0% ont trouvé ce document utile (0 vote)
195 vues59 pages

Droit Pénal et Procédure: Viol, État Civil, Grâce

Transféré par

harry james
Copyright
© © All Rights Reserved
Nous prenons très au sérieux les droits relatifs au contenu. Si vous pensez qu’il s’agit de votre contenu, signalez une atteinte au droit d’auteur ici.
Formats disponibles
Téléchargez aux formats PDF, TXT ou lisez en ligne sur Scribd
0% ont trouvé ce document utile (0 vote)
195 vues59 pages

Droit Pénal et Procédure: Viol, État Civil, Grâce

Transféré par

harry james
Copyright
© © All Rights Reserved
Nous prenons très au sérieux les droits relatifs au contenu. Si vous pensez qu’il s’agit de votre contenu, signalez une atteinte au droit d’auteur ici.
Formats disponibles
Téléchargez aux formats PDF, TXT ou lisez en ligne sur Scribd

2em EDITION 2020-2021

« 1-NY FANOLANANA »

Firaisana ara-nofo, na inona na inona karazany, natao tamin'olon-kafa tamin'ny alalan'ny herisetra,
fanerena, fandrahonana na tampoka ny atao hoe fanolanana.

Heloka bevava misazy an-terivozona 5 hatramin'ny 20 taona ny fanolanana zaza 15 taona no midina
ary ny fanolanana vehivavy hita fa mitondra vohoka na efa fantatry ny mpanao heloka. Heloka tsotra
misazy an-tranomaizina 5 hatramin'ny 10 taona ny fanolanana ankoatr'izay. Ny fikasana hanolana dia
sazian'ny lalàna mitovy amin'ny fanolanana.

Heloka ny fanolanana na eo amin'ny mpivady aza.

Ny faneken'ny zaza tsy ampy taona dia tsy manan-kery eo anatrehan'ny lalàna ka fanolanana hatrany
izany ny firaisana ara-nofo niarahana amin'ny zaza tsy ampy taona.

Tout acte de pénétration sexuelle, de quelle nature qu'il soit, commis sur la personne d'autrui par
violence, contrainte, menace ou surprise est un viol.

Le viol commis sur un mineur de 15 ans ou moins, comme le viol commis sur une femme en état de
grossesse apparente ou connue de l'auteur, est un crime puni de 5 à 20 ans de travaux forcés. Les
autres cas de viol sont des délits de grand correctionnel, donc punis de 5 à 10 ans
d'emprisonnement. La tentative de viol est punissable comme le viol.

Le viol entre époux est punissable.

Le consentement du mineur ne vaut, un rapport sexuel avec un mineur est toujours un viol.
« 2-FANITSIANA SORA-PIANKOHONANA »

Misy karazany maro ny sora-piankohonana: sora-pahaterahana, sora-panjanahana,


sorapananganana, sora-panambadiana, sora-pahafatesana,...

Ny Fitsarana ady madio no mandidy ny fanitsiana ny sora-piankohonana misy hadisoana. Ireo


hadisoana madinika teo anivon'ny firaiketana no ahitsy (ohatra: 1-Rakoto ny anaran'ny rain'ny zaza
saingy Rkoto no voasoratra anatin'ny sora-pahaterahana, 2- Teraka 14 aprily ny olona iray saingy 24
aprily no voasoratra anatin'ny sora-panambadiany). Ny tompon'ny sora-piankohonana misy diso
ihany no mangataka ny fanitsiana eny anivon'ny Fitsarana. Raha mbola latsaky ny 21 taona anefa izy
dia ny rainy na ny reniny no manao izany. Raha sora-pahafatesana kosa no angataham-panitsiana dia
ny mpandova no mangataka izany.

Aterina eny amin'ny Filohan'ny Fitsarana misahana ny kaominina niraiketana ilay sora-piankohonana
ahitsy ny fangatahana. Ampiarahina amin'ny fangatahana ny kopian'ilay sora-piankohonana diso sy
ny porofo hanamarinana ny hadisoana (ohatra 1- Raha ny anaran'ny ray no diso dia ampiarahina ny
kopia sora-pahaterahan'ny ray na kopia sora-panambadian'ny ray sy reny). Raha fanitsiana
sorapahafatesana dia ampiarahina ihany koa ny porofo maha-mpandova. Ankoatriny ny porofo
takian'ny mpitsara misahana ny raharaha ireo.

Rehefa azo ny didim-pitsarana dia entina eny amin'ny kaominina mitazona ny rejistra misy ny
sorapiankohonana diso mba hanaovan'ny mpiandraikitra izany ny fanitsiana.
« LA GÂCE »

( article 58 de la Constitution)

Mesure de clémence émanant du Président de la République, elle consiste en une dispense de subir
toute ou partie de la peine. Ce pouvoir ne peut être délégué à quiconque. Seuls les détenus
définitivement condamnés peuvent en bénéficier. La grâce ne peut concerner les condamnations aux
dommages et intérêts ainsi que les mesures de sûreté.

La grâce est accordée soit à l'initiative du President de la République soit à la suite de la demande du
condamné ou de son conseil. Elle ne porte pas atteinte aux droits acquis par les victimes et n'efface
pas la condamnation. Elle est inscrite au casier judiciaire.
« NY FE-POTOANA AHAFAHANA MIHAZONA AM-PONJA VONJIMAIKA NY ZAZA TSY AMPY TAONA »

(Le délai de détention préventive des mineurs en conflit avec la loi)

Ny atao hoe zaza tsy ampy taona dia ny olona latsaky ny valo ambin’ny folo (18) taona. Ny daty
nisian'ny tranga anenjehana no anisana izany.

Ny mpitsara misahana ny zaza tsy ampy taona ihany no afaka mamoaka didy famonjana mihatra
amin'ny zaza voampanga ho nanao heloka. Voafetra ho telo (03) volana ny faharetan’ny didy
famonjana raha heloka tsotra no iampangana ny zaza tsy ampy taona ary enim-bolana (06) kosa raha
heloka bevava no hanenjehana azy. Afaka havaozin’ny rantsana momba ny fitanana am-ponja
vonjimaika io fe-potoana io, ka telo (03) volana izany fanalavana izany ary mila antony mazava
soratana anatin'ny didy.

Ho an’ny heloka bevava misazy asa an-terivozona mandra-pahafaty.

Rehefa vita ny famotorana nataon’ny mpitsara misahana ny zaza tsy ampy taona dia mamoaka didy
fampitana ny fehezan-taratasim-pamotorana ho amin’ny rantsam-piampangana ambony izy izay
afaka mitazona ny zaza voampanga ao am-ponja mandritry ny roa ambiny folo (12) volana
manomboka amin'ny daty amoahana azy.

Ho an'ny heloka bevava.

Rehefa tapitra ny famotorana dia mamoaka didy fandefasana hotsaraina ny mpitsara. Raha toa ka
ilaina ny fihazonana ny zaza ao am-ponja dia mamoaka didy fandraisana am-batana izay tanterahina
avy hatrany ny mpitsara misolo ny didy famonjana. Manankery mandritry ny roa ambin’ny folo (12)
volana io didy io.

Raha tsy voatsara ao anatin’ireo fe-potoana ireo ny zaza tsy ampy taona voatazona am-ponja
vonjimaika dia mivoaka avy hatrany.

Tsy azo amoahana didy famonjana ny zaza latsaky ny telo ambin’ny folo (13) taona.

Lalàna lf-2016-018 tamin’ny 30 jiona 2016 mahakasika ny zaza nanao heloka ; Fehezan-dalàna
paik’ady heloka.
“FITSIKERANA MIFONO FANIMBAZIMBANA DIDIM-PITSARANA “

Heloka tsotra ny fitsikerana miendrika fanimbazimbana imasom-bahoaka taratasim-mpitsarana na


didim-pitsarana. Mety ho an-tsoratra na am-bava ny fanatanterahana azy. Misazy iray hatramin'ny
enim-bolana an-tranomaizina io heloka io. Ny Tonia mpampanao ambony no manapa-kevitra amin'ny
fanenjehana izany heloka izany.

Fehezan-dalàna Famaizana, andininy 226.


« Le délit de dénigrement de décision judiciaire »

Jeter publiquement le discrédit sur un acte ou une décision juridictionnelle, dans des conditions de
nature à porter atteinte à l’autorité de la justice ou à son indépendance que ce soit par actes, par
paroles, ou par écrits est un délit passible de la peine d’un à six mois d’emprisonnement et
d’amende.

De même, la publication de commentaires tendant à exercer des pressions sur les déclarations des
témoins ou sur la décision des juridictions d’instruction ou de jugement est interdite lorsqu’elle est
faite avant l’intervention de la décision juridictionnelle définitive.

L’initiative de la poursuite appartient au Procureur Général de la Cour d’Appel.

Articles 226,227 du Code Pénal.

Dans un État, c'est-à-dire dans une société où il y a des lois, la liberté ne peut consister qu'a
pouvoir faire ce que l'on doit vouloir, et à n'être point contraint de faire ce que l'on ne doit pas
vouloir. (...) La liberté est le droit de faire tout ce que les lois permettent". Montesquieu, De
l'esprit des lois, Livre XI, chapitre 3, 1748
« LA LIBERATION CONDITIONNELLE »

( art 574- 578 Code de procédure pénale )

Elle peut être accordée aux condamnés ayant purgés la moitié de leur peine, les deux tiers en cas de
récidive ou les 15 ans pour les condamnés à perpetuité. Les bénéficiaires doivent avoir fait preuve
d'une bonne conduite et présenter de gages sérieux de réadaptation sociale.

La demande est communiquée au chef de l'établissement pénitentiaire, au ministère public près de la


juridiction ayant prononcé la condamnation, au ministère public dans le ressort duquel la peine est
appliquée pour leurs avis motivés. Elle est également communiquée au Procureur Général pour les
crimes.

Le dossier ( le bulletin n°2 du casier judiciaire, l'extrait du jugement, la demande avec avis) est
transmis à la Chancellerie pour être statué. Le Ministre de la Justice, par arrêté, accorde la libération
avec toutes les conditions et les mesures de contrôle y afférentes. La libération est révocable en cas
de transgression des conditions édictées dans l'arrêté.
“Ny FANAFAHANA MISY FEPETRA”

(And 574 - 578 Fehezan-dalàna momba ny paik'ady heloka)

Ny voafonja efa voatsara ka hita fa tsara fitondran-tena sy azo itokisana fa tsy hametraka olana eny
@ fiaraha-monina no no afaka misitraka ny fanafahana misy fepetra.

Tsy maintsy efa nahavita ny antsasaky ny saziny izy raha sambany nisazy na koa nahavita roa
ampahatelon'ny sazy raha mpamerin-keloka. Mila nahefa 15 taona raha misazy mandrapahafaty.

Ny fangatahana fanafahana misy fepetra dia ampandalovina amin'ny lehiben'ny fonja, ny


fampanoavana eo amin'ny toerana hamonjana ny mpangataka sy ny toerana nitsarana ny
mpangataka, ny fampanoavana ambony raha toa ka heloka be vava no hisaziany. Rehefa feno ny
antontan-taratasy ( fitanisan-tsazy, dika mitovin'ny didim-pitsarana, ary fangatahana) dia ampitaina
any amin'ny Minisitry ny Fitsarana izany hodinihana sy handraisany fanapahan-kevitra.

Didim-pitondrana avoakan'ny Minisitry ny Fitsarana no manome fahafahana misy fepetra. Azo


foanana io fanafahana io raha misy ny tsy fanajana ny fepetra napetraka. Miteraka fiverenana any
am-ponja io fanafoanana io.
“NY FE-POTOANA FANDOAVAM-BOLA TSIKELIKELY “

(Délai de grâce)

Raha tsy mahavita manefa ny trosany tao anatin’ny fe-potoana nifanarahana ny mpanefa dia azon’ny
Mpitsara atao ny manome fe-potoana handoavany izany tsikelikely. Tsy mihoatra ny iray taona ny
fitambaran’ny fe-potoana omen'ny Fitsarana mba handoavana ny vola.

Ny fangatahana dia apetraka eny amin’ny Fitsarana ady madio ary raha misy ny hamehana dia ny
Fitsarana ady maika no mandray ny fanapahan-kevitra. Araky ny petra-kevitra ara-pitsarana dia tsy
maintsy mahaporofo ny “fahatsaram-panahiny“ amin’ny fandoavana efa nisy teo aloha ny mpanefa.
Lalàna 66 003 tamin’ny 2 jolay 1966, andininy 52

Quel est donc ce droit, si ce n'est celui de la force, qui peut donner à un juge le pouvoir de faire subir
un châtiment à un citoyen, alors qu'on est encore dans le doute quant à sa culpabilité ou à son
innocence ?"

Beccaria, Des délits et des peines, 1764


“NY FAKANA OLONA SY FANANANA »

(la réquisition de personnes et de biens)

Raha misy toe-javatra manery ny Fanjakana hitandro ny tombontsoa iombonana, dia afaka mampiasa
ny fakana olona sy fananana ho fiarovana ny tombontsoan’ny firenena izy. Paika mamela ny
Fanjakana hanery olon-tsotra hanatanteraka asa, na hanome fananana ho an’ny Fanjakana ny fakana,
tsy maintsy misy tambiny izany.

Misy efatra ny karazana fakana olona sy fananana ho fiarovana ny tombontsoam-pirenena :

- Fakana asa : fanerena olona hantanteraka asa iray

- Fakana tolotra : fanatanterahana tolotra ho lahaharam-pahamehana

- Fakana fampiasana fananan’orinasa : fampiasana toeram-piasana na toeram-pamokarana

- Fakana fananana mifaka amin’ny tany : famindrana amin’ny Fanjakana ny fananan’olon-tsotra

Fanapahan-kevitra raisin'ny ministra mahefa ny fakana olona sy fananana ho fiarovana ny


tombontsoan’ny firenena, ary azo atao mandritra ny vanim-potoana manokana.

Lalàna lf 69-015 tamin’ny 16 desambra 1969 momba ny fakana olona sy fananana ho fiarovana ny
tombontsoan’ny firenena.

Lorsque certaines circonstances empêchent l’Etat de satisfaire les besoins de la population par des
voies non contraignantes, l’Etat peut recourir à la réquisition. La réquisition est un procédé qui
permet à l’Administration de contraindre les particuliers à lui accorder des biens ou des services,
moyennant une indemnisation.

Il existe quatre formes de réquisition :

- réquisition d’emploi : des personnes physiques sont tenues d’effectuer un travail

- réquisition de services : l’exécution de certaines prestations en priorité

- réquisition d’usage (entreprises) : l’utilisation d’un local ou d’un site de production

- réquisition de propriété : le transfert d’un terrain à l’Etat

La réquisition est prononcée par le ministère matériellement compétent, et peut être effectuée
durant les périodes de circonstances exceptionnelles.

Loi N°69-015 du 16 décembre 1969 relative aux réquisitions de personnes et de biens.


" Ces libertés par rapport à la loi, ce n'est pas le juge qui les a prises, mais le législateur qui les lui a
offertes par la phénoménale augmentation du volume des textes de lois: trop de lois ont tué la Loi".
P. Girard, L'évolution du rôle des juges, 2001

« NY HERISETRA SY HETRAKETRAKA »

Fihetsika mihatra amin'ny vatan'olona izay mety tsy niteraka tsy fahafaha-miasa nefa kosa
nampihorohoro na niteraka fikorotanan-tsaina ho azy no atao hoe herisetra sy hetraketraka. Tsy
voatery manana fanamarinana ny voina avy any amin'ny mpitsabo izany ny mpitory niharan'ny
herisetra sy hetraketraka, izay no manavaka azy amin'ny vono sy ratra niniana. Heloka tsotra misazy
famonjana enina andro ka hatramin'ny roa taona sy lamandy izy io. Satria ady heloka dia afaka
mametraka ny fitoriana eny amin'ny polisy na zandary na Fampanoavana avy hatrany ny
niharamboina.

Fehezan-dalàna famaizana, and. 311.

L' indépendance des juges n'est pas un don du ciel, une qualité innée ou une conséquence
automatique de la prestation de serment. Elle s'apprend, se cultive et s'organise". S.
Portelli, Entre le soupçon et le verdict, 2006.
« LES DROITS DE L' HOMME PENDANT LES SITUATIONS EXCEPTIONNELLES "

Les situations exceptionnelles ( état d'urgence, état de nécessité nationale et la loi martiale) ne sont
pas des situations de non-droit. Elles ne font pas disparaître les droits de l'Homme. Le basculement
vers ces situations exceptionnelles n'entraîne pas un changement de paradigme politique, mais un
aménagement de l'exercice des droits et libertés. La démocratie, l'Etat de droit, les droits de
l'Homme restent d'actualité. Pour les droits de l'Homme, ces situations exceptionnelles écartent le
regime d'exercice de droit commun et déclenchent le régime dérogatoire.

Le régime dérogatoire est temporaire. La population est préalablement avisée de son déclenchement
et de son contenu. Le Droit international des droits de l'Homme distingue les droits dérogeables des
droits indérogeables. Les droits à la liberté de reunion, le droit à la libre circulation sont dérogeables.
Le droit à la vie, l'interdiction de l'esclavage, l'interdiction de la torture et la non-rétroactivité des lois
sont indérogeables. Le droit au procès équitable , en ce qu'il permet de réclamer les droits
indérogeables, est aussi consacré comme indérogeable par la jurisprudence. Autrement dit, aucun
fait et aucune situation ne justifie la violation de ces droits.

A part les dérogations, le Droit des droits de l'Homme prévoit un second type de limitation: les
restrictions. Contrairement aux dérogations, les restrictions sont permanentes. Elles s'appliquent en
situation normale comme en situation exceptionnelle. Elles sont prévues par la loi, répondent à
l'exigence de la vie en société démocratique et sont proportionnelles à cet objectif. En l'occurrence,
le droit à la liberté d'expression est restreinte par l'interdiction de proférer des injures et des
diffamations.

Les lois les plus sages ont pour but naturel d'étendre à tous les hommes les avantages de l'existence
et de combattre tout ce qui tend à les concentrer sur un petit nombre et à accumuler d'un côté la
puissance et le bonheur, de l'autre la faiblesse et la misère".

Beccaria, Des délits et des peines, traduction en français de Maurice Chevallier

« NY VANIM-POTOANA MANOKANA »
(les situations exceptionnelles)

Raha tadindonin-doza ny firenena, dia afaka manambara ny fisian’ny vanim-potoana manokana eto
amin’ny firenena ny Filohan’ny Repoblika. Misy telo karazany izany: ny vanim-potoanan'ny
hamehana (anisan'izany ny hamehana ara-pahasalamana), ny firenena an-katerena ary ny
fampiharana lalàna miaramila.

Manana fahefana handray fanapahan-kevitra mametra ny zo sy ny fahafahana ny Filohan’ny


Repoblika mandritry izany, fetra izay feran'ny lalàna iraisam-pirenena momba ny zon'olombelona.

Ny vanim-potoana manokana dia voafehin’ny andininy faha-61 amin’ny Lalam-panorenana, sy ny


lalàna laharana faha- 91-011 tamin’ny 18 jolay 1991 momba ny vanim-potoana manokana.

Lorsque l’ordre public est menacé sur toute ou partie du territoire, le Président de la République peut
proclamer la situation d’exception. Trois types de situation d’exception sont prévus: l'état d'urgence
(dont l’état d’urgence sanitaire), l'état de nécessité et la loi martiale.

Durant cette période, le Président de la République dispose de pouvoirs spéciaux, qui peuvent limiter
les droits et les libertés des individus, limites régies par le droit international des droits de l'homme.

La situation d’exception est régie par l’article 61 de la Constitution et par la loi N°91-011 du 18 juillet
1991 relative aux situations d’exception.

« NY ANDRAN'ASA »

(L’engagement à l’essai)

Ny andran’asa dia fe-potoana ahafahanan’ny mpiasa sy ny mpampiasa mahita raha toa ka hiroso
amin’ny fifanarahana arak’asa ny roa tonta.

Ny andran’asa sy ny fitohizan’ny andrana dia tsy maintsy atao an-tsoratra. Io fifanarahana an-tsoratra
io no mamaritra ny fe-potoana, ary afaka mametra ny fampilazana mialoha raha faranana alohan’ny
fotoana nifanarahana ny andrana. Raha tsy voahaja ny fepetra fanaovana an-tsoratra ny andrana dia
heverina ho noraisina ho amin’ny fotoana tsy voafetra ny Mpiasa.
Feran’ny lalàna ho enim-bolana raha ny ela indrindra ny andrana ary azo havaozina indray mandeha
ihany. Miankina amin’ny sokajy arak’asa ny halavan’ny andran'asa.

Misitraka ireo zo rehetra tahaka ny Mpiasa raikitra ny mpanao andrana. Araky ny fehezan-dalàna
mifehy ny asa dia mandray solon-karama tsy mihoatra ny iray (1) volana anefa ny mpanao andrana
raha toa miato nohon’ny aretina izay voajerin’ny mpitsabo manokana. Rehefa sitrana ny mpanao
andrana dia mitohy amin’ny fe-potoana sisa ambiny talohan’ny fihatoana ny andrana.

Andininy 35 hatramin’ny 40, Fehezan-dalàna mifehy ny asa sy didim-panjakana laharana 2007 008
tamin’ny 9 janoary 2007 mikasika ny andran’asa.

« LE CONTRÔLE JUDICIAIRE »

Mesure intermédiaire entre le placement en détention préventive et la liberté, le contrôle judiciaire a


pour objet de soumettre une personne à une ou plusieurs obligations jusqu'à sa comparution devant
la juridiction compétente. Sa durée ne s'impute pas sur celle de la détention préventive ou de la
peine.

Elle est décidée par le magistrat du ministère public dans le cadre d'une information sommaire ou par
le magistrat instructeur dans le cadre d'une instruction préparatoire, lors de la première comparution
du mis en examen ou à tout moment de la procédure, s'il est laissé en liberté ou mis en liberté
provisoire. La durée, les modalités d'application ainsi que la mainlevée du contrôle judiciaire sont
laissées à l'appréciation du magistrat saisi du dossier.

La Chambre de Détention Préventive, statuant sur l'opposition formée contre la mise sous contrôle
judiciaire, décide si l’inculpé doit être placé en détention.
Loi n°2016–017 du 22 aout 2016 modifiant et complétant certaines dispositions du code de
procédure pénale malagasy

“NY FILAMINAM-BAHOAKA (L’ ordre public) “

Singa telo no mandrafitra ny filaminam-bahoaka: ny fandriam-pahalemana, ny fahadiovana, ary ny


filaminana. Anjaran’ny fanjakana foibe, sy ny vondrom-bahoaka samihafa, ny mitandro ny
filaminambahoaka, amin’ny alalan’ny fahefan’ny polisy ara-panjakana. Ny fanohitohinana ny
filaminambahoaka dia fandikan-dalàna, ka azo enjehin’ny fahefana famaizana.

L’ ordre public est constitué par trois éléments : la sécurité, la salubrité, la tranquillité publics. Il
appartient à l’Etat central ainsi qu’à l’Etat local de maintenir l’ordre public, à travers la police
administrative. Les atteintes à l’ordre public constituent des infractions passibles de poursuites par la
police judiciaire.

( première publication de notre auteure en charge du droit public, nos sincères remerciements pour
son volontariat)
“NY ZO SY ANDRAIKITRA ATERAKY NY FANAMBADIANA “

(Les droits et obligations résultant du mariage)

Ny lalàna laharana faha 2007-022 tamin’ny 20 Aogositra 2007 mikasika ny fanambadiana sy ny


fitondrana ny fananan’ny mpivady dia mametraka fa:

- Mifampatoky (devoir de fidélité), mifamonjy (devoir d'assistance), mifanampy (devoir d'aide) ary
mifanaja (devoir de respect) ny mpivady.

- Miara-monina (devoir de cohabitation) ny mpivady ka miara-mametra ny toeram-ponenana


iraisana. Raha misy ny tsy fifanarahana eo amin’ny roa tonta mikasika izany dia azon’ny iray
amin’izy ireo atao ny mitondra ny raharaha eo anatrehan’ny Fitsarana ady maika.

- Raha misy fiàlana andraikitra lehibe ataon’ny lehilahy izay mitarika tsy fahazakàna ny
fiarahamonina, dia manana zo hisintaka ny toeram-ponenana iraisana ny vehivavy. Tsy maintsy
monina any amin’ny ray aman-dreniny na izay havany akaiky azy indrindra na any amin’ny toerana
fandraisana ireo iharan’ny herisetra izy. Mialohan’ny ahataperan’ny roa volana dia tsy maintsy
manatanteraka ny “fampodiana” ny lehilahy.

- Mifanampy amin’ny fitantanana ara-materialy sy ara-moraly ny fianakaviana ary ny fitaizana ny


ankizy ny mpivady.
« ‘NY TARATASY FANAMARINANA NY FISAHANAN'ASA »

(Le certificat de travail)

Io fanamarinana io dia tsy maintsy omen'ny mpampiasa na inona antony nahatapaka ny fifaneken'asa
ary tsy azo asiana fanamarihana miiba na fanaratsiana ny mpiasa ao anatiny.

Ireto avy ireo singa tsy maintsy hita ao:

- ny vanin’andro nidirana niasa,

- ny vanin’andro nitsaharana,

- ny karazan’asa na ny asa nifanesy natao,

- ny vanim-potoana niandraiketana ireny,

- ny sokajy amin’ny asa mifanandrify amin’izany.

Ny tsy fanarahana io fepetra io dia mitarika fandoavana onitra izay azo takiana eo anoloan'ny
Fitsarana misahana ny ady arak'asa.

Fehezan-dalàna momba ny asa, lalàna laharana faha-2003-044 tamin'ny 28 jolay 2004, andininy
faha30.

« L’EXTORSION DE FONDS »

Le délit d'extorsion de fonds est constitué cumulativement par:

- la remise ou la signature, par la victime, de fonds ou documents susceptibles de compromettre sa


fortune,
- la menace ( écrite ou verbale, directe ou indirecte) de révélation ou de divulgation des faits
diffamatoires ( faits de nature à porter atteinte à l'honneur d'une personne), sans laquelle la remise
ou la signature n'aurait pas eu lieu.

Il est puni d'un à cinq ans d'emprisonnement et d'amende.

La tentative est punissable.

Code pénal, article 400 alinéa 2

“NY FANERENA HANOME VOLA”

Ireto avy ireo singa mandrafitra io heloka tsotra io :

- Fanomezan'ny niharam-boina vola na koa fanaovany sonia antontan-taratasy izay mampihena ny


fananany,

- Noho ny fandrahonana (an-tsoratra na am-bava, mivantana na an-kolaka) hoe hanambara


toejavatra na tranga mety hitarika fahafaham-baraka na koa manohitohina ny voninahitra io
fanomezana na fanaovan-tsonia io.

Misazy iray hatramin'ny dimy taona an-tranomaizina sy lamandy io heloka tsotra io.

Ny andrana hanatanteraka io heloka io ihany koa dia mahavoasazy.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy 400 andalana 2


« LA CHAMBRE DE DÉTENTION PREVENTIVE (CDP)»

La chambre de détention préventive est l'organe du tribunal de première instance chargé de statuer
sur toutes les questions relatives à la liberté et à la détention des mis en examen, à l'exception des
decisions initiales en la matière prises par le magistrat du ministère public, le juge d'instruction ou le
juge des enfants. Elle est constituée de trois magistrats de siège statuant sans voix prépondérante, le
plus gradé faisant office de président de la chambre. Dans les juridictions souffrant d'indigence
numérique de magistrats, la chambre est formée du président du tribunal, ayant une voix
prépondérante, et d'un juge. La CDP statue par jugement susceptible d'appel auprès de la chambre
d'accusation de la Cour d'appel. Toutefois, les jugements de la CDP rendus sur opposition ont une
portée de dernie

NY FIJOROANA VAVOLOMBELONA SANDOKA

(le faux témoignage)

Ny fijoroana vavolombelona sandoka dia filazana na famoronana, am-bava na an-tsoratra, zavatra na


toe-javatra fantatra fa tsy nisy na diso ka lazaina ho nisy na marina manoloana ny Fitsarana mba
hiarovana na hiampangana olona, na hanamafisana toe-draharaha iray.

Izany heloka tsotra izany dia misazy toy izao :

- Anaty raharaha ady heloka bevava: sazy famonjana 5 hatramin’ny 10 taona.

- Anaty raharaha ady heloka tsotra: sazy famonjana 2 hatramin’ny 5 taona sy lamandy.

- Anaty raharaha ady heloka madinika : sazy famonjana herintaona hatramin’ny 3 taona sy lamandy.
- Anaty raharaha ady madio na manoloana ny Fitsarana misahana ny ady amin’ny Fanjakana:
famonjana 2 hatramin’ny 5 taona sy lamandy.

Raha toa ka nandraisan’ilay vavolombelona sandoka vola na fanomezana izany fijoroany


vavolombelona izany dia mahavoasazy azy asa an-terivozona mandritry ny fotoana voafetra.

Ny famporisihana ny vavolombelona sandoka amin’ny alalan’ny fanomezana vola na fanomezana


hafa dia heloka tsotra misazy famonjana iray hatramin’ny telo taona sy lamandy.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy 361 hatramin’ny 365.

ADY MADIO SA ADY HELOKA?

Ny tanjon'ny ady madio dia ny fanonerana voina. Azon'ny mpangataka (mpitory) atao ny
manatsahatra azy raha miova hevitra izy. Tsy misy fanagadrana ny sazy. Any amin'ny filohan'ny
Fitsarana avy hatrany ny fangatahana no entina.

Ny tanjon'ny ady heloka kosa dia fanagadrana, fandoavana lamandy (vola aloha amin'ny fanjakana ho
an'ny fiaraha-monina), ary onitra (vola aloha amin'ny niharam-boina). Tsy manana fahefana
anatsahatra ny ady heloka eny amin'ny fitsarana ny mpitory na misintona ny fitoriana aza izy. Afaka
apetraka any amin'ny zandarimaria, polisim-pirenena ary fampanoavana eny anivon'ny Fitsarana ny
fitoriana.

Action civile ou action pénale ?

L'action civile tend à la réparation d'un préjudice. Le requérant peut se désister de son action et
mettre ainsi fin à la procédure. Aucune peine d'emprisonnement ne peut être prononcée. La requête
est à introduire auprès du Président du Tribunal.

L'action pénale (ou action publique) tend à l'emprisonnement, au paiement d'amende ( sanction
pécuniaire à acquitter pour la société) et de dommages-intérêts (sanction pecuniaire à payer auprès
de la victime). Le désistement du plaignant ne met pas fin à l'action pénale. La plainte est à déposer
auprès de la gendarmerie, de la police ou du ministère public.
NY FANALAN-JAZA

(L’avortement)

Ny fanalan-jaza dia heloka tsotra eto Madagasikara, na inona na inona fomba nampiasana
hanatanterahana izany ary na tratra na tsia ny tanjona nokendrena. Ireo rehetra niray
tsikombakomba tamin’ny vehivavy nanala zaza ihany koa dia iharan’ny sazy izay voatondron’ny
lalàna.

Toy izao ireo sazy:

Ilay vehivavy nitondra vohoka: Famonjana 6 volana hatramin’ny 2 taona sy lamandy

Dokotera, rasazy, mpitsabo mpandidy, mpianatra mpitsabo, … Famonjana 6 volana hatramin’ny 2


taona sy lamandy

Olona hafa ankoatr'ireo: Famonjana 1 hatramin'ny 5 taona sy lamandy

Andininy 317 Fehezan-dalàna Famaizana

Fanamarihana: Anisan'ny hahazoan'ny Madagasikara fanamarinana ratsy avy amin'ny mpiaro ny


zon'olombelona ny fihazonana ny fanalan-jaza ho heloka noho ny zo fototry ny tsirairay hisafidy ny
momba ny vatany (droit à la libre disposition du corps).
NY ZON'NY VADY NAVELA

Manatsahatra ny fanambadiana ny fahafatesana ka noho izany dia miteraka fitsaharan'ny


fiombonam-pananana, tahaky ny fisaraha-panambadiana. Raha tsy nisy fifanarahana manokana teo
amin'ny roa tonta dia mizara mira ny fananana sy ny trosa niombonana. Tsy lova iny fa efa
fananan'ny vady navela izay nikambana tamin'ny an'ny maty nandritry ny fanambadiana. Ny atao hoe
lova manko dia fananan'ny maty izay hafindra amin'ny velona. Rehefa hanao fizarana lova izany dia
esorina aloha ny fananan'ny vady navela vao zaraina amin'ireo mpandova ny fananan'ny maty.

LES DROITS DU CONJOINT SURVIVANT (DE LA CONJOINTE SURVIVANTE)

Le décès met fin au mariage et entraîne ainsi la dissolution de la communauté des biens, comme le
divorce. Sauf en cas de contrat de mariage, les actifs et les passifs communs se partagent par moitié.
Il ne s'agit pas d'une succession mais d'une récupération de ses biens mis en commun avec ceux du
défunt (de la défunte), la succession étant la transmission des biens d'un décédé aux vivants. En cas
de décès, le partage des biens successoraux n'a lieu qu'après défalcation des droits du conjoint
survivant (de la conjointe survivante).
« NY FANOVANA ANARANA «

(Le changement de nom)

Ny olom-pirenena tsirairay dia afaka manova anarana. Voafetra ho iray ihany ny fanovana anarana
rehefa feno taona. Ny fanovana ny anaran’ny zaza mbola tsy feno taona kosa dia ny ray aman-dreny
no manao ny fangatahana ary ilàna ny fankatoavan’ny roa tonta izany, raha misoratra amin'ny roa
tonta ny zaza.

Ny fangatahana fanovana anarana dia apetraka eny amin’ny Fitsarana Ambaratonga Voalohany
misahana ny toeram-ponenan'ny mpangataka, sampana ady madio. Ampiarahana amin’izany ny
kopian’ny sora-pahaterahan’ny mpangataka, ny taratasy fitanisan-tsazy (B3), ny dika mitovin’ny
karapanondrom-pirenena, ankoatr'ireo porofo takian'ny mpitsara misahana ny antontan-
taratasimpangatahana.

Raha toa ka eken’ny Fitsarana ny fangatahana dia didiany ny fandikana ny ventin’ny didim-pitsarana
ao amin’ny bokim-piankohonana amin’ny taona diavina any amin’ny Kaominina nahaterahan’ny
mpangataka, sy ny fametrahana ny filazana an-tsisiny ao amin’ny sora-pahaterahan’ny mpangataka
ary amin’izay sora-piankohonana rehetra voalazan’ny lalàna
« LE PREAVIS DE DEMISSION »

Le salarié démissionnaire est tenu au respect d’un préavis. Le point de départ du préavis est le jour
où l’employeur est présumé en avoir pris connaissance ; soit à la date où le salarié a remis sa
démission, soit à la date de la première présentation du courrier recommandé.

Le préavis se présente sous deux formes :

- le délai-congé : préavis travaillé.

- l’indemnité compensatrice de préavis.

De façon discrétionnaire, le chef d’entreprise peut décider (par une manifestation de volonté non
équivoque) de dispenser le salarié d’exécuter le préavis.

Le préavis est un délai préfix donc en principe insusceptible d’être prolongé ou suspendu.

Articles 18,19,21 et 30 du Code du travail ; Décret n° 2007-009 du 9 janvier 2007 déterminant les
conditions et la durée du préavis de résiliation du contrat de travail à durée indéterminée.
« HALATRA, FISOLOKIANA SA FIVADIHAM-PITOKISANA? »

Ny halatra dia fakana antsokosoko, izany hoe tsy nisy fanekana na fifanarahana tamin'ny tompony.
Ny fisolokiana sy ny fivadiham-pitokisana kosa dia nisy fifanarahana saingy nisy fitaka ihany koa.

Ny fifanesen'ny fotoana nisian'ny fifanarahana sy ny fitaka no anavahan'ny lalàna ny fisolokiana sy ny


fivadiham-pitokisana. Fisolokiana no misy raha nisy ny fitaka (safeli-dratsy) mba hisian'ny
fifanarahana ka nanomezana fananana iray, izany hoe fitaka aloha vao fanomezam-pananana.
Fivadiham-pitokisana kosa raha misy fifanarahana an-tsitrapo saingy teo amin'ny fanatanterahana
izany fifanarahana izany no niseho ny fivadihana na fitaka, izany hoe fifanarahana aloha vao fitaka.

Vol, escroquerie ou abus de confiance ?

Le vol est une soustraction frauduleuse, autrement dit, à l'insu du propriétaire. Dans l'escroquerie et
l'abus de confiance, il a eu une remise par le propriétaire. La loi les distingue en déterminant l'ordre
de évènements. Il y a une escroquerie s'il y a eu des manœuvres frauduleuses afin de provoquer la
remise d'un bien ( manœuvres dans un premier temps, remise dans un second temps). Il y a abus de
confiance quand un accord a été librement consenti mais un détournement du bien remis à eu lieu
dans l'exécution de cet accord ( remise dans un premier temps, détournement dans un second
temps)
NY FAMPAHAFANTARANA TOKONY HATAO RAHA MISY ZAZA IHARAN-DOZA

(La procédure de signalement d’enfant victime)

Ny antsoina hoe « zaza iharan-doza » dia :

- zaza iharan’ny herisetra (enfant maltraité) ara-batana, ara-tsaina, na tsy firaharahiana


goavana izay mety hisy fiantraikany eo amin’ny fitomboany ;

- zaza tandindonin-doza (enfant en danger) noho ny tontolo manodidina azy ka mety


hanohintohina ny fahasalamany, ny fianarany, ny fomba fisainany, ny fitomboany amin'ny
ankapobeny na dia tsy hiharan’ny herisetra mivantana aza izy.

Adidin’ny olom-pirenena tsirairay, na fikambanana, na sekoly, ny mampahafantatra ny toe-draharaha


eny amin’ny manam-pahefana akaiky azy (Fokontany, Firaisana, Polisy na Zandary). Ny tatitra dia
atao am-bava na an-tsoratra. Azon’ny mpanao tatitra ny mangataka ny hitazomana ny
mombamomba azy ho tsiambaratelo. Tsy maintsy asian’ny manam-pahefana tohiny ny
fampahafantarana izay natao ka adidiny no mitondra ny raharaha eny amin’ny Fitsarana.

Ny Mpitsara miandraikitra ny zaza tsy ampy taona kosa no mandray ny fepetra rehetra hiarovana ny
zaza ary raha mety misy ny heloka dia anjaran’ny Mpitsara ao amin’ny Fampanoavana no manao ny
fanenjehana.
“NY FAMPANDRENESANA MIALOHA REHEFA MAMETRA-PIALANA

(LE PREAVIS DE DEMISSION)”

Tsy maintsy mampandre mialoha ny mpampiasa azy ny mpiasa izay mametra-pialàna. Misy fomba
roa ahafahana manatanteraka ny adidy hampandre mialoha:

- Fampandrenesana mandritry ny fe-potoana voafetra ka mbola hiasana. Raha mandao ny asa


mialohan'ny faran'io fe potoana io ny mpiasa dia mivadika ho fahadisoana afaka hitorian’ny
mpampiasa azy izany.

- Fandoavana solom-pandresena mialoha ho an’ny mpampiasa.

Afaka tsy mampandre mialoha ny mpiasa raha manaiky izany ny mpampiasa. Atao mazava izany
fanekena izany.

Feran'ny lalàna ny fe-potoana hanatanterahina ny fampandrenesana mialoha ka tsy azo hitarina na


ahato izany.

Fehezan-dalàna momba ny asa, andininy faha 18, 19, 21 sy 30

Didim-panjakana laharana faha-2007-009 tamin’ny 09 janoary 2007 mamaritra ny fepetra sy ny


faharetan’ny fampandrenesana mialoha ho an’ny fifanekena asa tsy voafe-potoana
« iREO SOKAJIN- KELOKA (les types d'infractions) »

Ny lalàna dia mamaritra fa misy sokajy 3 ny heloka:

- ny heloka madinika ( contravention);

- ny heloka tsotra ( délit );

- ny heloka bevava (crime ).

Singa maromaro no enti-manavaka azy ireo:

A- Ny fe-potona ahafahana manenjika izay isaina manomboka eo amin'ny daty nisehoan'ny tranga
mety ho heloka (prescription de l'action publique) :

1 taona ho an'ny heloka madinika,

3 taona ho an'ny heloka tsotra,

10 taona ho an'ny heloka bevava.

B- Ny sazy mety hianjady ( les peines) :

Famonjana hatramin'ny 29 andro ho an'ny heloka madinika,

Famonjana hatramin'ny 10 taona ho an'ny heloka tsotra,


Sazy an-terivozona mandritry ny fotoana voafetra (5 hatramin'ny 20 taona) na mandra-pahafaty ho
an'ny heloka bevava.

Ankoatr'ireo ny lamandy sy ny onitra.

D- Ny fe-potoana ahafahana misambotra ny olo-meloka iray mba ampiharana aminy ny sazy


voatonona raha mbola tsy eo am-pelatanan'ny Fitsarana izy, izay isaina manomboka eo amin'ny daty
nanononana ny sazy (prescription de la peine):

2 taona ho an'ny heloka madinika,

5 taona no an'ny heloka tsotra,

20 taona ho an'ny heloka bevava.

Arakaraky ny tranga niseho sy ny sokajin-keloka manasazy izany no isafidianan'ny mpitsaran'ny


Fampanoavana ny paikam-panenjehana arahina.

Ohatra: Ny heloka madinika sy ny heloka tsotra dia azo enjehina amin'ny "fandefasana mivantana"
any amin'ny fotoam-pitsarana. Ny heloka tsotra sy ny heloka bevava voasazy an-terivozona mandritry
ny fotoana voafetra dia azo enjehina amin'ny "famotorana mehana". Raha tsy mbola fantatra na misy
tsy fantatra ny voampanga, na koa voasokajy ho heloka bevava voasazy mandra-pahafaty ilay tranga,
dia tsy maintsy "fanadihadiana lalina " no anenjehina azy.
« HUISSIERS DE JUSTICE ET COMMISSAIRES PRISEURS »

Les Huissiers de justice sont des officiers ministériels chargés de la signification des actes judiciaires
et extra judiciaires, de l’exécution forcée des décisions judiciaires et des actes notariés ainsi que du
service intérieur des Cours et tribunaux en tant qu’huissiers audienciers. Le recrutement des huissiers
s’effectue par voie de concours organisé par le Ministère de la Justice.

Les Commissaires-Priseurs sont nommés par arrêté du Garde des Sceaux, Ministre de la Justice parmi
les Huissiers de Justice titulaires de charge les plus anciens ayant exercé leur fonction pendant une
durée de 5 ans au moins et ayant déposé une demande écrite auprès du Bureau de la Chambre
Nationale pour avis. Dans le ressort du tribunal où il n’y a qu’un seul Huissier de Justice titulaire de
charge, il est nommé d’office Commissaire-Priseur par arrêté du Garde des Sceaux, Ministre de la
Justice.

Le corps des Huissiers de Justice et Commissaires-Priseurs de Madagascar se trouve soumis à un


règlement intérieur et leurs tarifs en matière civile et commerciale sont fixés par voie de décret.

Loi n° 2005 – 034 du 20 février 2006 Portant Statut des Huissiers de Justice et Commissaires-Priseurs
de Madagascar
LE REJET D’ENFANT

Le rejet est une sanction infligée à un enfant majeur par son père, sa mère, un ascendant ou la
personne qui l’a adopté. Il entraîne la rupture du lien de filiation. Le rejet ne peut être révoqué. Il ne
peut être autorisé que si le rejeté a sciemment porté atteinte à l’honneur familial ou gravement
manqué aux devoirs de secours, d’assistance et de respect dont il était tenu envers le rejetant ou la
famille.

Le père ou la mère qui se remarie ne peut, tant que sa nouvelle union n’est pas dissoute, rejeter un
enfant issu d’un mariage précédent.

Le rejetant introduit une requête auprès du président du tribunal de sa résidence. La procédure


inclut une tentative de conciliation. L' appel peut être interjeté. L'arrêt n’est pas susceptible de
pourvoi.

Loi N° 63-022 du 20 novembre 1963 sur la filiation, article 79 et suivants


NY FANARIAN-JANAKA

(le rejet d’enfant)

Ny fanarian-janaka dia sazy ataon’ny ray, na reny, na raibe, na renibe na mpanangana, amin’ny
zanany efa ampy taona (izany hoe feno 21 taona). Ny antony eken'ny lalàna ho mampitombina ny
fanarian-janaka dia ny fanimbazimbana ny voninahim-pianakaviana na ny tsy fanatanterahana
mihoa-petra ny andraikitra mahakasika ny fanajana sy ny fikarakarana ireo ray aman-dreny.

Manapaka tanteraka ny rohim-pihavanana ny fanarian-janaka ary tsy azo hiodivirana rehefa


tanteraka. Afaka mitaky ny fananana nomeny ny zanany nariany ny mpanary.

Ny ray na reny nanambady faharoa dia tsy afaka manary ny zanany tamin’ny fanambadiana
voalohany raha tsy rava ilay fanambadiana faharoa.

Manao fangatahana any amin’ny Filohan’ny Fitsarana izay mikasa ny hanao fanarian-janaka. Misy ny
fampihavanana any amin'ny efitrano mitokana izay ataon'ny mpitsara. Didy manome alalana hanao
ny fanambaram-panarian-janaka eny anivon’ny mpirakitra ny sora-piankohonana no avoakan'ny
Fitsarana raha mitombina ny fangatahana. Azo anaovana fampiakarana ny didy avoakan'ny Fitsarana
ambaratonga voalohany saingy tsy azo hangatahana fandravana kosa ny didy izay avoakan’ny
Fitsarana ambony.

Lalàna laharana faha-63-022 tamin'ny 20 novambra 1963 momba ny rohim-pihavanana sy ny


fiahiana, andininy 71 sy ny manaraka.
L’ACCIDENT DE TRAVAIL

Est considéré comme accident du travail, quelle qu’en soit la cause, l’accident survenu à un
travailleur :

- Par le fait ou à l’occasion du travail ;

- Pendant le trajet de sa résidence au lieu de travail et vice-versa ;

- Pendant les voyages dont les frais sont mis à la charge de l’employeur.

Les absences pour accident de travail sont considérés comme un travail effectif et l’accidenté de
travail aura toujours droit à ses congés. L' accident de travail est considéré comme cause de
suspension du contrat de travail.

Suivant le Code de Prévoyance Sociale, la Caisse Nationale de prévoyance sociale (CNaPS) délivre les
diverses prestations telles que l’attribution d’une indemnité journalière. Elle est payée à la victime ou
à ses ayants-droit à compter du lendemain de l’accident ou de l’arrêt du travail jusqu’à la veille de la
reprise du travail ou du décès et dès réception du certificat médical attestant la nécessité d’un repos
médical. Le montant est égal aux 2/3 du salaire journalier.

Cet organisme prend également en charge tous les frais médicaux occasionnés par un accident de
travail. Sont considérés comme frais médicaux, les charges découlant de : soins médicaux,
hospitalisation, Achat de médicaments, fourniture, réparation ou renouvellement des appareils de
prothèse et d’orthopédie, déplacements de la victime et éventuellement de la personne qui assiste
(frais de transport, indemnité compensatrice de perte de salaire). Une rente est aussi accordée à la
victime dans le cas où l’accident du travail a entraîné une incapacité permanente partielle (IPP) ou à
ses ayants droit en cas d’accidents ayant entraîné la mort. La CNaPS fixe le taux d’incapacité
permanente partielle et la date de consolidation sur proposition du médecin traitant.

Ordonnance n°62-078 du 29 septembre 1962 portant création de la caisse nationale d’allocations


familiales et d’accidents du travail, décret n°69-145 du 8 avril 1969 fixant le code de prévoyance
sociale.

« NY FAMETRAHAM-PIALÀNA AMIN’NY FIFANEKENA ASA TSY VOAFE-POTOANA « (La démission


dans le cadre du contrat de travail à durée indéterminée) »

Ny fametraham-pialàna dia ny fampitsaharana ny fifanekena asa avy amin’ny mpiasa. Zon'ny mpiasa
izany. Azo atao amin’ny fotoana rehetra izany saingy ialohavan’ny fe-potoana fampandrenesana.

Ny fifanarahana iombonana (convention collective) no mamaritra ny faharetan’ny fe-potoana


fampandrenesana mialoha na raha tsy misy izany ny didim-panjakana laharana faha- 2007-009
tamin’ny 09 janoary 2007. Ny mpampiasa dia afaka manome alalana ny mpiasa tsy hanatanteraka ny
fampandrenesana mialoha.

Mandritry ny fe-potoana fampandrenesana mialoha dia omen’ny mpampiasa fanamarinana


vonjimaika ny asa ny mpiasa. Rehefa mitsahatra ny fifanekena asa dia mahazo fanamarinana ny asa
ny mpiasa. Ny tsy fanomezan’ny mpampiasa ireo taratasy ireo dia fahadisoana eo anatrehan'ny
lalàna.

Atao an-tsoratra ny fametraham-pialàna ary ampahafantarina ny mpampiasa. Tsy afaka mandà ny


mpampiasa. Miatomboka ny andro nandraisan’ny mpampiasa ny taratasy fametraham-pialana ny
fepotoana fampandrenesana mialoha. Mila manome antony ny amin’ny fametraham-pialàny ny
mpiasa ary manatanteraka ny famindram-pahefana.

Ny fametraham-pialàna dia safidin'ny mpiasa. Raha nisy teritery avy amin’ny mpampiasa dia mivadika
ho fandroahana an-kolaka izany. Afaka mitory ny mpiasa ary mangataka onitra. Ny fanararaotana ny
zo hametra-pialàna dia hadisoana. Afaka mitory ny mpampiasa ary mangataka onitra. Ny fitsarana
misahana ny ady arak’asa no mahefa mitsara ny fifanolanana mety hiseho.
Fehezan-dalàna momba ny asa andininy faha-16, 18, 19, 20, 21, 30 sy didim-panjakana laharana
2007-009 tamin’ny 09 janoary 2007 mamaritra ny fepetra sy ny faharetan’ny fampandrenesana
mialoha ho an’ny fifanekena asa tsy voafe-potoana.

NY FANDAVANA HANATANTERAKA DIDIM-PITSARANA

(La résistance à l'exécution d’une décision de justice définitive)

Heloka tsotra misazy famonjana enim-bolana hatramin'ny roa taona sy lamandy ny fandavana tsy
hanatanteraka didim-pitsarana. Ireto avy ireo singa mandrafitra io heloka io:

- ny fisian'ny didim-pitsarana raikitra ;

- ny fahafantarana ny fisian'io didy io;

- ny fihetsika mifanohitra amin'ny voalazan'io didy io ;

- ny haratsim-panahy.

Apetraka eny anivon’ny zandary na polisim-pirenena na ihany koa ny Fampanoavana ny fitoriana.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy 221, andalana 1

La non exécution d'une décision de justice est un délit puni de six mois à deux ans d'emprisonnement
et d'amende. Ses éléments constitutifs sont:

- la décision de justice devenue définitive;

- la connaissance de l'existence de cette décision;

- l'agissement contraire aux prescriptions de cette décision;

- la mauvaise foi.

La plainte est à déposer auprès de la gendarmerie, de la police ou du parquet.

Code pénal, article 221, alinéa 1er.


NY FANIRATSIRANA MPITANDRO NY FILAMINANA

(L’outrage envers un agent de la force publique)

Ny faniratsirana mpitandro ny filaminana eo am-panaovany ny asany na noho ny fanaovany ny asany


dia heloka tsotra misazy famonjana iray volana ka hatramin’ny enim-bolana sy lamandy, na ny iray
amin’ireo sazy.

Izany faniratsirana izany dia mety ho natao tamin’ny fitenenana, fihetsika, fandrahonana, soratra,
sary, na koa tamin’ny fandefasana zavatra na inona na inona mba hanaovana izany.

L' outrage envers un agent de la force publique en exercice de ses fonctions, ou à l'occasion de
l'exercice de ses fonctions est un délit puni d'emprisonnement d'un mois à six mois et d amende, ou
de l'une de ses deux peines.

Cet outrage est manifesté par des paroles, gestes, menaces, écrits, images ou tout autre moyen
TANTARAN'NY LALÀNA SY FITSARANA:

IREO HELOKA MANOKANA HO AN'NY MALAGASY

Nandritry ny vanim-potoana 1896 hatramin'ny 1946, nisy heloka maromaro izay napetraka
hifehezana ny malagasy. Misazy famonjana sy lamandy izy ireo. Tsy lalàna no mametraka azy ireo fa
didim-panjakana. Tsy mpitsara ihany koa no manonona azy fa ireo solotenam-panjakana. Tsy misy ny
ady hevitra mialohan' ny fanononana ny didy, tsy azo ivalozana ka mihatra avy hatrany.

Tamin'ny taona 1901 dia miisa 42 ireo heloka ireo ary hatramin'ny 15 andro ny famonjana. Ny 27
tamin'ireo dia nadika tamin'ny didim-panjakana nifehezana ny Alzeria hatramin'ny taona 1875. Ny
taona 1925 dia nihena ho 17 isa ireo heloka ireo. Ny taona 1937 dia nihena ho 5 ary hatramin'ny 5
andro ny famonjana.

Anisan'ireo heloka ireo:

- ny tsy fanambarana ny fahaterahana;

- ny tsy famonjena ny fanisana vatan-dehilahy;

- ny fivezivezena ny alina tsy mahazo alalana;

- ny fifindra-monina tsy mahazo alalana;

- ny tsy fandoavan-ketra.
NY FANANGANAN-JAZA TSOTRA

(Adoption simple)

Ny fananganan-jaza tsotra dia sora-panekena miteraka rohim-pihavanana namboarina eo


amin’olondroa tsy mifankahalala, na hanamafy ny fatoram-pihavanana efa misy eo amin’olon-droa
ao anatin’ny fianakaviana iray.

Tsy manapaka ny rohim-pihavanana amin’ny fianakaviana niandohana ny fananganan-jaza tsotra


saingy miteraka adidy ara-tsakafo, fikarakarana sy fanampiana iantsorohan'ny mpanangana ho an’ny
natsangana. Tsy voatery hanome izany anefa ny mpanangana raha mbola afaka mahazo izany avy
amin’ny fianakaviana niandohany ny natsangana. Rehefa feno taona ny natsangana, dia ifamaliana ny
adidy aman’andraikitra.

Ny natsangana dia manan-jo handova ny mpanangana ka ny atsasaky ny anjaran’ny zaza nateraka ny


mpanangana no anjarany. Raha toa kosa ka tsy niteraka ny mpanangana dia mandova feno ny
mpanangana ilay natsangana.

Ny fananganan-jaza tsotra dia anaovana fanambarana eo anatrehan’ny Mpiandraikitra ny


sorapiankohonana ao amin’ny toeram-ponenana mahazatra ny mpanangana.

Ireto avy ireo fepetra takian’ny lalàna ho amin’izany : Ho

an’ny mpanangana :

- Olona lahy na vavy feno iraika amby roapolo taona;

- Olona mizaka ny zom-pirenena malagasy;


- Manana ny toeram-ponenana mahazatra eto Madagasikara.

Ho an’ny zaza hatsangana:

- Raha misoratra amin’ny ray aman-dreniny ny zaza dia mila ny fankatoavan'izy ireo ;

- Raha misoratra amin’ny reniny fotsiny ny zaza, ny fankatoavany dia ampy.

Ho an’ny vavolombelona roa :

- Feno iraika amby roapolo taona;

- Nofantenana tamin’ireo fianakavian’ny natsangana.

Andininy 28 sy ny manaraka ao amin’ny lalàna laharana faha-2017-014 tamin’ny 6 Jolay 2017 momba
ny fananganan-jaza sy andininy 19 ao amin’ny lalàna laharana faha- 68-012 tamin’ny 4 Jolay 1968
momba ny fandovàna, ny didim-pananana ary ny tolotra.

TANTARAN'NY LALANA SY FITSARANA

Ho fankalazana ny faha-enim-polo taona niverenan'ny fahaleovan-tena tamintsika dia hiara-hijery ny


lalàna sy fitsaràna nandritry ny vanim-potoana nidiran'ny frantsay an-keriny ary nibodoany ny tany sy
ny fanjakana malagasy isika mandritry ny 15 andro. Amin'ny teny malagasy ny fizarana. Satria tsy
misy afa-tsy amin'ny teny frantsay ireo lalàna nandritr'io fotoana io dia manao dikan-teny malalaka
ireo mpanoratra eto amin'ny pejy.

Androany ny fizarana voalohany.

Raha ireo lalàna nandritry ny fibodoana an-keriny ny tany sy ny fanjakana no jerena dia mizara ho
vanim-potoana telo mazava izany.

1- Ny vanim-potoana fehezin'ny fifanaraham-piarovana (1885-1896).

Ny fifanaraham-piarovana dia nosoniavin'ny fanjakana frantsay sy ny fanjakana malagasy. Nisy roa izy
ireo dia ny tamin'ny 1885 sy koa ny tamin'ny 1895. Ny votoatin'ireo fifanaraham-piarovana ireo dia
hoe ny frantsay no miandraikitra ny fifandraisan'ny Madagasikara amin'ny any ivelany ary ho
setrin'izany dia miaro ny malagasy ny frantsay raha misy fanafihan'ny firenena hafa. Ny fanjakana
malagasy ihany izany no mitantana ny fireneny ary ny lalàna malagasy no mihatra.

2- Ny vanim-potoana fehezin'ny lalàna momba ny fanakambanam-panjakana (1896-1946)


Io lalàna io dia nolaniana tao amin'ny antenimiera frantsay ny 6 aogositra 1896,
fanakambampanjakana ny lohateny nentin'io lalàna io saingy ny fanjanahan-tany no votoatiny. Ho
fampiharana io lalàna io dia nampidirina teto Madagasikara ny lalàna sy ny rafi-pitsarana frantsay.
Tsy nofoanana tanteraka kosa ny fampiasana ny lalàna malagasy. Lalàna roa (frantsay sy malagasy)
ary Fitsarana roa (ho an'ny frantsay sy ho an'ny malagasy) no nisy.

3- Ny vanim-potoana fehezin'ny lalam-panorenana frantsay tamin'ny 1946 (1946-1960)

Io lalam-panorenana frantsay io dia manafoana ny fanavahana ny tany mpanjanaka sy ny tany


zanahana. Lalàna frantsay, rafi-panjakana frantsay ary rafi-pitsarana frantsay sisa no mipetraka.
Nofoanana ireo Fitsaràna natokana ho an'ny malagasy.

ADY MADIO SA ADY HELOKA?

(action civile ou action pénale ?)

Ny tanjon'ny ady madio dia ny fanonerana voina. Azon'ny mpangataka (mpitory) atao ny
manatsahatra azy raha miova hevitra izy. Tsy misy fanagadrana ny sazy. Any amin'ny filohan'ny
Fitsarana avy hatrany ny fangatahana no entina.

Ny tanjon'ny ady heloka kosa dia fanagadrana, fandoavana lamandy (vola aloha amin'ny fanjakana ho
an'ny fiaraha-monina), ary onitra (vola aloha amin'ny niharam-boina). Tsy manana fahefana
anatsahatra ny ady heloka eny amin'ny fitsarana ny mpitory na misintona ny fitoriana aza izy. Afaka
apetraka any amin'ny zandarimaria, polisim-pirenena ary fampanoavana eny anivon'ny Fitsarana ny
fitoriana.
L'action civile tend à la réparation d'un préjudice. Le requérant peut se désister de son action et
mettre ainsi fin à la procédure. Aucune peine d'emprisonnement ne peut être prononcée. La requête
est à introduire auprès du Président du Tribunal.

L'action pénale (ou action publique) tend à l'emprisonnement, au paiement d'amende ( sanction
pécuniaire à acquitter pour la société) et de dommages-intérêts (sanction pecuniaire à payer auprès
de la victime). Le désistement du plaignant ne met pas fin à l'action pénale. La plainte est à déposer
auprès de la gendarmerie, de la police ou du ministère public.

NY FANDROAHANA MPIASA

(le licenciement)

Raha mikasa ny handroaka mpiasa ny mpampiasa dia mampahafantatra mialoha an’ilay mpiasa
voakasika ny fikasany sy ny antony mitarika izany. An-tsoratra ny fampahafantarana ary azo
ampitaina amin’ny fomba rehetra mora porofoina.

Manan-jo ny mpiasa hanazava amin'ny mpampiasa ny fiarovan-tenany. Manan-jo izy hitondra olona
nosafidiany hiatrika izany dinika izany. Afaka tanterahina mandritran’ny filankevim-pifehezana
(conseil de discipline) izany raha toa ka manana izany ny orinasa. Tsara kokoa raha misy fitanana
antsoratra momban’ny dinika izay nifanaovan’ny mpiasa sy ny mpampiasa.
Raha manapa-kevitra handroaka ny mpampiasa aorian'ny dinika dia tsy maintsy omena
taratasimpandroahana mazava ny mpiasa miampy ireo zo rehetra sahala amin’ny:

- mari-karama izay ferana hatramin’ny daty hialany ny orinasa ;

- ny solom-pialan-tsasatra;

- ny solom-pandrenesana mialoha voafetra araky ny lalàna raha tsy hoe ny fahadisoana goavana; - ny

taratasy fanamarinana ireo asa izay niandreketana teo anivon’ny orinasa.

Afaka mitory ho niharan'ny fandroahana tsy ara-drariny ny mpiasa. Ny Fitsarana misahana ny ady
arak'asa no mahefa mitsara izany. Anjaran'ny mpampiasa ny mitondra ny porofo manamarina fa
aradrariny ny fandroahana. Mitarika fandoavana onitra ny fandroahana tsy ara-drariny.

Fehezan-dalàna momban’ny asa, andininy faha 20,21, 22.

NY FANOHINTOHINANA FITOMPOANA FANANA-MITOETRA

(L' atteinte à la propriété privée )

Ny fijanonana na ny fiverinana indray eo amin’ny fanana-mitoetra (na tany na trano) izay efa nisy
didim-pitsarana azo tanterahina, latsaky ny dimy taona, nandidy ny fandroahana no atao hoe
fanohintohinana fitompoana fanana-mitoetra. Misazy famonjana iray volana ka hatramin’ny roa
taona sy lamandy io heloka tsotra io.

Miakatra hatramin'ny 5 taona an-tranomaizina sy lamandy izany sazy izany raha toa ka nisy heloka
andrana halatra na halatra voly nataon'ny voampanga miaraka amin'io heloka voalohany io.
Misazy fanagadrana mpanao heloka bevava (réclusion criminelle) kosa ny fiantsiana olona
hanatanteraka io heloka io amin'ny alalan'ny fanomezana, fampanantenana, fandrahonana,
fanararaotam-pahefana na fanomezana toromarika am-bava na an-tsoratra. Raha toa ka
mpiasampanjakana na mpikambana anaty fivondronam-politika no manao izany fiantsiana izany dia
misazy asa an-terivozona mandritry ny fotoana voafetra.

Afaka mametraka fitoriana eny amin’ny polisy, zandary na any amin'ny fampanoavana eo anivon’ny
fitsarana ambaratonga voalohany ny niharam-boina.

Andininy 1, 2, 3, 4 ao amin’ny Hitsivolana laharana faha-60-121 tamin’ny 1 oktobra 1960 manasazy ny


fanohintohinana fitompoana fanana-mitoetra.

LAMANDY SA ONITRA?

Ny lamandy dia vola aloha amin'ny fiaraha-monina noho ny fanaovan-keloka, arotsaka ao amin'ny
kitapom-bolam-panjakana noho izany. Karazan-tsazy eo amin'ny ady heloka izy io, tahaky ny
famonjana na koa ny sazy an-terivozona. Efa feran'ny lalàna mialoha ny mari-bolan'ny lamandy
ambany indrindra sy ny ambony indrindra azo handidiana.

Ny onitra kosa dia vola alohan'ny voasazy amin'ny niharam-boina. Samy afaka mandidy ny
fandoavana onitra na ny Fitsarana ady madio na ny Fitsarana ady heloka. Tsy mametra mari-bolan'ny
onitra ny lalàna fa ny Fitsarana no mametra izany araky ny voina nihatra.
NY VONO SY RATRA NINIANA

(les coups et blessures volontaires)

Misazy roa (02) hatramin’ny dimy (05) taona an-tranomaizina sy lamandy 100.000 hatramin’ny
600.000 Ariary izay manao vono sy ratra an-tsitram-po ka miteraka aretina na tsy fahafahana miasa
ho an’ny niharam-boina mandritry ny fe-potoana mihoatran’ny roapolo (20) andro araky ny
fanamarinana avy any amin'ny mpitsabo.

Raha roapolo (20) andro na ambanin’izay ny tsy fahafaha-miasa dia misazy enina (06) andro
hatramin’ny roa (02) taona sy/na lamandy 100.000 hatramin’ny 540.000 Ariary.

Raha noeritreretina mialoha ny vono na koa nialohavan’ny fanapohana (guet-apens) dia misazy roa
hatramin’ny dimy taona an-tranomaizina miampy lamandy 100.000 hatramin’ny 900.000 Ariary.
Raha niteraka fahasembanana izany (ohatra: fanapahana rantsam-batana, hajambana) dia misazy
dimy (05) hatramin’ny folo (10) taona an-tranomaizina.

Raka nitarika fahafatesana tsy niniana ny vono sy ratra niniana dia mivadika heloka bevava izany ka
misazy an-terivozona anatin'ny fotoana voafetra (coups mortels).

Fehezan-dalàna famaizana, andininy 309 andalana1,2,3 ; andininy 311 andalana 1 sy 2.

NY TSY FANAJANA IREO FEPETRA FAMPIHARANA NY HAMEHANA

Heloka tsotra misazy famonjana telo volana hatramin'ny iray taona sy/na lamandy ny fandikana na
tsy fanajana ireo fepetra napetraka ho fampiharana ny hamehana izay raisin'ny Fahefana
Mpanatanteraka.

Ireto ireo fepetra azo raisina anatin'izany hamehana izany :

- Famerana ny fivezivezena

- Famerana ny fivahinianana na fitobian'ny olona manembatsembana ny asa fiarovana ataon'ny


Fanjakana

- Fametrahana faritra fiarovana (zone de protection ou zone de sécurité)

- Fanakatonana ireo toerana rehetra mety hisian'ny fivorian'olona


- Famerana ny fahafahana mivory

- Fanangonana ireo fitaovam-piadiana

- Fisavana andro na alina ny tranon'ireo olona ahiana hanakorontana ny filaminam-bahoaka

- Fanaraha-maso ny fanapariaham-baovao

- Fanerena hijanona ao amin'ny toeram-ponenana ( assignation à résidence)

Lalàna laharana faha-91 011 tamin'ny 18 jolay 1991 momba ireo vanim-potoana manokana, andininy
19 sy 17

NY FANAKATONANA ORINASA NOHO NY ANTONY ARA-TEKNIKA

Voafaritra ho fiatoan'ny asa eo anivon'ny orinasa noho ny trangan-javatra tsy azo anoharana na loza
mitranga izay manakana ny fitohizan-draharaha (oh:tsy fisian'ny akora fototra, loza voajanahary…) izy
io. Rehefa mitsahatra io toe-javatra voalazan'ny mpampiasa io dia tsy maintsy sokafana avy hatrany
ny orinasa.

Voafetra ho enim-bolana ny fe-potoana lava indrindra hanakatonana ny orinasa. Telo volana


aorian’ny fanakatonana dia manan-jo hanapaka ny fifanarahana arak’asa ny mpiasa ary tsy ilana
fampandrenesana mialoha izany.

Aorian’ny fahataperan’ny enim-bolana dia heverina ho tapaka ny fifanekena arak’asa ka tsy maintsy
efain'ny mpampiasa ireo zon'ny mpiasa toy ny tambim-pandrenesana mialoha sy
tambimpandroahana.

Tsy afaka mandroaka ny mpiasany ny mpampiasa mandritry ny fikatonan’ny orinasa satria miato
fotsiny ny fifanekena arak’asa mandritra io fe-potoana io.
Andininy faha-13 andalana faha-7 Lalàna laharana faha-2003-044 tamin'ny 28 jolay 2004 mirakitra ny
fehezan-dalàna momba ny asa.

LE CHOMAGE TECHNIQUE

Il s’agit de l'arrêt de l'activité d'un établissement dont le fonctionnement est paralysé par un
évènement insurmontable ou accidentel (ex: pénurie de matière première, sinistre…). Le chômage
technique cesse dès la disparition du/des motif(s) invoqué(s) par l'employeur.

Le délai maximal du chômage technique est limité à six (06) mois. Trois mois après l’annonce du
chômage technique, l'employé peut rompre le contrat de travail sans préavis.

Après les six (6) mois de chômage technique, le contrat de travail est considéré comme rompu et
l'employeur doit régler les droits du travailleur notamment le préavis et l'indemnité de licenciement.

L’ employeur ne peut résilier le contrat de travail durant la durée du chômage technique parce que le
contrat se trouve seulement suspendu durant cette période.

Article 13 alinéa 7 de la loi N°2003-044 du 28 juillet 2004 portant code de travail.

VOAMBOLANA MANOKANA

Indro averina = Soit-transmis en retour Fanapahan-kevitra raisin'ny mpitsaran'ny fampanoavana


mamerina ny antontan-taratasin'ady any amin'ireo mpanao fikarohana fandikan-dalàna (polisy na
zandary) satria mbola tsy ampy hahafahany manapa-kevitra hanokatra fanenjehana na tsy hanisy
tohiny ny fitoriana ny anton-taratasin'ady entina eo aminy. Mbola tsy manapa-kevitra momba ny
fanenjehana (poursuite judiciaire) izany ny mpitsara eo amin'io dingana io.

Fanapahan-kevitra tsy manisy tohiny ny fitoriana (décision de classement sans suite)

Fanapahan-kevitra raisin'ny mpitsaran'ny Fampanoavana izy io. Rehefa feno hanapahany hevitra
momba ny fanenjehana ny antontan-taratasin'ady entina eo aminy dia na manomboka ny
fanenjehana (déclenchement de poursuite) na tsy manisy tohiny ny fitoriana (classement sans suite)
izy.

Fanatsaharana fanenjehana (non-lieu)

Didy avoakan'ny mpitsara mpanao famotorana (juge d'instruction) izy io. Rehefa vita ny famotorona
dia afaka manatsahatra ny fanenjehana ny mpitsara mpanao famotorana raha tsy ampy ny vesatra
mianjady amin'ny voampanga iray. Izany hoe nanapa-kevitra hanenjika ny Fampanoavana ary
nandefa ny antontan-taratasin'ady any amin'ny mpitsara mpanao famotorana izay mandray didy
rehefa vita ny famotorana nataony.

Fanafahana (relaxe ou acquittement)

Didy avoakan'ny Fitsarana ady heloka maivana na tsotra na bevava manafaka ny voampanga
taorian'ny ady hevitra anaty fotoam-pitsarana (débats en audience) izy io. Izany hoe misy ny
fahenjehana, atao ny famotorana ary rehefa vita izany dia alefa ho tsaraina ny raharaha ary
aorinan'ny fotoam-pitsarana dia manafaka na manasazy ny Fitsarana. "Relaxe" no fiantso ny
fanafahana raha Fitsarana ady heloka maivana (tribunal de simple police) na Fitsarana ady heloka
tsotra (tribunal correctionnel) no mandray ny didy. "Acquittement" kosa ny filaza ny fanafahana raha
Fitsarana ady heloka bevava (cour criminelle) no mandray ny didy.

NY TSY FANAMPIANA OLONA METY HIHARAN--DOZA

( la non assistance à une personne en péril)

Ny tsy fanampiana olona hiharan-doza dia ny tsy famonjena olona manoloana ny loza mitatao nefa
manana fahafahana hamonjy. Tsy misy ny heloka raha toa ka miteraka loza ho an'ilay mamonjy ihany
koa ny famonjeny ny hafa.

Ireto ireo loza mitatao tanisain'ny lalàna :

- Ny fiantrainkan'ny ny heloka bevava na heloka tsotra manohitohina ny vatan’olombelona ;

- Ny loza mihatra amin’ny vatan’olombelona ;

- Ny fiantrainkan'ny fahadisoan’ny didim-pitsarana noho ny tsy fijoroana vavolombelona hanamarina


voampanga izay tsy meloka voatazona vonjimaka any am-ponja.

Misazy famonjana telo (03) volana ka hatramin’ny dimy (05) taona sy lamandy io heloka tsotra io.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy faha-63.


NY TSY FANAMPIANA OLONA METY HIHARAN--DOZA

( la non assistance à une personne en péril)

Ny tsy fanampiana olona hiharan-doza dia ny tsy famonjena olona manoloana ny loza mitatao nefa
manana fahafahana hamonjy. Tsy misy ny heloka raha toa ka miteraka loza ho an'ilay mamonjy ihany
koa ny famonjeny ny hafa.

Ireto ireo loza mitatao tanisain'ny lalàna :

- Ny fiantrainkan'ny ny heloka bevava na heloka tsotra manohitohina ny vatan’olombelona ;

- Ny loza mihatra amin’ny vatan’olombelona ;

- Ny fiantrainkan'ny fahadisoan’ny didim-pitsarana noho ny tsy fijoroana vavolombelona hanamarina


voampanga izay tsy meloka voatazona vonjimaka any am-ponja.

Misazy famonjana telo (03) volana ka hatramin’ny dimy (05) taona sy lamandy io heloka tsotra io.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy faha-63.

NY FANIMBANA TAOVAM-PANANAHANA

(la castration)

Ny fanimbana taovam-pananahana dia ny fandidiana na ny fanapahana amin'ny ampahany na


manontolo ny taovam-pananahan'olona iray ka mitarika ny tsy fahafahany miteraka. Ilaina
handrafitra ny heloka ny finiavana hanafoana ny fahafaha-miteraka, na inona na inona antony
mahatonga izany finiavana izany.

Misazy sazy an-terivozona mandrapahafaty io heloka bevava io.


Ny fanimbana taovam-pananahana ateraky ny fihetsika mamoafady nataon'ny niharam-boina dia
mahazo fanalefahan-tsazy satria misy ny fandrangitana. Noho izany dia mihena ho famonjana iray ka
hatramin'ny dimy taona ny sazy.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy 316 sy 325

La castration est la mutilation ou l'amputation totale ou partielle des organes génitaux d’une
personne, entraînant une infirmité permanente ou une impuissance génitale. L' intention de détruire
la faculté reproductive de la victime est exigée. Néanmoins, le mobile ne joue pas.

Ce crime est puni de travaux forcés à perpétuité.

L'auteur de castration immédiatement provoquée par un outrage violent à la pudeur commis par la
victime bénéficie de l’excuse de provocation. La peine est ainsi réduite d'un à cinq ans
d'emprisonnement.

Code pénal, articles 316 et 325

NY FISANDOHANA FANANA-MIPETRAKA ( LE STELLIONAT)

Heloka tsotra misazy famonjana enim-bolana ka hatramin'ny dimy taona sy/na lamandy ny
fisandohana fanana-mipetraka.

Miseho amin’ny endrika samifaha izy io, toy ny :

- Fampanoratan’ny olona iray amin’ny anarany ao amin’ny boky fananan-tany, tanàna na tany
izay fantany fa tsy azy ;
- Tsy filazana na tsy fanoratana niniana ao amin’ny boky fananan-tany ny fisian’ny antoka,
zompananana na antony hafa mandraikitra ilay fananana ;

- Fanaovana fifanarahana tamin’olon-kafa nampiasana fanambarana miaro lainga mba


hahafahana mivarotra tany na tanàna iray izay efa namidy.

Ny mpiasan’ny sampan-draharaha misahana ny fananan-tany izay nanaiky nanoratra ny tany, na tsy


nanoratra ireo mombamomba azy feno, nefa nahafantatra ny fisandoham-pananana dia mpiray
tsikombakomba amin’ny fanatanterahana io heloka io.

Hitsivolana laharana faha-60 146 tamin’ny 3 oktobra 1960 no mamaritra ireo singa mandrafitra ny
fisandohana fanana-mipetraka ary ny andininy 405 ao amin’ny fehezan-dalana famaizana no
mamaritra ny sazy mifandraika aminy.

NY FANDAOZANA TOKANTRANO

(l'abandon de foyer)

Ny fandaozana tokantrano dia ny fialan’ny ray na ny reny, tsy misy antony lehibe, ny tokantrano misy
ny ankohonany mihoatra ny roa volona ka tsy hanantanterahiny ny adidiny.

Voararan’ny lalàna ihany koa ny fandaozana ny vady izay fantatra fa mitondra vohoka.

Ny vady nijanona tao an-tokantrano ihany no afaka mametraka fitoriana noho ny fandaozana
tokantrano eny amin'ny zandary na polisy na fampanoavana.
Mialohan’ny fanenjehana dia omena fampilazana ny vady nandao hiverina ao an-tokantrano ao
anatin’ny fe-potoana dimy ambiny folo (15) andro.

Tsy mandao tokantrano ny vehivavy manatanteraka ny zony hisintaka noho ny hadisoan’ny vadiny.

Heloka tsotra misazy famonjana telo volana ka hatramin'ny herintaona sy lamandy ny fandaozana
tokantrano.

Hitsivolana laharana faha-60-025 tamin’ny 04 mey 1960, andininy 1.

NY FANDAOZANA FIANAKAVIANA (abandon de famille)

Ny tsy fandoavan’ny olona iray an-tsitrapo ny solon-tsakafo izay nandidian'ny Fitsarana azy,
mandritry ny roa volana misesy na mihoatra no antsoina hoe fandaozana fianakaviana. Heverina ho
an-tsitrapo io tsy fandoavana io raha tsy misy ny porofo mitombina manohitra izany avy amin'ny
voampanga.
Afaka mametraka fitoriana eny amin'ny zandary na polisy na fampanoavana avy hatrany ny
tompontrosa.

Heloka tsotra voasazy famonjana 3 volana hatramin’ny herintaona sy/na lamandy ny fandaozana
fianakaviana. Tsy maintsy famonjana ny sazy raha misy famerenan-keloka.

Hitsivolana laharana faha-60 025 tamin'ny 4 mey 1960, andininy faha 3.

NY FANDRAISANA ANJARA AMIN'NY FIAHIANA NY TOKANTRANO

(LA CONTRIBUTION AUX CHARGES DU MÉNAGE)

Raha toa ka tsy manatanteraka ny adidiny amin’ny fiahiana ny tokantrano ny iray amin’ireo mpivady
vita soratra, dia azon’ny andaniny atao ny mangataka ny Fitsarana hanery azy. Tsy voatery
mananjanaka iombonana vao afaka mangataka izany. Afaka angatahana ihany koa ny hanapahana
izany avy hatrany amin'ny karaman'ny toriana.

Apetraka any amin’ny filohan’ny Fitsarana Ambaratonga Voalohany ny fangatahana satria ady madio.
Ampiarahina amin'ny fangatahana ireo taratasy porofo toy ny kopian'ny sora-panambadiana, ny
sora-pahaterahan’ny zaza iombonana, ny taratasy manamarina ny vola miditra amin’ny roa tonta, ny
filazalazana sy rosia mahakasika ny fandaniana eo anivon’ny tokantrano (hofan-trano, jiro sy rano,
saram-pianarana,...).

Tsy maintsy tanterahina avy hatrany ny didy izay mivoaka na misy fanohanana na fampiakarana
ataon’ny ankilany aza.

Afaka mangataka fanenana na fanafoanana an’io didy io ny ankilany. Anjarany ny mitondra ny porofo
mifandray amin’izany.

NY ANTON'NY FITANANA AM-PONJA VONJIMAIKA

Ny fampidirana am-ponja vonjimaika dia tsy maintsy noho ny fisiana, ny fanatanterahana na ny


fanatrarana ny iray na maro amin'ireo antony voalazan'ny lalàna ireto:

- Fiantohana ny fihazonana ny voampanga ho tonga eo anatrehan'ny Fitsarana,

- Fanakanana ny fanerena na ny famoretana ny vavolombelona, ny niharam-boina ary ny


fianakaviany,
- Fiarovana ny voampanga,

- Fisian'ny vesatra mianjady amin'ny voampanga sy ny havesatry ny heloka,

- Fanakanana ny fifandraisan'ny voampanga amin' ny mpiray heloka na tsikombakomba aminy,

- Fitahirizana ny marika (indice) na ny porofo,

- Fanajanonana ny fanakorontanana ny filaminam-bahoaka,

- Fampijanonana ny fandikan-dalàna na fisorohana ny fiverenany,

- Fanasaziana ny tsy fanajana ireo fepetra napetraka tao anatin'ny fanaraha-maso ara-pitsarana
(contrôle judiciaire).

Ao anatin'ny fanenjehana noho ny fanatanterahana heloka voasazy an-tranomaizina ihany no afaka


ampidirina am-ponja vonjimaika ny voampanga. Tsy azo ampiharina io fepetra io raha heloka
maivana no anenjehana (contravention) ny voampanga.

Fehezan-dalàna famaizana, andininy 333.

“NY TSY FANDOAVANA HOFAN'NY EFI-TRANO FANDRAISAM-BAHINY”

Ireto avy ireo singa miara-mandrafitra io heloka tsotra io:

- fakana na fipetrahana tao amin'ny trano na efi-trano fandraisam-bahiny (fa tsy trano fonenana,
izany hoe tsy "contrat de bail")

- tsy fandoavana ny hofan'ireo

- 10 andro na latsak'izay ny fotoana nakana na nipetrahana


Heloka tsotra voasazy 6 andro ka hatramin'ny 6 volana an-tranomaizina sy lamandy hatramin'ny
450.000ar izy io.

Izany hoe, araky ny lalàna, raha mihoatra ny 10 andro ny fe-potoana nakana na nipetrahana tao
amin'ny toerana fandraisam-bahiny ka tsy nahaloa hofan-trano dia tsy misy ny heloka.

Ny Fehezan-dalàna famaizana, andininy 401, andalana 4,5 sy 6 no mametraka izany.

Afaka manao fitakian-trosa eny anivon'ny Fitsarana ady madio hatrany kosa ny tompon'ny trano
fandraisam-bahiny.
“NY FANAPAHAN-KEVITRA VOALOHANY MOMBA NY FAHAFAHAN'NY VOAMPANGA”

Ny mpitsaran'ny fampanoavana sy ny mpitsara mpanao famotorana dia mandray ny iray amin'ireto


fanapahan-kevitra telo ireto rehefa avy mihaino voalohany ny voampanga: mamela azy anaty
fahafahana (laisser en liberté), mametraka azy eo ambany fanarahimason'ny Fitsarana (placer sous
contrôle judiciaire) na koa mamoaka didy famonjana (placer sous mandat de dépôt). Maro ireo singa
dinihiny mba hanapahany hevitra: ny tranga sy ny vanim-potoana nisehoan'ny fandikan-dalàna, ny
halehiben'ny fiantraikany sy ny voina, ny vesatra itazomana, ny hamafin'ny sazy mifanaraka amin'ny
fiampangana, ny famerenana amin'ny laoniny ny filaminam-bahoaka, ny fitehirizana ny porofo sy ireo
marika ilaina amin'ny fikarohana, ny fiarovana ireo vavolombelona sy ireo niharam-boina amin'ny
faneriterena sy famoretana, ny fiarovana ny voampanga, ny fampijanona ny fandikan-dalàna na
fisorohana ny fiverenany.

Ireo fanapahan-kevitra roa mampihena na manafoana ny fahafahana, izany hoe ny fanarahimason'ny


Fitsarana sy ny famonjana, dia tsy maintsy hazavain'ny mpitsara mandray azy an-tsoratra ny antony.

Afaka manao fanohanana (opposition) ny Fampanoavana na ny mpitory raha toa ka mamela anaty
fahafahana na mametraka ambany fanarahimason'ny Fitsarana ny fanapahan-kevitra noraisina.

Afaka mangataka ny hanovana ny fepetra fanarahimaso azy ny voampanga ary afaka mangataka
fahafahana vonjimaika hatrany ny voampanga voafonja.
“NY FANGATAHANA ENY ANIVON'NY FITSARANA ADY MADIO”

( Fangatahana ny filaza ny fampidiran-draharaha eny amin'ny ady madio raha fitoriana kosa ny eny
amin'ny ady heloka)

Ireto avy no tokony ho hita ao anatiny:

1- Daty mazava

2- Momba ny mpangataka sy ny toriana: anarana feno, toeram-ponenana

3- Votoatin'ny fangatahana (ohatra: fandroahana, fizarana lova, fitakiana trosa, fananganan-jaza...)

4- Anton'ny fangatahana ( ohatra: mpanofa tsy nahaloa hofan-trano raha fandroahana, lova mbola
iraisana raha fizarana lova, ...)

5- Porofo hanamafisana ny fangatahana (ohatra: titra tany na fifanekena fanofana raha fandroahana,
kopia nahaterahana na fananganan-tena ho mpandova raha fizarana lova, fifanekena
findramambola raha fitakiana trosa,...)

6- Sonia na lavo-tondron'ny mpangataka

Afaka atao amin'ny teny malagasy na teny frantsay ny fangatahana.

Afaka ampidirina amin'ny alalan'ny vadin-tany ny fangatahana (assignation).

Raha tsy mahay manoratra ny mpangataka dia misy mpiraki-draharaha afaka mandray ny manoratra
ny fangatahana am-bava ataony eny anivon'ny Fitsarana.

Misy sarany ny fampidiran-draharaha amin'ny ady madio ( ny ady heloka no maimam-poana), aloha
eny amin'ny lehiben'ny firaiketan-draharahan'ny Fitsarana. Tsy mihoatra ny 60.000ar ny saran'ny
fampidiran-draharaha ady madio.LA CHOSE JUGÉE: AUTORITÉ ET FORCE

Toute décision de justice a l' AUTORITÉ de la chose jugée. Autrement dit, la décision de justice établit
une vérité qui ne peut être discutée à nouveau qu'à travers une voie de recours. L'autorité de la
chose jugée fait ainsi obstacle à un nouveau procès. L' activation d'une voie de recours reste permise.

Quand toutes les voies de recours ordinaires (l'opposition, l'appel et la cassation) sont épuisées, la
décision judiciaire devient définitive. Elle acquiert désormais la FORCE de la chose jugée. La force de
la chose jugée fait obstacle à un nouveau procès mais aussi à l'activation d'une voie de recours
ordinaire.

« NY FAMERENAN-KELOKA (LA RÉCIDIVE) »

Misy ny famerenan-keloka raha toa ka ny olona iray izay efa voaheloka amin'ny alalan'ny didy raikitra
noho ny toe-javatra iray no mbola voaheloka noho ny toe-java-baovao. Antony mampitombo ny sazy
tononina amin'ny olona voalaza fa meloka ny famerenan-keloka raha feno ireo fepetra takian'ny
lalàna mikasika izany fitomboan-tsazy izany. Mitombo avo roa heny noho izany ny sazy ambony
indrindra.

Karazana fepetra telo no tanisain'ny lalàna mitarika ny fitomboan-tsazy noho ny famerenan-keloka:

- Ny maha-didy raikitra ilay didy nanameloka voalohany (condamnation définitive) , izany hoe didy
efa tsy azo anaovana fampiakarana (appel) na fandravana (cassation);

- Ny fanaovana heloka indray (réitération d'infraction) ;

- Ny fe-potoana manelanelana ilay daty nahavitan'ny sazy voalohany (date d'expiration de la peine)
na naha-maty paik'andro izany sazy izany (date de prescription de la peine) sy ny fotoana
nanatanterahana ny heloka vaovao (date de commission de la nouvelle infraction) .

Ohatra 1: Misy fitomboan-tsazy noho ny famerenan-keloka tsotra miampy heloka tsotra raha feno
ireto fepetra ireto:

- heloka tsotra mitovy na mitovitovy ( ohatra halatra sy halatra, na halatra sy fivadiham-pitokisana)

- anatin'ny dimy taona manaraka ny fanamelohana voalohany ny fanaovan-keloka vaovao.

(La récidive de délit à délit est spéciale est temporaire)

Ohatra 2: Ny fitomboan-tsazy noho ny famerenan-keloka bevava miampy heloka bevava dia tsy misy
fepetra momba ny karazan-keloka ary tsy misy fe-potoana ihany koa.

(La récidive de crime à crime est générale et perpétuelle).

“FAHAMEHANA ARA-PAHASALAMANA”
Inona ny fampiharana izany?

Misy karazana fepetra roa.

1- Ireo fepetra tsy mila fanapahan-kevitra fanampiny (mesures d'office).

Ireo fepetra ireo dia voalazan'ny lalàna fa mihatra vatany vao misy ny Fanambarana ny fahamehana
ara-pahasalamana. Anisan'izany ny fanerena hiasa ny sampan-draharaha toy ireo miandraikitra ny
fahasalamana, ny fitsarana, ny vola sy ny teti-bola,...

2- Ireo fepetra tononin'ny fanapahan-kevitra fanampiny (mesures proclamées). Mampiasa ny


fitomboam-pahefana azony noho ny Fanambarana ny fahamehana ny Fahefana Mpanatanteraka
mba handrindrana ny filaminam-bahoaka mandritry ny fotoan-tsarotra lalovan'ny Firenena. Tsy
maintsy ambara mialohan'ny hiharany ireo fepetra ireo. Afaka hamoraina na hamafisin'ny
Fahefana mandray azy, araky ny fivoaran'ny toe-draharaha.

Vous aimerez peut-être aussi