:

The post Zimný prístav? Živá štvrť pre ľudí a so žeriavmi – hovoria miestni  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Za desať rokov sa ich projektov zúčastnilo už viac než 10 000 mladých ľudí. Tento týždeň sa medzi ne zaradili aj deti zo ZŠ Biskupická, ktoré s Matthewom Springettom, Fionou MacDonald a Metropolitným inštitútom Bratislavy pracovali na kreatívnom zadaní priamo vo svojej škole.   

„Deti sú zo svojej podstaty kreatívne a zvedavé – všímajú si dôležité veci a prinášajú zaujímavé nápady do projektov. Ak však majú pocit, že ich nikto nepočúva alebo sa ich nápady nerealizujú, po čase o spoluprácu stratia záujem,“ vysvetľovali architekti na svojej prednáške v TU-BA v polovici júna. Zhodli sa na tom aj s ďalšími hostkami – Venus Jahanpour, zakladateľkou a riaditeľkou Brilliant Stars International School v Bratislave, Zuzanou Žurkinovou z participácie MIB a Petrou Marko, riaditeľkou MIB, ktorá podujatím sprevádzala.  

Architekti Matt a Fiona prítomným v sále premietli množstvo príkladov projektov, na ktorých sa deti alebo mladí ľudia podieľali a nešlo len  o jednoduché prvky, čo deti urobili za pár hodín, ale aj o zložité konštrukcie, na ktorých od návrhu až po realizáciu pracovali niekoľko týždňov – altánok na outdoor vzdelávanie, hrací multifunkčný pavilón, pop-up scéna pre divadlo, mobiliár do komunitnej záhrady alebo na školský dvor. Mnohé projekty boli zamerané umeleckejšie – deti vytvárali inštalácie z recyklovaných materiálov, ktoré tak získali nové využitie.  

Deti menili odpad na umenie 

Práve takýmto spôsobom pracovali architekti z Matt & Fiona aj s deťmi zo ZŠ Biskupická na workshope nasledujúci deň po prednáške. Zvolili si materiál, ktorý je častým odpadom v OLO a nie je nijako využiteľný – staré CD-čká.  

Spoločne s ôsmakmi z biskupickej základnej školy premenili odpad na umeleckú inštaláciu, ktorú si potom umiestnili na chodbe. Deti sa za jedno dopoludnie prepracovali od nápadov až k umiestneniu výsledku ich práce do budovy školy. Nešlo o zložitý projekt, ale bola to výzva – deti prvýkrát samostatne pracovali s teplovzdušnou pištoľou pri nahrievaní materiálu, ktorý následne ešte umelecky dotvárali. 

Celý projekt napokon pracovná skupina s Mattom aj Fionou a špecialistkami participácie Metropolitného inštitútu Bratislavy zhodnotila spolu s deťmi na školskom dvore.  

„Na začiatku boli určité obavy zo spolupráce, aj kvôli jazykovej bariére, ale v momente, ako deti dostali do rúk skutočné nástroje a pochopili, že im v tomto procese dôverujeme, celkom sa ponorili do tvorby a začali sa diať magické veci – pretavovali svoje vlastné myšlienky do reality,“ vysvetlil Matt Springett. 

„Čo nás prekvapilo, bola otázka, prečo sme si vybrali na túto aktivitu práve ich triedu. Bolo mi smutno, že nad tým premýšľajú a nehovoria si automaticky, že sme si ich vybrali preto, lebo na to majú. Každý by mal vidieť svoj potenciál a vedieť, že môže povedať a urobiť to, pre čo sa rozhodne,“ uzavrela Fiona MacDonald.  

Žiaci zo ZŠ Biskupická majú v rámci vzdelávania predmet technika, na ktorom tvoria manuálne, ale spolupráca s architektmi bola podľa ich učiteľa trochu viac umelecká. „Kreativita, a nie nuda,“ zhodnotil Martin Cifrík zo ZŠ Biskupická, „deti robili niečo nové, a to udržalo ich pozornosť. Viac takýchto aktivít,“ uzavrel s úsmevom.  

ZŠ Biskupická je jednou zo škôl, ktoré sú súčasťou programu Mesto pre deti Metropolitného inštitútu Bratislavy. Aj v Meste pre deti dostávajú mladí ľudia priestor pre svoje nápady na premenu svojho okolia a často ich aj realizujú spolu s odborníkmi.  

Zároveň Metropolitný inštitút v rámci TU-BA pracuje s mladými ľuďmi, ktorí prinášajú vlastné témy do priestoru a organizujú podujatia. „V rámci TU-BA Youth prepájame mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o témy mestotvorby, bývania, budovania susedstiev a umenia s odborníkmi, ktorí sa týmto témam venujú v rámci MIB alebo iných inštitúcií,” vysvetlila Petra Marko. Toto je podľa odborníčok a odborníkov, ktorí sa zišli v TU-BA cesta, ako konkurovať obrazovkám.  

„Potrebujeme mladých ľudí pozvať von a povedať im: ste tu vítaní, táto záhrada je pre vás, tento park je pre vás, tento priestor je pre vás, nemusíte mať peniaze, aby ste tu mohli byť a robiť aktivity. To je účinnejší spôsob, ako ich odlepiť od obrazoviek, zákazy a represia nemusia fungovať. Myslím si, že to je veľká výzva aj pre organizácie ako sú naše – podporiť mladých ľudí v tom, aby dokázali presadzovať to, čo potrebujú a zároveň dokázali presvedčiť politických či inštitucionálnych lídrov, aby im tieto zmeny umožnili,” uzavrela Fiona.  

„Pracovať s mladými ľuďmi v Bratislave bolo silné práve preto, že tu sa hlas mladých ľudí nestráca. Pri rozhodovaní o meste a pri strategických rozhodnutiach o spoločných priestoroch, ktoré v meste máte, sú mladí ľudia v samotnom centre diania,” zhodnotil Matt.  

Workshop s deťmi aj prednáška v TU-BA boli súčasťou Start with Children programu. Start with Children séria so zahraničnými hosťami sa mohla realizovať vďaka partnerom: Nadácia Alianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation a APTOS. 

Chcete vedieť viac? Pozrite si záznam z prednášky Matt & Fiona s diskusiou v TU-BA:

The post Deti, ktoré fyzicky menia svet? Je to možné, hovoria architekti z Londýna, ktorí uzavreli Start with children na ZŠ Biskupická  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Kým pri škole Za kasárňou išlo najmä o menšie zásahy, na Riazanskej došlo ku komplexnej reorganizácii uličného priestoru vrátane nových cyklopruhov, úprav priechodov či nových miest na krátke zastavenie áut.

Dnes už vieme vyhodnotiť, čo tieto zmeny priniesli v každodennej praxi. Výsledky ukazujú, že bezpečnosť v okolí oboch škôl sa zlepšila a zmeny zároveň ovplyvnili aj spôsob, akým sa po štvrti pohybujú miestni obyvatelia.

Jedným z najvýraznejších výsledkov je vyšší pocit bezpečia v okolí škôl. Dopravnú situáciu dnes považuje za bezpečnú 66 % rodičov na škole Za kasárňou a 71 % rodičov na ZŠ Riazanská. V oboch prípadoch ide o výrazné zlepšenie oproti stavu pred realizáciou zmien.

Rodičia zároveň vnímajú konkrétne pozitívne zmeny v každodennom fungovaní priestoru. Až 80 % rodičov zo ZŠ s MŠ Za kasárňou uvádza, že prechádzanie cez priechody je dnes bezpečnejšie, viac než polovica rodičov si myslí, že autá jazdia pomalšie, a 65 % rodičov na ZŠ Riazanská vníma zníženie počtu kolíznych situácií medzi autami a chodcami.

Pozitívne zmeny sa prejavili aj pri vysádzaní detí z áut. V okolí škôl vznikli tri nové zóny na krátke zastavenie, vďaka ktorým rodičia už nemusia zastavovať priamo v jazdnom pruhu. Viacero rodičov oceňuje najmä pokojnejšiu rannú situáciu pred školami.

Najvýraznejší posun však vidno práve na Riazanskej ulici. Nové usporiadanie priestoru a doplnenie cykloinfraštruktúry prinieslo zmenu v tom, ako sa po okolí pohybujú samotní obyvatelia. Až 26 % zo všetkých rezidentov uvádza, že vďaka zmenám dnes častejšie jazdí na bicykli, kolobežke alebo skateboarde.

Práve tento výsledok patrí medzi najdôležitejšie zistenia celej evaluácie. Zmeniť dopravné návyky vo štvrti, v ktorej žijú stovky rôznych obyvateľov s rozdielnymi potrebami a preferenciami, je dlhodobý proces. To, že viac než štvrtina rezidentov začala vďaka úpravám využívať bicykel častejšie, ukazuje, že kvalitnejší a bezpečnejší verejný priestor dokáže reálne meniť každodenné správanie ľudí.

Zmeny sa prejavili aj pri deťoch dochádzajúcich do školy. Na ZŠ Riazanská dnes prichádza pešo, na bicykli, kolobežke alebo MHD už 61 % žiakov. Zároveň 16 % rodičov uvádza, že práve vďaka novému usporiadaniu okolia školy začali svoje deti častejšie sprevádzať pešo alebo využívať udržateľnejšie formy dopravy.

Evaluácia zároveň ukázala, že zmeny mali najväčší prínos pre tých, ktorí sú v doprave najzraniteľnejší – deti, chodci a cyklisti. Práve ľudia, ktorí sa po okolí pohybujú pešo alebo na bicykli, najčastejšie vnímali bezpečnejšie priechody, pokojnejšiu dopravu či lepšiu orientáciu v priestore.  

Súčasťou evaluácie boli dotazníky medzi rodičmi, rezidentmi aj samotnými žiakmi druhého stupňa. Zbierali sa tiež objektívne dáta o doprave a pohybe v území.

Výsledky ukazujú, že aj menšie dopravné zmeny môžu mať citeľný dopad na každodenný život v okolí škôl. Bezpečnejšie priechody, pokojnejšia doprava a lepšie podmienky pre peších či cyklistov totiž neovplyvňujú len rannú špičku pred školou, ale aj fungovanie celej štvrte.

Detailnejšie informácie o výsledkoch evaluácie sa môžete dočítať v záverečnej správe.

The post Bezpečnejšie ulice pri školách ovplyvňujú pohyb po štvrti appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Medzinárodná súťaž návrhov sa v odbornej praxi považuje za najlepší spôsob, ako získať kvalitný projekt. Pre takto veľké a komplexné projekty je kľúčové mať k dispozícii skúsených expertov a dostatok know-how. Preto sa vlastník územia bratislavského Zimného prístavu Verejné prístavy pod Ministerstvom dopravy SR rozhodol v prípade projektu transformácie prístavu pre medzinárodnú urbanistickú súťaž návrhov. Tá prebiehala v organizácii Metropolitného inštitútu Bratislavy anonymne od 23. februára 2026 a v 1. kole priniesla 123 návrhov z 33 krajín z celého sveta.  

Premena prístavu – výzva a príležitosť 

Premena lokality dnešného nákladného prístavu v Bratislave bude pre jeho vlastníkov výzvou – nielen z hľadiska urbanizmu, ale aj protipovodňovej ochrany, využitia vody, industriálnych pamiatok či krajiny. Preto organizátor, vyhlasovatelia, aj medzinárodný panel porotcov vítajú veľkú účasť v súťaži, ktorá predpokladá široké spektrum urbanistických riešení. Ako hodnotí porota kvalitu doručených návrhov a čo si pri nich všíma? 

Michal Sedláček, predseda poroty, český architekt pôsobiaci celosvetovo, niekdajší hlavný architekt Brna: „Záujem v medzinárodnej súťaži presahuje Bratislavu a Slovenskú republiku, ja sám som ako porotca nikdy toľko návrhov v súťaži nezažil. Početnosť predpokladá, že vyberieme naozaj fantastický návrh pre Bratislavu. Čo ma zaujímalo, je vzťah prístavu, vody a budov, ktorá je výnimočná – väčšina vnútrozemských miest nemá prístav,” 

Catherine Burd, podpredsedníčka poroty, britská architektka pôsobiaca v oblasti strategického plánovania, kultúrneho dedičstva a tvorby kvalitných verejných priestorov: „123 je obrovské číslo, no zároveň sa dá pomerne rýchlo rozoznať, ktoré návrhy majú skutočný potenciál a môžu fungovať. Sú to podľa mňa najmä také, ktoré ponúkajú veľmi dobrú hierarchiu verejného priestoru. Teda premyslené plánovanie, ktoré uvažuje, ako napojiť túto novú štvrť na zvyšok mesta a ako komunikovať s vodou.”  

Peter Gero, slovenský architekt a urbanista pôsobiaci v Nemecku, spoluautor HafenCity v Hamburgu a garant vízie rozvoja Zimného prístavu: „Veľká účasť v súťaži je pre mňa potvrdením, že aj ďaleký svet vidí dôležitosť Bratislavy, jej ekonomický aj prírodný potenciál, ktorý si miestni možno ani tak neuvedomujú. Pri hodnotení si všímam najmä kvalitu verejných priestorov a prepojenosť urbanizmu s riekou.” 

Paco Bunnik, holandský architekt, hlavný urbanista Amsterdamu: „Kvalita návrhov je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Niektoré sú pomerne radikálne, iné sú umiernenejšie a dobre navrhnuté. Pre mňa je mimoriadne dôležité, aby sa priestor dokázal prispôsobiť kultúrnemu aj občianskemu programu a vytvoril demokratický priestor, ktorý môže mesto Bratislava objavovať. Možno nejde ani o to nájsť plán, ktorý pôsobí dokončene, ale skôr taký, ktorý v sebe má určitú ideu, ktorú možno rozvinúť v ďalšej fáze návrhu.” 

Linda Obršálová, česká architektka a urbanistka pôsobiaca v oblasti architektúry verejných stavieb, mestského plánovania  a tvorby verejných priestorov: „Pri hodnotení som sa sústredila na celkovú urbanistickú koncepciu, víziu, ktorú návrhy prinášajú a aké možnosti mestu prinášajú, či už z hľadiska krajinárskeho návrhu, atmosféry alebo práce s tým, čo už v priestore je.”  

Petra Marko, architektka a riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý je organizátorom súťaže: „Transformácia Zimného prístavu je pre Bratislavu jednou z kľúčových rozvojových tém. Víziou je sprístupniť toto jedinečné územie ľuďom a prepojiť jeho priemyselné dedičstvo s novými kvalitnými verejnými priestormi. Mimoriadny záujem o medzinárodnú súťaž potvrdzuje význam tejto lokality, ako aj dôslednú prípravu – od kvalitného zadania cez zloženie medzinárodnej poroty až po dvojkolový proces hodnotenia. Súťaž dáva veľkú šancu priniesť do Bratislavy urbanizmus svetovej úrovne a transformáciu územia, ktorá bude prínosom pre celé mesto.” 

Vybraných 7 tímov bude počas nasledujúcich mesiacov detailne rozpracovávať návrhy. Okrem zadania budú mať k dispozícii aj pripomienky porotcov a porotkýň a názory verejnosti, ktoré vzišli z participácie.   

Čo si praje verejnosť 

Metropolitný inštitút Bratislavy je známy aj vďaka zapájaniu verejnosti do projektov premeny mesta. Poznať názory a potreby ľudí pri premene ich mesta je kľúčové. „Téma budúcnosti Zimného prístavu rezonuje, čo je viditeľné aj cez veľký záujem verejnosti o participáciu k súťaži. Vytvorili sme viacero možností na zapojenie, od prechádzok v priestore prístavu, o ktoré bol mimoriadny záujem, cez dotazník až po tematické diskusie v priestoroch TU-BA, kde bola možnosť s jednotlivými záujemcami prebrať témy viac do hĺbky,” vysvetlil Juraj Hurný, riaditeľ Sekcie participácie a mestských štúdií MIB. 

Komentovaných prehliadok Zimného prístavu sa počas dvoch dní zúčastnilo 160 ľudí, fokusových skupín 38 ľudí a online dotazník vyplnilo v termíne 578 obyvateľov a obyvateliek. Veľká časť z nich býva v dochádzkovej vzdialenosti od Zimného prístavu.  

Z dotazníkov a rozhovorov s obyvateľmi a obyvateľkami vo všeobecnosti vyplynulo, že sa zaujímajú o budúci osud tohto územia a záleží im na to, ako sa Zimný prístav bude ďalej rozvíjať.  

Z podnetov vyplynulo 9 princípov, ktorými by mala nová štvrť v prístave riadiť: 

1. Parky ako inkluzívny priestor s malým množstvom obmedzení   

2. Dunajská promenáda ako nekomerčný priestor s divokým charakterom 

3. Oázy pokoja naprieč územím pre každodenný relax   

4. Voda, ktorej sa dá dotknúť, ktorú sa dá zažiť   

5. Šport ako rekreácia pre “wellbeing”  

6. Priorita pohybu po štvrti chôdzou a na bicykli   

7. Zachovanie charakteru štvrte a vyzdvihnutie histórie   

8. Umiestnenie atrakcie, ktorá pritiahne návštevníkov   

9. Priestor pre každodennú kultúru   

Obyvatelia najčastejšie vyjadrovali túžbu, aby priestor nebol sterilný, a nepôsobil elitársky, ale prístupne – aby sa po ňom mohli ľudia pohybovať bez nutnosti kúpiť si niečo. Najviac sa respondenti v dotazníku obávali, že v území vzniknú príliš husto zastavané a mohutné zóny, ktoré budú navyše uzavreté a určené len exkluzívnym skupinám.  

Hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan reaguje: „Zimný prístav vnímame ako jedinečnú lokalitu v dotyku s centrom mesta, ako aj s prístavnými bazénmi i hlavným tokom Dunaja. Intenzita navrhnutej zástavby bude tomu zodpovedať a od severozápadnej hrany územia, nadväzujúcej na nové bratislavské administratívno-obchodné centrum bude smerom k rieke postupne klesať. Podľa požiadaviek mesta, vízie nášho Metropolitného inštitútu i súťažných návrhov, postupujúcich do druhého kola, pôjde o štvrť so zmiešanými funkciami, vrátane materských a základnej školy, či multifunkčnej budovy pre kultúrne aktivity širokej verejnosti. Navzájom prepojená štruktúra verejných priestorov vrátane parkov zároveň sprístupní novú mestskú štvrť a jej nábrežné hrany obyvateľom a návštevníkom Bratislavy.“ 

Zhoda medzi respondentmi nepanovala na tom, či v území majú alebo nemajú byť vysoké budovy – časť verejnosti vidí Zimný prístav ako pokračovanie Mlynských nív – teda územie vhodné pre výstavbu mrakodrapov a druhá časť verejnosti očakáva kompaktnú zástavbu s nižšou výškou a aktívnym parterom. Všetci Bratislavčania sa však zhodli, že v Zimnom prístave by malo vzniknúť výnimočné, príťažlivé a dostupné miesto pri Dunaji, ktoré tu bude pre nich. Podrobnosti z participácie budú súčasťou záverečnej správy, ktorá bude zverejnená čoskoro. 

The post Architekt Michal Sedláček o súťaži na Zimný prístav: Záujem presahuje Bratislavu a Slovensko  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

V deväťdesiatych rokoch mala Viedeň veľa problémov s autonehodami s množstvom tragických obetí. Z pozorovaní vyplynulo, že väčšinu priestoru v meste zaberajú autá a šoféri. Boli to roky, kde všade vo vedúcich pozíciách dominovali muži a muži aj rozhodovali o tom, ako sa plánujú mestá. Lenže výskumy ukázali, že mesto oveľa viac využívajú ženy. Prečo sa teda priestor neplánoval aj pre ich potreby? 

Komu patrí verejný priestor? 

Na začiatku všetkého bola prelomová výstava v roku 1991 s názvom Komu patrí verejný priestor?  Reflektovala každodenný život ôsmich žien, ich pohyb po meste a aktivity. „Bola tam turecká žena v domácnosti, seniorka, malé dievča aj bezdetná workoholička,” začala rozprávanie Eva Kail. Fotografky Didi Sattmann a Barbara Krobath sledovali ich kroky a potom zverejnili reportážne fotografie žien, ktoré otriasli Viedňou. Zber dát neskôr potvrdil, že väčšinu peších ciest (až 2/3) po meste vykonávajú ženy – ich pohyb po meste je oveľa komplexnejší, lebo súvisí so starostlivosťou o rodinu.  

Na druhej strane, prvé dopravné výskumy ukázali, že 2/3 jázd autom po meste urobia muži. Muži teda zažívali mesto najčastejšie spoza volantu, a podľa toho ho aj plánovali. Pre autá, pochopiteľne, nie je podstatné, či je obrubník dostatočne nízky alebo či je chodník plný dier.  

Pre ženy s kočíkmi, deti, seniorov a ľudí na vozíku to však podstatné je – to oni dennodenne zažívajú všetky bariéry, nerovnosti povrchov, všetky rozbité a nebezpečné cesty, kde je výzvou už len prejsť na druhú stranu. „Prostredníctvom rodovo citlivejšieho plánovania sme postupne zmenili plánovanie a manažment opráv ulíc tak, aby sa nezameriaval iba na jazdné pruhy, ale aj na chodníky. Všetky tieto opatrenia postupne zvýšili celkovú kvalitu infraštruktúry v meste,” priblížila Eva Kail. Aj vďaka tomu je dnes Viedeň tým, čím je – podľa množstva rebríčkov jedným z najlepších miest na život na svete. 

Situácia je dnes iná ako v 90-tych rokoch 

Je dobré uvedomiť si, že inkluzívne plánovanie miest je plánovanie podľa potrieb väčšej časti obyvateľstva. Spoločne deti, seniori, zdravotne znevýhodnení ľudia a ženy tvoria oproti zdravým mužom v produktívnom veku väčšinu. Zároveň ide o základné ľudské potreby: bezpečie, príjemné prostredie na život, kontakt s prírodou a inými ľuďmi – to sú potreby nás všetkých.

Paradoxom je, že dnes sa v európskych krajinách do starostlivosti o deti či seniorov v oveľa väčšej miere zapájajú aj muži, takže ich pohyb po meste sa mení. Na druhej strane, väčšina žien šoféruje, takže dnes je to 50:50 či za volantom SUV uvidíte ženu alebo muža. 

Technické normy sa však často riadia dátami starými aj desiatky rokov.   

„Čo som sa naučila je, že technické normy sú veľmi dôležité, ale často diskriminujú. Napríklad výpočet frekvencie trvania svetelnej signalizácie je založený na rýchlosti chôdze zdravých dospelých ľudí. Lenže ľudia so zníženou mobilitou, seniori alebo deti sú aj trikrát pomalší,” zdôraznila urbanistka.  

To úzko súvisí aj s otázkami klimatickej zmeny. Keď plánujeme ulice pre zdravých 35-ročných mužov, budú dobré aj pre seniorov, deti a ženy, ktoré zvládajú horúčavu oveľa horšie? „Zelená sieť musí byť chrbticou rozvoja. Veľmi často mám pocit, že pri rozvoji urbanistického návrhu je práve štruktúra zástavby tým najvzrušujúcejším cvičením a zeleň je až na druhom mieste. To je veľká chyba.” 

Ideálnu štvrť nájdete, samozrejme, vo Viedni

Eva Kail predstavila divákom v TU-BA aj ideálnu štvrť, ktorú dnes nájdeme v novšej časti Viedne – v Aspern-Seestadt – jazernom mestečku na severe Viedne s 20 000 obyvateľmi, pri ktorej vzniku bola aj samotná urbanistka. Rodovo citlivé plánovanie bolo ústrednou metódou pri plánovaní tejto štvrte.  

V ideálnej štvrti máte kúsok od seba bývanie, škôlku, školu, obchod a park s ihriskom. Je to bezpečná zóna, kde nechodia autá a deti sa tu môžu voľne pohybovať – už malé deti môžu ísť ráno samé do školy pešo.  

Eva Kail v TU-BA spomenula aj množstvo ďalších známych aj menej známych výskumov a príbehov z praxe – o dievčatách, ktoré v určitom veku miznú z verejných priestorov, o štvrtiach, ktoré navrhli čisto ženské architektky a stali sa veľmi populárnymi a o princípoch, ktoré sa dnes v susednom Rakúsku uplatňujú všeobecne. „Ak chcete vedieť, aké bezpečné je vaše mesto, akú kvalita plánovania ste dosiahli, pozrite sa okolo seba a spočítajte, koľko detí sa pohybuje vonku bez rodičov, koľko žien a detí ide na bicykli po ceste, koľko ľudí na invalidných vozíkoch stretnete a či uvidíte aj nejaké zvieratá.” 

Zmena je náročná a trvá dlho 

Každý z nás si dokáže predstaviť tú obrovskú zmenu v myslení a plánovaní v 90-tych rokoch vo Viedni a množstvo energie, ktorá je za tým. „,Potrebujete podporujúcich politikov, vnímavých odborníkov v rámci administratívy, externé kancelárie, inovatívne ateliéry, ktoré sú ochotné nasledovať nové myšlienky a univerzity, ktoré môžu pomôcť.” Eva zároveň priznala, že je to aj otázka šťastia. „Aby sa zmena v myslení podarila, musí tomu nahrávať aj akýsi duch doby – môžete mať veľmi inovatívne myšlienky, ale ak neexistuje atmosféra a túžba po transformácii, tak sa nepohnete,” potvrdila. 

Chcete si vypočuť viac myšlienok Evy Kail? Pozrite si záznam z jej prednášky v TU-BA. 

Prednáška Evy Kail bola súčasťou minisérie Start with Children, ktorú podporili Nadácia Allianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation a APTOS. Ďakujeme. 

Pozývame aj na ďalšiu a poslednú SWCH prednášku – tentoraz o zapájaní mladých ľudí do plánovania miest s Fionou MacDonald a Matthewom Springetttom z Londýnskeho štúdia MATT+FIONA.

The post Eva Kail: Dobrá štvrť? Vidíte deti bez dozoru rodičov, ľudí na vozíku a zvieratá  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Pôvodná situácia pred školou bola dlhodobo problematická. Rýchlo jazdiace autá, neprehľadná križovatka, nedostatok miest na krátke zastavenie či chaotická ranná špička znižovali úroveň bezpečnosti predovšetkým pre deti dochádzajúce do školy. Práve preto sa pristúpilo k úpravám, ktorých cieľom bolo upokojiť dopravu a dať väčší priestor chodcom.

Zmeny sa realizovali postupne a dnes tvoria prirodzenú súčasť priestoru. Pribudol vyvýšený priechod, rozšírili sa chodníky, vznikli miesta na krátke zastavenie pre rodičov a celá križovatka dostala prehľadnejšiu podobu. Všetko s cieľom upokojenia dopravy v okolí školy.

Ako vnímajú zmeny obyvatelia, rodičia a deti navštevujúce ZŠ Mudroňova?

Až 88 % rodičov považuje dopravnú situáciu po zmenách v okolí školy za bezpečnú, čo je oproti pôvodným 46 % výrazný nárast. Jeden z nich napríklad hodnotí zmeny slovami: „Chcem veľmi pekne poďakovať ľuďom, ktorí toto celé vymysleli a zrealizovali. Úplne najviac ma potešilo posunutie priechodu pre chodcov pri Myjavskej ulici. Konečne po desiatkach rokov je priechod tam, kde ho chodci reálne potrebujú. Vždy keď cez neho prechádzam, ďakujem zaň.“ 

Ešte presvedčivejšie sú odpovede samotných detí, z ktorých až 98 % uvádza, že sa dnes v okolí školy cíti bezpečne. Pozitívne zmeny vnímajú aj obyvatelia z okolia – 76 % susedov si myslí, že zrealizované úpravy prispeli k zvýšeniu bezpečnosti.

Zlepšenie nie je len pocitové – na základe dopravných mapovaní sme zistili, že vodiči jazdia pomalšie a disciplinovanejšie. Ranná špička síce ostáva prirodzene najvyťaženejším časom dňa, no jej priebeh je dnes pokojnejší a organizovanejší. Menej áut parkuje na nevhodných miestach a viac rodičov využíva vyznačené zóny na vysadenie detí.

Zaujímavým posunom je aj spôsob, akým sa deti do školy dostávajú. Postupne pribúda tých, ktoré prichádzajú pešo, na bicykli alebo využívajú verejnú dopravu – celkovo sme zaznamenali nárast o 20 %. Tento trend, naznačuje, že bezpečnejšie prostredie prirodzene podporuje väčšiu samostatnosť detí.

Netreba však zabúdať na jednu dôležitú vec – samotné úpravy priestoru dokážu výrazne pomôcť, no rovnako dôležité je každodenné správanie nás všetkých. Práve ohľaduplnosť, rešpektovanie pravidiel a trpezlivosť počas rannej špičky sú tým, čo rozhoduje o tom, ako bezpečné prostredie pre deti vytvárame.

Zmeny pred školou, ktoré sú výsledkom spolupráce projektu Mesto pre deti, komunity zo ZŠ Mudroňova a rezidentov z okolia, dnes prinášajú konkrétne výsledky. Okolie je prehľadnejšie, pokojnejšie a najmä bezpečnejšie.

The post Zmeny pri ZŠ Mudroňova: deti sa cítia bezpečnejšie a pešo ich chodí viac appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Na prednáške v TU-BA dánsky architekt Kristian Villadsen hovoril o tom, že v 80-tych rokoch na tom bola Kodaň podobne ako my. Po nábreží išla železnica. Mesto bolo orientované na priemysel a ľudia z neho odchádzali. 

Teraz je to naopak, ľudia sa do Kodane sťahujú. Je to vďaka opatreniam  a stratégiám, ktoré vláda prijala a začala plniť po roku 2000. „Kodaň nie je taká, aká dnes je, vďaka šťastnej náhode. Sú za tým jasné stratégie, jasné ciele v plánovaní orientovanom na človeka,” zdôraznil v TU-BA. 

Ako jednu z najzásadnejších vecí Kristian spomenul vytvorenie oddelenia verejných priestorov. „Lídri v nejakom bode vzali oddelenie dopravy a oddelenie zelene, spojili ich a povedali: odteraz budete plánovať verejné priestory spolu.” 

S podobným cieľom vznikol aj Metropolitný inštitút Bratislavy – aby sa odborníci o tvorbe verejných priestorov mohli rozprávať spolu a aby boli jednotlivé zámery koordinované.  

Architekt ukázal množstvo príkladov verejných priestorov, ktoré sa postupne transformovali na priateľskejšie k ľuďom. Viac peších zón, viac zelene, viac hravých prvkov. „Budete plánovať most pre autá alebo pre peších a cyklistov? Je to o tom, čo v meste prioritizujete a je to vidieť.” 

Hoci v Kodani dnes viac ako 65 % obyvateľov preferuje na dopravu bicykel, takmer 50 % verejného priestoru podľa neho stále patrí autám. „Typické auto v Európe 92 % času trávi na parkovisku. Zamyslime sa, ako využívame verejný priestor,” vyzval poslucháčov. „Mne by dnes ani nenapadlo ísť po meste autom. Môjho 15-ročného syna celý deň ani nevidím – má bicykel, má kartu na MHD, všade sa dokáže dostať sám. Podobne moja 12-ročná dcéra chodí do školy pešo už od svojich 6. rokov,” podelil sa Kristian Villandsen s obrázkami z rodinného života.  

Pri budovaní nových developmentoch v mestách považuje za dôležité dostať do verejného priestoru prvky hravosti a, samozrejme, zeleň. Zamyslel sa aj nad novými projektmi v Bratislave, ktoré mal šancu vidieť počas cyklojazdy mestom. „Keď sa pozerám na nové developmenty vo vašom meste, viem celkom presne odhadnúť, kde sa za rok budú susedia poznať a zdraviť a kde s najväčšou pravdepodobnosťou nie.” Priateľský, atraktívny verejný priestor dokáže podporiť vzťahy, komunitu, dobrý pocit obyvateľov zo života.  

Ocenil, že aj v hlavnom meste Slovenska videl projekty s vlastnou identitou. Poznamenal tiež, že vidí, ako Bratislava napreduje. „Bicykloval som aj kráčal som po Bratislave a cítil som sa bezpečne. Na rozdiel od návštevy pred 7 rokmi, keď som sa až tak bezpečne necítil, bez urážky,” zasmial sa. Odborníkov vyzval k väčšej pozornosti a zodpovednosti.  

„Treba sa uvedomiť, že keď ako architekti alebo urbanisti plánujeme mestá a štvrte, plánujeme ako ľudia budú žiť svoj život. Preto potrebujeme poznať a používať nástroje, aby ten život bol čo najlepší,” zdôraznil dánsky architekt.  

Druhým dôležitým princípom pri rozvoji štvrtí, hlavne pokiaľ ide o transformáciu brownfieldov a pôvodných priemyselných štvrtí je pravidlo Remain or explain, čo by sa dalo preložiť ako zachovaj alebo vysvetľuj. Znamená to, že industriálna história sa zachováva pre prítomnosť, je znova využitá – je to dôležitý princíp pre ekológiu a udržateľnosť, ktorý zároveň nové štvrte zatraktívňuje. Ako príklad uviedol štvrť Carlsberg v Kodani.  

A čo je dnes podstatné pre udržateľnosť miest? „Potrebujeme znižovať plochu na ktorej žijeme a viac sa deliť,” zdôraznil. Kodaň je jedno z mála miest, kde priemerná výmera na obyvateľa na byt klesá. Ak chceme byť udržateľní, potrebujeme prehodnotiť, ako bývame, ako jazdíme, ako sa obliekame a čo jeme. Nepotrebujeme tak veľa priestoru na život v bytoch, skôr veľkorysejšie, kvalitnejšie a funkčnejšie spoločné verejné priestory. To je napokon aj spôsob, ako bojovať proti osamelosti.  

Prednáška s diskusiou, ktorú moderovala Petra Marko, bola súčasťou minisérie Start with Children, ktorá pokračuje v stredu 3. 6. prednáškou známej rakúskej architektky a urbanistky zameranej na rodovo vyvážené plánovanie Evou Kail. 

Minisériu podporili: Nadácia Alianz, Nadace Karel Komárek Family Foundation, Aptos a Holandská ambasáda. Ďakujeme. 

Viac informácií nájdete na: www.tuba.mib.sk 

Záznam z podujatia nájdete tu:

The post Kodaň nie je zázrak – je výsledkom dobrého plánovania  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Ako informujú organizátor súťaže Metropolitný inštitút Bratislavy a vyhlasovatelia Verejné prístavy, a. s., a Hlavné mesto SR Bratislava, do druhého kola súťaže postúpi 5 až 7 najlepších návrhov. Súťaž je anonymná. 

Podľa medzinárodnej poroty súťaže, medzi ktorú patria britská architektka Catherine Burd, hlavný urbanista Amsterdamu Paco Bunnik, slovenský urbanista pôsobiaci v Hamburgu, Peter Gero, niekdajší architekt mesta Brno Michal Sedláček a iní, veľká účasť v súťaži iba poukazuje na zásadný význam územia Zimného prístavu a eminentný záujem medzinárodnej odbornej verejnosti o spoluúčasť na jeho premene. 

„Výnimočný počet prijatých návrhov a skutočne medzinárodná účasť v súťaži potvrdzujú, že kvalitné zadanie a vysoko kvalifikovaná medzinárodná porota prinášajú do Bratislavy know-how z celého sveta. Sme hrdí na to, že Metropolitný inštitút, ktorého úlohou ako organizátora súťaže je zabezpečiť nielen kvalitný návrh, ale aj návrh, ktorý dostatočne definuje a chráni verejný záujem v tomto území, má vzhľadom na veľký záujem o súťaž vysoké predpoklady tieto ciele naplniť,” potvrdzuje Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Najviac návrhov prišlo zo Slovenska, Česka, Veľkej Británie, Nemecka a Talianska.  

Prečo sa Zimný prístav zmení? 

Zimný prístav v Bratislave je považovaný za posledné kompaktné transformačné územie v hlavnom meste, ktoré má vďaka polohe na Dunaji obrovský potenciál. Územie o rozlohe 65 ha je aktuálne pre verejnosť nedostupné, využíva sa na prekládku sypkých materiálov z nákladných lodí. V súčasnosti však disponuje zastaranými technológiami a jeho nákladná kapacita je vyťažená približne na 25 %.  

Preto Ministerstvo dopravy SR, vlastník územia, ktoré aktuálne spravuje štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy, prišlo v roku 2024 s víziou presunutia prístavu do susedného bazénu Pálenisko. Pálenisko ministerstvo považuje za vhodnejšiu lokalitu na nákladnú lodnú činnosť a plánuje ho kompletne zmodernizovať. 

Zároveň sa Zimný prístav, ktorý sa dnes už nachádza v širšom centre hlavného mesta, bude môcť transformovať na dostupnú súčasť Bratislavy – verejnú mestskú štvrť.  

Myšlienka premeny nákladného prístavu sa v Bratislave skloňuje už desiatky rokov. Hlavné mesto túto víziu víta. Hlavný architekt mesta Juraj Šujan zdôrazňuje kvality územia: „Zimný prístav je jedinečná lokalita v dotyku s centrom mesta, ktorá by sa mala stať jeho integrovanou a dostupnou súčasťou, štvrťou so zmiešanými funkciami, kvalitnými verejnými priestormi a v bezprostrednom kontakte s riekou a prístavnými bazénmi.”

V Bratislave tak môže vzniknúť dlhá nábrežná promenáda popri Dunaji, vysoko kvalitné verejné priestory s odkazom na históriu Bratislavy a s príležitosťou pre rozvoj vodných športov. Nábrežie, ktoré lemuje dva riečne bazény Zimného prístavu je obzvlášť vhodné aj pre umiestnenie profilovej kultúrnej inštitúcie, aká v Bratislave chýba.   

Premena prístavu je proces, ktorý potrvá roky 

Prvým krokom k premene Zimného prístavu bola Vízia rozvoja územia Zimného prístavu, ktorú pre Verejné prístavy spracoval MIB, spolu s mestom Bratislava a ďalšími expertmi na protipovodňovú ochranu, pamiatky a pod. Garantom vízie bol Peter Gero, ktorý ako urbanista stál aj za transformáciou nábrežnej štvrte Hafencity v Hamburgu.  

Podobu budúcej prístavnej štvrte bližšie určí výsledok aktuálne prebiehajúcej urbanistickej súťaže. Inšpiráciou pre víziu aj podmienky súťaže boli úspešné príklady transformácií prístavných štvrtí zo sveta ako je štvrť Hafencity v Hamburgu, Nordhavn v Kodani alebo Amsterdam Noord.  

Prebiehajúca súťaž je dvojkolová a anonymná, takže porota bude vyberať 5-7 najlepších tímov. Vybrané tímy zapracujú pripomienky a odporúčania poroty, ako aj výstup z participácie. Čo konkrétne porota hodnotí, na čo sa zameriava?  

„Hľadáme jedinečný a originálny návrh pre Bratislavu, ktorý ale zároveň odkazuje na kontinuitu doterajších prác. V návrhoch chceme vidieť funkčné prepojenie s riekou, s centrom mesta a rozvíjanie špecifickej polohy, ako aj industriálneho dedičstva. Vďaka tomu by mala vzniknúť nová multifunkčná štvrť schopná zrásť s mestom,” zdôrazňuje Peter Gero. 

„Pri hodnotení sa zameriam na kvalitu a prepracovanosť urbanistickej vízie, citlivosť, s akou sú historické objekty a priestory integrované do návrhu, a na spôsob, akým návrh reaguje na rôzne mierky tohto územia,” dopĺňa holandský porotca, hlavný urbanista Amsterdamu Paco Bunnik. 

V tejto chvíli nebudú známi autori vybraných návrhov, ani krajiny pôvodu ateliérov. Vysoká účasť v súťaži zo všetkých kontinentov sveta však predpokladá vysokú kvalitu vybraných návrhov. Prvé kolo zároveň potvrdzuje, že medzinárodné urbanistické súťaže sú dôležitým nástrojom pri plánovaní významných mestských území. Umožňujú získať široké spektrum odborných pohľadov, porovnať rôzne prístupy a priniesť do Bratislavy skúsenosti z miest, ktoré už podobnými transformáciami prešli. Metropolitný inštitút Bratislavy sa v rámci svojej misie špecializuje aj na organizovanie takýchto súťaží.  

Vyhlasovateľ Verejné prístavy, a. s., ocenil priebeh aj organizáciu súťaže. 

„Získať 123 návrhov z celého sveta je jasným dôkazom, že Zimný prístav má obrovský medzinárodný potenciál. Veríme, že správne urbanistické riešenie dokáže tento priestor otvoriť pre ľudí, vytvoriť nové funkcie a kvalitu verejných priestorov a zároveň citlivo pracovať s prístavnou históriou. Táto nová štvrť bude prirodzene susediť s funkčným riečnym prístavom v zóne Pálenisko, ktorý v tejto lokalite zachováme a ďalej zmodernizujeme,” potvrdil generálny riaditeľ Verejných prístavov a. s. Matej Danóci. 

Definitívne výsledky 2. kola medzinárodnej súťaže budú známe v priebehu novembra 2026. Ministerstvo dopravy SR sa zaväzuje rešpektovať ich.  

The post Súťaž k Zimnému prístavu priniesla rekordné množstvo návrhov v 1. kole  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Týmto prispievame k jednému zo strategických cieľov mesta – ušetriť 35 % energie spotrebovanej na mestských budovách a zariadeniach.

Rekonštrukcia pamiatkovo chránených budov na rohu Ventúrskej a Sedlárskej, ktorá prebiehala od minulého roka až do marca 2026, bola zameraná na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, stavebno-technického stavu a kvality vnútorného prostredia. Práce zahŕňali: 

• obnovu a zateplenie strechy,  
• výmenu okien a dverí formou replík alebo repasáciou, 
• výmenu okien a dverí formou replík alebo repasáciou, 
• systémov chladenia a vetrania s rekuperáciou vzduchu,  
• inštalovanie obnoviteľných zdrojov energie či úsporného osvetlenia.  

Realizovaná obnova budov bola v hodnote 766.239 eur. Projekt bol spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko (v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou). Výška nenávratného finančného príspevku predstavovala sumu 655 272,59 €, z toho 262 109,04 € bolo financovaných zo zdrojov EÚ.   

Okrem kvalitatívnej stránky modernizácie musela byť dodržaná aj vysoká estetická a pamiatková úroveň – v prípade výmeny okien a dverí boli podľa pokynov pamiatkarov vyhotovené historizujúce repliky.  

„Keďže ide o budovy v pamiatkovej zóne mesta, považujeme za dôležité zlepšovať ich technický stav, zhodnocovať ich a prispôsobovať súčasným potrebám administratívneho využitia. Rovnako dôležitá je pre nás aj ich vizuálna kvalita, pretože prostredie, v ktorom sa ľudia pohybujú, ovplyvňuje ich psychiku aj zdravie. Preto sa aktívne zapájame do relevantných výziev, ktoré nám umožňujú získavať externé zdroje na obnovu a ďalší rozvoj týchto budov,” vysvetľuje Dana Hudcová, riaditeľka kancelárie riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy.                                                                            

Rekonštrukcia budov ukazuje, že významné energetické úspory je možné dosiahnuť aj pri historických a pamiatkovo chránených objektoch. V prípade objektu MIB sa podarilo znížiť spotrebu energie o viac ako 40%. Zároveň však platí, že takéto obnovy sú technicky aj finančne mimoriadne náročné. Ak majú mestá realizovať podobné projekty vo väčšom rozsahu, potrebujú na ne vhodne nastavené dotačné mechanizmy. 

Šetriť energie, sadiť zeleň a adaptovať mesto na zmeny klímy – to je Klimatický plán 

Obnova budov je súčasťou širšieho úsilia Bratislavy napĺňať ciele Klimatického plánu (SECAP), ktorý mesto schválilo v roku 2024. Jedným z kľúčových opatrení je práve energetický manažment. Mesto preto vytvorilo tím energetického manažmentu, ktorý systematicky pracuje na znižovaní spotreby energie v budovách vo vlastníctve mesta. „V posledných dvoch rokoch tím vybudoval základy riadenia spotreby energií: na viacerých budovách zaviedol inteligentné meranie spotrieb, vybudoval systém automatizovaného zberu údajov z faktúr, realizoval pilotné projekty optimalizácie vykurovania, informačnú kampaň o šetrení energiami pre zamestnancov a pod.,” vysvetľuje Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie mesta Bratislava.  

Práve kombinácia týchto systémových opatrení a postupnej hĺbkovej obnovy budov má Bratislave v dlhodobom horizonte pomôcť dosiahnuť cieľ znížiť spotrebu energie v mestských budovách o 35 %, ako aj znížiť produkciu CO2. 

Klimatický plán sa netýka len objektov a majetku mesta, ale smeruje aj k súkromným majiteľom objektov, keďže sú zodpovední za približne tretinu celkových emisií v meste. Súkromné subjekty mesto oslovuje prostredníctvom Klimatickej výzvy primátora Bratislavy.  Aktuálne je do nej zapojených 16 subjektov, ktoré kooperujú na energetických a klimatických cieľoch mesta.   

Primátor Matúš Vallo nedávno  ocenil prvých 10 spoločností zapojených do Klimatickej výzvy, ktoré realizovali opatrenia na 12 budovách s celkovou podlažnou plochou približne 250 000 metrov štvorcových. Výsledkom sú reálne úspory energie vo výške približne 1 GWh, investície za viac ako desať miliónov eur a inštalácie fotovoltiky s celkovým výkonom 3,5 MWp, čo zodpovedá ročnej spotrebe elektriny približne 1800 domácností na Slovensku alebo ročnému záchytu uhlíka približne 65 000 stromami. 

Na ciele Klimatického plánu nadväzuje aj program Živé miesta, prostredníctvom ktorého mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy postupne pretvárajú verejné priestory tak, aby boli kvalitnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na dôsledky zmeny klímy. Projekty realizované alebo rozbehnuté v uplynulom roku – od pešej lávky na Partizánskej lúke, cez obnovu lesoparkov a Sadu Janka Kráľa, až po revitalizáciu okolia Domu služieb v Dúbravke či Živé námestie – neprinášajú len úpravu povrchov a verejného priestoru. Ich dôležitou súčasťou je aj rozširovanie a skvalitňovanie zelenej a modrej infraštruktúry, ktorá pomáha mestu lepšie zvládať horúčavy, sucho aj prívalové dažde. Zároveň ide o opatrenia, ktoré zvyšujú kvalitu života obyvateľov a vytvárajú bezpečnejšie prostredie aj pre zraniteľné skupiny, ako sú seniori a deti. 

The post Znížili sme energetickú náročnosť našej budovy z kategórie C na A1  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.