0% ont trouvé ce document utile (0 vote)
98 vues54 pages

Djok

Copyright
© © All Rights Reserved
Nous prenons très au sérieux les droits relatifs au contenu. Si vous pensez qu’il s’agit de votre contenu, signalez une atteinte au droit d’auteur ici.
Formats disponibles
Téléchargez aux formats PDF, TXT ou lisez en ligne sur Scribd
0% ont trouvé ce document utile (0 vote)
98 vues54 pages

Djok

Copyright
© © All Rights Reserved
Nous prenons très au sérieux les droits relatifs au contenu. Si vous pensez qu’il s’agit de votre contenu, signalez une atteinte au droit d’auteur ici.
Formats disponibles
Téléchargez aux formats PDF, TXT ou lisez en ligne sur Scribd

DJOK

Le journal de la communauté antillaise


Hebdomadaire

ISSN : 0150-0228

Journal militant de gauche parut à Paris de 1976 à 1979. Le dernier numéro


arrivé au Dépôt Légal à la Bibliothèque Nationale de France François Mitterrand
sous la cote FOL- JO- 19166, est le soixante.

Les textes présentés ci-dessous reprennent l’orthographe et la présentation des


originaux.

KOUTCHA
DJOK

TABLE DES MATIÈRES

MI SE POU SA ! 3
KONMIN NEG ? 4
FÈ POU FÈ 5
ZOZIO 7
TITIM BOISÈK 9
JOUD’LAN 10
KINBÉ RÈD 11
TAN GAOULÉ 13
RÉPÉTÉ BAN MOIN ! 14
MI ZAFE AK MALKADIC 15
I TA NOU 16
CHIEN 17
BONBÉ SÉRÉ 21
KIMBÉ RED’ PA MOLI 23
KANN 24
LA PELÉE 27
22 MAI 28
SI ON ROCH LAN MÈ 30
YICH TIG PA KA FET SAN ZONG’ ! 31
FANM 32
ANBA FEYE 36
DISCOURS POÉTIQUE 37
PINGA 39
PEYI NATAL 40
LANMIZIK 42
PINGAD’ 44
PIERE 45
DU 45
COLONISE 45
TOUT PRIYE 46
GANGNÉ AMEN 46
BA PATRICK 47
MOVÉ ZÈB 49
POU FÈ YO TAN-N 50
GWO MALIN 51
ZANFAN 52
PÉYI-A 52
MÉSIÉ ZÉ DAMM BONHHOU ! ! ! 54

2
DJOK

MI SE POU SA !

An pa ni C.E.P., pass en pa jin inmé


istoua-la yo te ka aprann-mouin la

An pa ni C.E.P., pass an pa té inmé


gramè-la yo té vlé an konèt-la

An pa ni C.E.P., pass en toujou jété


sé éro-la yo té ka palé moin la

An pa ni C.E.P.; an pa palé fouansé


min an kontan, oui an kontan
an ké toujou kontan
pas an té ni rézon
an té toujou ni rézon

Jod’la, an sav : sa pa té
pou moin, moin an nèg

Mouin sé pitit’ a neg-maron


neg-maron ki té vayan
neg-maron ki té Djok !
neg-maron kè an pa konèt
mé an la,
nou la
nou-tout la, nou ké toujou la

E on jou, sa ké chanjé.

ALAIN

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°1, Semaine du 12 au 18 novembre 1976

3
DJOK

KONMIN NEG ?

Konmin ki ja rélé kon moin ?


Konmin ki ja vonmi kon moin ?
Konmin ki ja vouè mizè kon moin ?
Konmin ki toujou ni chin-n kon moin ?
Konmin ki vlé goumin kon moin ?
Konmin ki ja vini blan ? Fand’ gas’ !
Konmin, ki ké trayi-nou ? Konmin ?

Aye, frè, zanmin, kanmarad,


pa lésé moin soufè !
Di-moin konmin !

Konmin bannan’ an-moin yo manjé,lézom !


Konmin ronm an-moin yo vann-moin, zanmi ?
Konmin sê ki vlé roulé lang, hin frè ?

Neg-maron, pa pléré adan tomb a zot !


Ti-pléboye, pa rimé-rin 22 Mai !

Chivé grinné féré,


Soulié renplasé pié

Min konmin neg-maron té ka poté taye-wot ?


[ ?1]
Kraché asi la Fouans,
vonmi an métro-la !

Si sé la yo mété-ou
Vinn ! Nou ké di-ou konmin.

Alexis

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°2, Semaine du 19 au 16 novembre 1976

1
Il y a apparemment une phrase qui a sauté lors de l’impression.

4
DJOK

Fè pou fè

Las’ tounin an péyi-a


Kon an greinn’ ob
Adan an kalbas’…
Las potché tèt-ou tout patou
Kon an zann’ ton
Lantou an lanp’ a pétrol…
Las’ ba lari cheinn’
Tout’ lajounin,
San minm’ sav si an jou,
Ou kaye vin’ joinn’ èvè bout’aye…

Lè souè rivé.
Ou té kon an tac tac,
Ka chaché an chlè,
Ka chaché an limiè,
Ka chaché an klèté…
Sa ki pasé-ou ?
Ou vin’ mèt an lespri-ou :
« Sé nèg’ minm’
Ki fè moin mal » ;
« Sé nèg’ minm’
Ki fè si péyi-a pa bon ! »
E ou rété ka gadé
Pou fè an mannèv’ épi kô-ou,
Aye ouè ayè
Si lavi-a ka kouri
Assou an lot’ bô...

... Epi, a fos’-a-fos’,


A fos’ tounin-viré an frédi-a,
A fos’ potché tèt-ou
Anlè an patch’et’ fidji a lagrimas’,
A fos’ monté-désann’
Pa leskalié dèyè
(Sétiem’-étaj’-réd-chosé-nèg’),
Ou vin’ konprann’
Adan ki bankoulélé

5
DJOK

Sé mésié-a ka fouré nou :


Ou vin’ konprann’
A pa nèg’ piès
Ki fè si péyi-a pa bon.

E an bo jou, ou rété é ou di :
« Jôdi, sé fè pou fè ;
Min dimin,
Sa ké maché
Si nou blotché kô-nou
Kon sink douèt’ lanmin ;
Nou vlé viv’ é travaye
Adan péyi an nou,
Ba péyi an nou,
Pou nou minm’
E pou yich’ nou !»

MONCHOACHI

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°3, 27 novembre au 3 décembre 1976

6
DJOK

Zozio

Antan nèg té ka viv anpé


Avan négrié débaké
Solèye pôkô té lévé
Zozio té za ka chanté
An têt a pi-gran fromajé
Pou tout moun-an ouvè zié

Min négrié bien sanfouté !


A pin-n yo rivé
Yo pran zozio
Chayé-ye alé
Lôt bô lanmè démonté

Toi sièk pasé


Magré doulê, magré linbé
Zozio pa jin rété siflé

Zozio, sé an chantè
Ki pa ka mô
Ki pa ka pé

Toi sièk pasé,


Afôs rédi, afôs ralé
Zozio té kom rifè kô-aye
Zozio té ka ouvè zèl-aye

Min lajol, sé lajol


Toutan ou anba-ye
A pa wou ki mèt-kaye !

Kon yé la
Chak jou ki pasé
Péyi-la ka dévidé...
Chak jou ki pasé
Jin-n mammaye bô-kaye

7
DJOK

Ka janbé-lanmè-déboulé
Kon antan négrié...

Zozio li-minm... émigré.


Min i pa fouti « adapté »
An péyi fouansé !

Zozio lé viré
An péyi-aye
Zozio lé chanté
Ba zanmi-aye
pou dimin pi bel
Pou nou mayé tê êvê siel !

BANGALA

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
N°4, Du 3 au 10 décembre 1976

8
DJOK

Titim boisèk

A-dan case a manzè Marie


on ban’ ti moune ka kouté conte.

— Cric ! — Cric !
— Crac ! — Crac !
— Coco-zié décrassé — Dépi jou rouvê
épi sabe bo’-d’lan-mê ? lanme a jambête sans cêsse ka rentré
— Roche-Galête. et soti ?
— Jou nou ké mété a jounou — Zandoli.
po’-ko’ vouê jou. — Jou nou ké mété a jounou
po’-ko’ vouê jou.
— Cric !
— Crac ! — Cric !
— Robe-lan-mo’ ripassé, plein flê’ — Crac !
mété lonbrage o-bo riviè ? — En-ba fêil, cizeau fêmé et rouvê
— Mancênillé. assi chouc a boi-d’fé ?
— Jou nou ké mété a jounou — Poulbois.
po’-ko’ vouê jou. — Jou nou ké mété a jounou
po’-ko’ vouê jou.
— Cric !
— Crac ! — Cric !
— Dê sirin-douvan-jou a sirin-ja-ka-ta — Crac !
razouê filé assi mêle a on rayon’ soleil — Zoreil-lan-mê colé a-tê
— Zêbe-guiné. et ka couté dézode ka fête ?
— Jou nou ké mété a jounou — Lambi.
po’-ko’ vouê jou. — Jou nou ké mété a jounou
po’-ko’ vouê jou.
— Cric !
— Crac ! — Cric !
— Pote a-i fêmé, i ka véillé — Crac !
dêiê jalouzi épi toute pican dréssé ? — En-lê on ti-bout’ brize
— Manzê Marie. i ka vo ïé-zié tou-patout ?
— Jou nou ké mété a jounou — Malfini.
po’-ko’ vouê jou. — Jou nou ké mété a jounou
po’-ko’ vouê jou.
— Cric !
— Crac ! A-dan caze a Manzê Marie
— Dé sirin a guimbo a sirin a pipirit’ on ban’ ti-moune sêrié kon la-faim,
san pêde-tan i ka fouillé trape ? fine couté conte et ka chanté !
— Crabe. « Jou nou ké mété a jounou
— Jou nou ké mété a jounou po’-ko’ vouê jou »
po’-ko’ vouê jou.
Sony RUPAIRE
dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire, N°6
Semaine du 17 au 24 décembre 1976.

9
DJOK

JOUD’LAN

Kon toute douvan-jou :


Jôdi kon hiè,
meim’ ti-coq blaguê-la
ka ganmé, ka chanté épi on voi rouillé
a vié-kô ki dômi dérô.

Au pipirit’-chantan,
jôdi kon hiè, :
meim’ ti-vent flêguédêk-la
vini toussé kon poitrinè
a-dan fente a planché-la.

Kon tou lé bon-matin,


jôdi kon hiè :
on soleil chache-train
fouré né a-i kon racoun
en nouêcê a caze-la

Jôdi kon hiè :


ou mété dé-main si tête,
et en fon a kê a-ou
ou di
« La-vi cé on migan
san sèl, san gou.
I ka engoué-ou
Mein fô-ou valé-i
meim’ si cracha a-ou bout’.

« Jôdi kon hiè,


dêpi manman-moin
mété limiè an zié an-moin
ayein pa-nêf.

10
DJOK

« La vi sé on colantein’
ka trainné a-dan meim’ bavé-la,
meim’ chimin-la
Tou-lé saint-sylvès’ i ka fêmé
on ron
potré a on zéro.

« Et chak joud’lan
i ka rouconmencé »

Sony RUPAIRE

Editorial

KINBÉ RÈD

An lan-né ka rivé.
Sé jôdi pou nou vouè
Ki jan ki man-niè
nou ké fè la pousiè
manjé tè.

Nou péké fè sa ki pa vouè


nou péké dômi zié-ouvè
nou pé ké kriyé : « Bonne année »
pas ayin pôkô kon nou vlé !

Sa nou ka mandé ?
Sa nou sé voudré ?
An lan-né san livè
sans métro, san kalvè
an lan-né fal ouvè
san manto, san doulè
ka pézé anlè frè et sè
an lan-né pou Antiyé janbé dlo
viré viv an péyi-yo
an lan-né byin doubout

11
DJOK

ka ba-nou kê pou nou vouè klè


an lan-né pou lé vayan pran bon balan
maché douvan
an lan-né pou jou ouvè.

KINBÉ RED

dans DJOK
Le Journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°8, Semaine du 1 er au 7 janvier 1977

12
DJOK

TAN GAOULÉ

Ki kalté bagaye sa ?
Tan ka fè tan,
Tan ka kité tan,
E padan tan lasa
Nou adan an létan ?
Awa ! Sa pa kaye pé aye minm’ !
Zot mèyè pran lavi-a
Pou on bol toloman !
Ki kalté migan sa ?
Tou padan yonn’-dé sièk,
Adan péyi nou-an,
Zot maré nou,
Maké nou
Féré nou,
Foré nou,
Varé nou,
Moltri tou sa ki andidan kô nou !
An-an ! Sa pa kaye pé aye minm’ !
Nou za fè asé lèkètè kon sa !
Atan-n’ titak, bann’ sansi :
Tan ka vini
Pou zot pran lanmè
Sèvi gran savann’ !

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°11, Semaine du 21 au 28 janvier 1977

13
DJOK

Courrier des lecteurs

POÈME

RÉPÉTÉ BAN MOIN !

Répété moin vouè, nèg’


On nèg’ nouè, kaka loco
Kon moin, poèt nèg.
Nèg bô la savan-n
Nèg koté lari zabim-m
Fon boua Guyan-n
Dèyè boua Ayiti
Répété moin vouè
Yo pa konprann-n
Lè nou ouè sé bèl bonjou
Bonjou maniè zorèye
Fanmi-nous mantché pa konpran-n
Kilti-la asi nou
Kon pinti asi on pié-boua
Bod-chimin
Kiliti a zorey-la ! Ka ou konpran-n ou ?
Couté-moin tibrin
Zansèt an-nou pa jin vouè nèj
Yinki si kat postal et ankô !
Jôdi jou kreyol pa ka di-ou ayin
Mim-jan
Zansèt-nou yo pa té sav ka sayé nèj !
Répété ban moin
An pa konpran-n
Fouansé-la fèm-m toudi.

GANE Romain

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°15, Vendredi 18 février 1977

14
DJOK

Mi ZAFE AK MALKADIC

Malcadic té pran moin en péyi-a


Sèl bitin ki té en kè moin
Janbé pou té janbé dlo-la
pou té chanje, chanjé ti kô moin

Konyéla rivé en FRANCE a blan-a


tchak jou ki pasé, an paket lanmizé
Lan-né asi lan-né, mépri asi mépri
jôdi-la chêché djobé sé ou ki cancangnè
Dimin encô bim ou ripati
Dè bar en bar, a Pari sé inki bab
O péyi hak pa hak.

Ouè ! Matinik garoté, Gouadloup tranglé


Min anba tou-sa, sa ki ka pasé ?
Jéness péi yo tout ka chayé
yo minm yo ka bubidomé
Travayè o-péyi las’ sipoté
Travayè a Paris ka Barbessé
inki adimandé jis ola sa kaye fini

Jéness péyi isi, linité sé chimin libété


ini kô-nou pou nou sa pé ni-ye
pass on bon jou fô nou ritouné
Mamaye ki lass rété sou coté
sa ki voue sé pa voue, mété lanmin
Nou pa ni pou onlo ten. Awa. Pa pou lonten

Alain Trèbô

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°17, Vendredi 4 mars 1977

15
DJOK

I TA NOU

An manman san yich li


Sé an manman abandoné
Sé an manman ki ka pèd fos
Tou lé jou iche li ka pati,
Jou apré jou i ka pèd fos
Fôk nou comprann ki bisoin nou
Ki i bisoin nou toutt bô-ye
Pou soulajé i, baye kouraj
Baye toutt fos nou.
Minm si nou loin di-i
Minm si yo fôsé nou kité-i
Nou péké oublié-i
Nou ké otchipé di-i
Manman tala ouè moin rivé,
Manman tala pa sa palé,
Mé i sé manman nou toutt’
Manman tala sé péi nou.

JO

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°20, Vendredi 25 mars 1977

16
DJOK

NOTRE HISTOIRE

CHIEN2

Chien varé-moin !
Chien foré-moin !
Chien varé-moin
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil-la foré-moin !

Toute tête a clou an-moin pé tode


si en ka menti.
Manche a mateau an-moin pé fen’
si en dépalé.
Moin pa-té moune a missié-la
ni an blan,
ni an nouê.
Moin pa mangé manman-poule a-i
ni an blan,
ni en nouê.
Et magré ça !

Chien foré-moin !
Chien varé-moin !
Chien foré-moin
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil-la varé-moin !

Moin ka kein’ roche ka êspéré

2
Poème accompagnant un article sur les évènements de Basse-Terre de 1967 dans la rubrique « Notre
Histoire ». Article intitulé : « Basse-Terre. Il y a dix ans »

17
DJOK

on simèl soulié.
Zongon’ an-moin ka engoudi
en-ba soleil-la.
Zoreil-la sôti la-i sôti,
bien-mêci,
bien doubout’.
Chien-la té ka sèvi-i gade-cô,
bien-mêci,
bien doubout’
Mé pouki-ça ?

Chien varé-moin !
Chien foré-moin !
Chien varé-moin
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil-la foré-moin !

La-loi décen’ kon dlo, larmé


décen’ kon coco.
Yo rété moune par crêil, rété
toute moune, vête kon mi.
Politicien hélé : « Nêg-la
assé fié,
assé fié.
Vo ïé larmé pou calmé-yo.
Assé fié,
assé fié. »
Yo oublié

Chien varé-moin !
Chien foré-moin !
Chien varé-moin
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil-la foré-moin !

Toute maléré zanmi an-moin


Lévé garoulé.
Vil Basse-Tê mété-i ka chofé
kon chabon canpêche.
Zanmi a zoreil fê-i pati
en doucine,
kon capon.
Toute politicien, monseingnè,

18
DJOK

en doucine,
kon capon.
Et tou-ça pas’

Chien foré-moin !
Chien varé-moin !
Chien foré-moin
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil-la varé-moin !

Chien tan-lontan, chien jodi-jou :


meim zannimo-la.
Moune-a-sou lontan, moune-a-sou
jodi : meim moune-la.

Nèg-marron lontan : jodi-jou


maléré,
maléré.
Douva yo cé cé-meim’ chien-la,
moune-a-sou
et larmé.
Et cé pou-ca

Chien foré-moin !
Chien varé-moin !
Chien foré-moin
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil-la varé-moin !

Chien Nou-York, chien Basse-Tê, frè-moin,


gaille gen yo ka sem’.
Gendabe Nou-York, gendabe La-Pointe,
gaille gen yo ka sem’.
Moune-a-sou Nou-York, moune-a-sou
a Paris
yo ka sem.
Nêg Harlêm et nêg Badibou
ka sem’ kon
maléré.
Cé meim’ gen-la

Chien varé-nou !
Chien foré-nou !

19
DJOK

Chien varé-nou
kon ninpote ki gen férê-d’chien.
Chien a zoreil ka foré-nou !

Sonny RUPAIRE
(1968)

in DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°22, Vendredi 8 avril 1977

20
DJOK

BONBÉ SÉRÉ

Mi,
anlè rèl lavi-lasa
ki ka bat
an bouch moin...
Bonbé-séré...

Mi,
An mitan chimin lavi-lasa
Soukounian ki pran kouri an cosié,
Zobel ka mété moin an chikta ï…
Ga la…

An ka atann’ solsouri vin’ chayé moin


Pou man alé an vèy ;
An ka atann’ zagriyin fè fil
pou man casé cod’

E tchè an-moin ka linbé


Lè moin rété ka sonjé
Makata ki tini an chimin-la ;

E tchè an-moin bandé-séré


Lè ou parèt
Anlè rèl lavi-lasa
Ki ka bat
é bat
Kon on bôlô andidan tèt an tèbè

E si an té touvé an makandal
pou piès djiyon pa maré moin… ?

MONCHOACHI (Février 1977)

21
DJOK

Notes :
Cosié : raccourci
zobel : éclats
an chiktaiï : en morceaux
makata : labyrinthes (ici difficultés
bôlô : charge (ici obssession)
makandal : sorcier (célèbre Neg-ma

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°23, Vendredi 15 avril 1977

22
DJOK

KIMBÉ RED’ PA MOLI

Chivé mougné, chivé sek ;


Nèg’ kon milat’ kon kouli !
Doubout’ tou, pou fhè bek !
Kimbé red’ pa moli !

Nou ka kriyé zot tout, tout’.


Ja lhè pou mizè nou bout’.
Lévé tout’ moun’ doubout.
Dignité nou an route.

Sa ki pa sav’ ka yo yé.
Ki tin’ phè jouss’ potré yo
Ka voyé tète alé,
Nou ka di yo dé mo :

Sa y ka maché si resô ;
Chivé féré gran fransoi,
Ka kouè yo ja lot bhô :
Awa ! zot pa golois.

Zot ka ba moun mal o kê,


Min sé pa telman fhôt’ zot ;
Yo té vlé nou dèyè
Pou sèvi makak dot’.

Chivé mougné, chivé sek !


Resté nou yonn’ pa en pli.
Doubout ! Jou pou fhè bek,
Kimbé red’ pa moli !

1/77 KLOD’ KABO-ZITA

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°24, Vendredi 22 avril 1977

23
DJOK

Kann

On pièce-kann
on nhom’
on sabe.
Cou-sabe en kann
cou-sabe en dlo-doubout’,
cou-sabe en dlo.

Meim’ ou touné-viré èvè chaltouné et lanpa


cou-sabe en can’ pé-é jein sa’ ba-ou rassou.
Zanpoude, mal-au-rein,
glan’-focé et crédi
pa crêil si ou vlé.

Cou-sabe en kann : varé sans pren.


Cou-sabe en kann : cou-sabe en dlo.

Lanné-cannêl

Lhê a richêsse cé en moi-d’mars ;


Kann-la doubout’ et dou kon nêg-en-sac
et siro ka fen’ kann !

Nou-toute fè-la-coupe en moi-d’mars.


Missié-la ban-nou tan richêsse
ki fo-nou té ven’ bêf lhê récote fini
pou té péyé crédi déro !

Ce en moi-d’mars lanné-cannêl alo


missié-la ké détéré ja-la ki séré an can’-la ?

nèye

24
DJOK

Nou bourré tè, sillonné tê,


planté kann, sêclé kann, dépayé kann,
engréyé kann,
coupé kann maré kann, lévé kann, chayé
kann,
vann kann an-nou ba missié-la.

Missié-la pézé daré an-nou en-lê balans a-i.


Missié-la kalkilé richêsse a daré an-nou.
Missié-la ban-nou lajan i té vlé pour daré
an-nou.
Et lhê nou sêvi toute-moune a-dan,
nou fê nêye !

Rhom’ a kann an-nou a-pa richêsse pou nou


Nêye !
Bagasse a kann an-nou a-pa richêsse pou
nou.
Nêye !
Mélasse a kann an-nou a-pa richêsse pou
nou.
Nêye !
Zékime a kann an-nou a-pa richêsse pou
nou.
Nêye !
Suê a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye
Soufrance a kann an-nou a-pa richêsse pou
nou.
Nêye !

Apré, missié-la ka vann ban-nou a pri i vlé.


Et nou boké !

baye bal

Epi toute cé grate-la-ça


missié-la et ban’-élo a-i ka baye bal.
Bale pou bal,
nou connêt baye bale aussi.
Et a-pa boule-dê-mente !
Nou ka tann ri a-yo, mizic a bal a-yo.

25
DJOK

Mé ta-lhè yo ké tann papale a bale an-nou !


Janmé-mondié !

Sonny RUPAIRE 1970

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°25, Vendredi 29 avril 1977

26
DJOK

LA PELÉE

(anniversaire du 8 mai 1902)

Tou sa latè té kimbé


An sikrèt’ a boudin-ye ;
Tou sa ki té ka kuit’
An fondok a kannari ;
Tou sa té ka brin-nin
Vèye an vèye,
Anba fèye,
Mété kô-ye a monté,
A dévèsé,
A kontinié,
Adan an sèl boukan,
An sèl kraché difé,
Paré pou lévé
Tout’ lokatè a sinmitiè.
La Peléé ! Tonnè di brèze !
Ou vini anlè point’ pié ;
pon moun’ pa té ka atan-n’ ou ;
E a lhè yo wouè-ou rivé,
Ou té za jambé pak toupatou,
Ka kouri,
Ka vlopé,
Ka limin difé !

E wou ? Wou ki té kouè


Tout’ bagaye té an sonmèye…
Pa gadé
La Pélée
Pa ka palé…

MONCHOACHI

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°26, Vendredi 6 mai 1977

27
DJOK

22 MAI

Dépi tan lontan,


An tan Djab té ti bolonm’,
Yo féré libèté
Avan i rivé
An lapot’ a maléré ;
Dépi tan lasa,
Man lé di : dépi kêk tan,
Pa ni jou ki pasé
Maléré pa chèché
Jou a libèté ;
Min Libèté Pa Ni Jou :
Libèté sé an chimin
Pou jôdi jou
Kon pou dimin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :


Libété sé jou an jou
An goumin ou ka min-nin !
Libèté sé an bitin
Pou pran a dé lanmin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :


Libèté sé an bizoin
Pou sa ki san ayin !
Libèté sé an grin-n’
Tout’ jou bon pou simin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :


Libèté sé a gran van
Ka souflé an tout’ tan !
Libèté sé an parol’
Pou sa ki pa ni rol’ !

28
DJOK

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :


Libèté sé douvan jou
Ki baré moun’-a-sou !
Libèté sé bon matin
Ka roté-ou an sirin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :


Libèté sé an tambou
Ka rouklé an kê an nou !
Libèté sé an chaltouné
An maronnèz ka poté !

22 MAI : Jou a libèté !


Min libèté pa ni jou :
Libèté ni tout’ jou
Pou rivé
An bo jou !

dans DJOK
Le jounal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°28, Vendredi 20 mai 1977

29
DJOK

SI ON ROCH LAN MÈ

An fèt’
Si on roch lan-mè
on jou van levé !
on jou tanpèt’
on jou goumé !
an fet’t fon dlo saline
on jou libèté ban mouin
chimise a li
An fet’t kon soleye ka levé
si bout-t a pié,
Kon kôlè a volkan ka monté.
an fèt’t si on roch lan-mè
ki ni on gou tiyel
Ki plin fômi manniok
Ki couvê épi poul boua
Ki ni konba
Kon ni chain-n kassé
min
on jou
épi sang
épi min
an nou
nou ké roufè
ROCH LAN MÈ LA !

Romain

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°29, Vendredi 27 mai 1977

30
DJOK

YICH TIG PA KA FET SAN ZONG’ !

Kokliko an zié moin


An sirin bon-matin…
Atin zot di sa i di moin… ?
Atin ! Atin !
« Souri piti, min i ni kont’ dan-ye »,
Mi sé sa i di moin
Kokliko péyi moin
Lè i rouvè tou touni douvan moin.

YICH TIG PA KA FET SAN ZONG’ !

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°32, Vendredi 17 juin 1977

31
DJOK

Poème de l’UNION DES ETUDIANTS GUYANAIS en hom-


mage aux Femmes de GUYANE et en particulier aux femmes
du MFG (Mouvement des Femmes Guyanaises) qui lors d’une
manifestation organisée à IRACOUBO en 1976 ont fait face
aux menaces et aux provocations des forces de l’ordre colonial
avec détermination, et les firent reculer

FANM

Sé jou-a mo wè to
Sé jou-a mo konprann ké to

lò djip-a frennen douvan barak-a


lò jandarm gransab-ya vini asou nou
lò yé débarké konsidéré yé annan yé péi
a to pronmié ki di penga !

lò yé té lé konèt ki moun té sa chèf-a


lò yé koumansé mandé moun papyé
lò yé louvri yé kayé pou ékri
to rété to di : nou pa ka di annyen !

lò yé di nou yé ké fronmen moun


lò yé di ké mennen nou alé
lò yé di nou suive yé
to menm to di ; pyès moun pa ka chapé la !

lò yé renk pati pou alé sasé oun bèt


lò yé rouviré yé lanmen dèyè yé do
lò oune ran moune blanchi ka rélé : "mitrayèt !"
a to ki di : a sa nou lé wè-a !

lò yé tournin minot-ya kou oun lyann


lò roun djélé asou nou
lò rot-a mannyen so rivolvèr
sa tan-a to rélé :

32
DJOK

"zot pé ké touché pèsonn


pèsonn pé ké alé ké zot
pèsonn pé ké chapé la
si zot bizwen roun bèt
alé wè mèr-a
nou pa mandé zot annyen
nou péi adi nou
nou gen drouè fè sa nou lé
épi aprézan dèro
dèrò jandarm
dèrò vyé blan
dérò kolonialis fransé
dérò"

to tchinbé kouto to té ka pliché zonnyon kèl-a


to koumansé chanté
"indépendans-O !"
to wèy té ka kléré kou zoukounyannyan botan
to té ka sanblé oun bi difé annan gran savann-a
é-é, lò to lé konprann to ko nou tout
nou pri difé nou rélé, nou chanté

nou dansé ké to

jandarm-ya konprann
tout jwé a pa jwé
yé séré yé minot
yé alé

yé pa jin rouviré

Sa jou-a mo wè to fanm
Sa jou-a mo konprann ké to minm

UEG

Traduction en Créole martiniquais et guadeloupéen

Sé jou tala moin ouè-ou


Sé jou tala moin konprann-ou

33
DJOK

lè djip-la frinnin douvan kaz-la


lè jandam maché alè nou
lè yo débaké, konsidéré yo adan péyi ayo
sé wou primié ki di : pinga !

lè yo té vlé sav ki moun ki té chèf-la


lè yo koumansé mandé moun papié-yo
lè yo rouvè karné yo pou yo ékri
ou rété, ou di : nou pa ka di an-nyin !
lè yo di-nou yo ké fémè nou
lè yo di-nou suiv yo
ou minm di : piès moun pa ka pati la.
lè yo anni pati aye chèchè an bagaye
lè yo ritounin dé lan-min dèyè do
lè dé toua moun chapé ka rélé : "mitrayet !"
sé wou ki di : sé sa nou ké ouè-a !

lè yo fè menot-la tounin viré kon an lyann


lè yon djélé anlé nou
lè lot-la min-yin révolvè-ye
a moman lasa ou di
"zot péké min-yin pèsonn
pèsonn péké alé épi zot
pèsonn péké chapé isidan
si zot bizoin an bitin

alé vouè mè-a


nou pa ka mandé zot ayin
nou adan péyi-nou
nou ni doua fè sa nou lé
épi alé dérô
dérô jandam
dérô vié blan
dérô kolonialis fransé

ou tchinbé kouto-la ou té ka pliché zonyon épiye


ou koumansé chanté
"Indépandans O"
zié-ou té ka kléré kon bèt-a-fé pa bel bo tan
ou té ka sanm an gro difé adan gran savann-an
é-é, lé ou konprann, tout moùn
té pran difé, nou rélé, nou chanté

34
DJOK

nou dansé évè-ou

jandanm-la fini pa konprann ki tout jé pa jé


yo rantré mènot
yo chapé
yo pa jin déviré

Sé jou lasa an vouè-ou, fanm


sé jou lasa an vouè-ou minm !

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°33, Vendredi 24 juin 1977

35
DJOK

Courrier des lecteurs

Chers Camarades

Pour DJOK, ce poème comme


réponse à un article paru dans « Le
Monde diplomatique de juin 77,
« La Martinique dépossédée », dont
l’auteur, me semble-t-il, a tendance à
confondre le naufrage d’une classe, la
sienne, avec celle d’un peuple, le peu-
ple martiniquais.

Fraternellement

ANBA FEYE

Anba fèye
Anba fèye jou-a ka wouvè…
Mé abodi mé abofè
sé wouvè jou-a ka wouvè.

Daniel Boukman
(Alger 1-7-77)

Un jeune compatriote Guadeloupéen, agé de 18 ans nous a fait


par-
venir ce poème en nous priant de l’insérer dans nos colonnes :

36
DJOK

DISCOURS POÉTIQUE

Dépi on bon inpé sièk


Guadloupéyin, jinn kon vié, zot ja fè travaye
zôt ja soué, zot ja soufè
pou blan-la ! .. Tonné di dié !

Zot espéré, zot dézespéré ; zot té ni linbé kek foua


zot konstoui, zot démoli, zot roukonstoui
sèlon kè yo té vlé, sèlon sa lidé a yo té ka di yo

Anfin, zot voué on sel grand voukoum a moun


Ka pété pli fô ki fès a yo
Mizé té ka di zot bonjou touléjou.

Ka yo ba zot ?
An chôlôlô pronmès é on chodo bèl parol
Ah ! sé bel fraze-la, bèl fransé, bèl « rhétorique »
Zot konstoui
Zot konstoui chimin, chimin blan, chimin rouj, chimin nouè.
Zot konstoui chimin, chimin bèl, chimin lèd
Zot konstoui chimin, chimin solid, chimin flègèdè
Mé tini on dôt kalté chimin
On chimin pou zot tou sel,
pou pé fè bodzè anlè-i,
on chimin zansèt a zot koumansé an mé 1802,
yo grandi-i an 1848,
on chimin non a-i sé : Chimin Libèté
Sonjé an mé 1967 - Zot té vlé doubout anlé-i
Kolonialis vinn’evè lé « mako locaux » ba moun kou boutou
Apré sa, apré Manman Fouans té ranpli vant a-i
avè ti neg yo aresté.
Sèlman, anlé chimin-la an té ka palé zot
yo mété on pano : « Chemin sans issue ».
Mé atcholman chimin libèté pôkô fin’,
i jiss ka mô ,
adan on bat’zié i pé fin’ ;
fo nou fini-i
Pou pitit’a peyi-la, pou pitit a pitit peyi-la,
pou nèg pé fiè yo sé nèg
pou apré sa, tou a né-annou ka rouvè lè nou ké ékri :

37
DJOK

« Nationalité Guadeloupéenne »
Fo nou fini, pas an bout a-i ni on pano : « Indépendance »
Alòs doubout douèt kon pikèt

Pou rézisté sé moun la sa. An nou nèg,


Ou pé pété chinn a-ou tou sèl, pas sé zié ki lachè.
Doubout ! lé sisè a san ja lass.
Doubout’ pou viv, viv é lité, lité opéyi :
cé pli bèl bitin ou pé èspéré.

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°35, Vendredi 22 juillet 1977

38
DJOK

PINGA

Anmizi kabwé lèspwa koumansé vansé


Anlè ti chimin kalbosé lavi-a
Tout lèkèté, piôpiô èk apoda
Ka pwan kô-yo pou kalagway...

Anmizi lapo-zié ka lévé, kon mil pipirit,


asou an lot jou,
Tout kanyan doubout zorey-yo
Kon milé ki tann tonnè o mwa daou...

Anmizi lanm lanmè ka soukwé douvan jou


anba zèl an gran zizing péyi,
Yonn-dé-o-twa moun-a-ton-é-taza
ka paré vaval...

Alô, PINGAD !
PINGAD, wou ki toujou piété
adan minm’ blo-a ;
PINGAD, wou ki ka viv
pas ou anlè latè ;
PINGAD, wou ki pa jin ladjé latché pwèl-la
é ki pa atann pou tann
boulikann vin jôdi di-ou kriyé wa-ya-yaï.

Anmizi tan ka démaré tan


(min, jôdi, djab ka mayé dèyè lapôt légliz !)
anmizi-anmizi, sièl-la ka rédi an rad blé
anlè an péyi ki pi nèf, pi bèl ankô...

MONCHOACHI

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°36, Vendredi 9 septembre 1977

39
DJOK

PEYI NATAL

(De retour de Martinique où il a passé son


congé, un compatriote nous a remis ce poême).

Ah ! vréman, vréman mwin pa lé ritounin


mwin pa lé ritounin
mé tonè-di-dié, ki jou sa ké fini ?
di-mwin ki tan sa ké rété,
apré 4 tan mwin ritouvé péyi-a

o ! péyi, oh péyi
mwin ka gadé-ou, ou ka souri ba mwin…
kê-mwin ka sin-yin
aprézan mwin ka rikonèt valè-ou
yo palé mwin di Pari
yo pa palé mwin di latou Efèl
jodi-jou mwin adan
trou-a-métro

mwin sé nèg Fod-Frans.


Mwin ka gadé jénès a péyi-a
sé jinn nomm-la
sé jinn famm-la
sé jinn famm la, fout yo bel
mwin sav pami yo plin chomè
min an lespri-mwin yo pli éré ki mwin :
yo pa konèt lanfè-a
péyi zoreye-la, péyi fransé-a
pié mwin touni anlè sab cho-a
mwin ka alé mwin ka alé

40
DJOK

jis ka tan yo fè-mwin sav tel zôn té privé.

san mwin ka bouyi


mwin lévé tèt anlè
mwin ouè soleiy la, mwin save i pou mwin.
mwin konprann :
an péyi yo-a : « retourne chez toi »
an péyi nou an : sé yo minm !
mé tonè di dié
Antiyè antiyèz, ki jou nou ké lévé !

mwin, mwin lé ritouné, mwin lé ritouné


pou mwin pa déviré.

JÉJÉ

dans DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°37, Vendredi 16 septembre 1977

41
DJOK

LANMIZIK

Kon yé la,
Dé tambou ka bat’
Koté sit ;
Ki moun’ ki inkièt ?
Bel zafè !
Kouté
Ki yonn’, ki lot’,
Pou tann’ an bon son :
Chak lanmizik ni bal a yo !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,


Ki jan zot lé moun’ dansé !

Tout’ ti moun’ o péyi sav’


Parol an bouch pa chaye ;
Ou a bo di, ou a bo fè,
Sé pa tout’ fè ki fè ;
Man lé ouè sa ou ka fè :
A pa dé-toua jéd-mo
Kaye tounin tig’ an bourik !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,


Ki jan zot lé moun’ dansé !

Han ! Ou ka mô ri...
Dan-ou lablan-ni !
Ou konprann’ ti kô-ou bon !
Man payé dan an moman
Ou kaye rété tou kagou !
Ri jôdi, dimin pléré,
Pa ni kouron’ pou makak-la !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,

42
DJOK

Ki jan zot lé moun’ dansé !

An-nou pou nou ouè.../


Kouman ? Sa ou pè a ?
Man pa ka ba-ou an pa ;
Djab’ pé pa djab’,
Latè pé détounin,
Makak sav’
Ki piéboua li ka monté !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,


Ki jan zot lé moun’ dansé !

Man za latché ;
Man ka ba-ou fil...
Talè, sé kaye
On sèl mazouk toubann’man ;
Sé wou ki kouè
Ou bizoin dan bal
Pou dansé...

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,


Ki jan zot lé moun’ dansé !

Pou toulbon, san manti :


Sa ou pa lé ouè an pa lapot’ ou,
Sé sa ou touvé an mitan kaye ou

MONCHOACHI

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°39, Vendredi 30 septembre 1977

43
DJOK

PINGAD’

Jan fouyaya
Manti mantè
Jan profitè
San-si pé pa rasazié
Moun a lajan
Djol a parol’
Moun a gran van,
San-si ki pa fini grosi
Ki pran létchèt’
Kon yo té pé
Kon yo té pé
Assou do mal éré
Pin gad’ kôzot’
Zot’ pa jin ouè coulè mizè
Mé lè pasé lan min

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°41, Vendredi 14 octobre 1977

44
DJOK

PIERE
DU
COLONISE

Wo ! Bondié, bondié
dépi moin tou piti
dépi diab té ti bolonm
Bondié, bondié
moin anni ouè
an kankan djèp
anvayi moin

Wo ! Bondié
yo piétinin moin
yo maré moin
épi tout léko ayo
yo féré moin
yo anchéné lespri moin

Wo ! bondié, bondié !
Dé zié moin lé ouè klè
dé zié moin ka chèché
chimin a libèté

JÉJÉ

dans DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°41, Vendredi 14 octobre 1977

45
DJOK

TOUT PRIYE
GANGNÉ AMEN

Sa ka fè lontan nou ka pléré


sa ka fè lontan nou ka kriyé
sa ka fè lontan kè nou ka hélé
kè nou ka hélé libèté

Kon ti-moun pa fèt san nonm é fanm


sé kon sa nou ka méné lit-la ansanm
Nou ka goumé dépi nanni-nannan
mé nou savé nou ké gangnan
minm an litan san haine
paske tout priyé gangné amen...

Jean BIBRAC

dans DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°42, Vendredi 21 octobre 1977

46
DJOK

A l’heure où nous mettons sous presse nous ne connaissions


pas encore le nouveau verdict des juges à propos de l’affaire
Mirval. Patrick Mirval est mort, en 1974 à la prison de
Fleury-Mérogis. D’expertises fantaisistes posthumes en ex-
pertises farfelues, la vérité a été camouflée afin d’épargner
les coupables. Les procès se suivent, sans cesse reportés. Ils
veulent faire valoir le non-lieu. La mère, courageuse et réa-
liste, sait qu’elle devra encore marcher. Patrick Mirval mort,
leur pèse plus que jamais. Et le jour de la grande colère popu-
laire ils paieront pour tous leurs crimes. Aujourd’hui c’est à
travers un poème en créole qu’un membre de DJOk retrace
cette sombre affaire.

BA PATRICK

P ass kè ou té nèg
A ssou dé pié ou
T onnan di sô
Rivé an jou
I lè, yo di, pou étinn-ou
C ô a-ou pran kou
K on kou té fèt

Pass kè-ou té fiè


ou té wou minm
Doubout douèt
San chalviré
An ba palaviré yo ba-ou
An bann misié, bann profitè
Etinn lavi-ou tou padan ou té maré

Mé lè vini pou fè gran jou


I tro bonnè yo katchilé
R imèt pli ta : yo ka divié
V érité pran jou, man-té pran pè
A n malérèz za las maché
L évé bonnè, pa sa dômi.

47
DJOK

Padan lavi-ou
ou ouè mizè
rasis’ patron
minm bakannal.
Pou yo té tchoué-ou
Yo di-ou té fou
Yo invanté tout kalité
vérité wè jou, mantè pran pè
chak fwa vini pou voua-ou-palé
dépi la-ou yé anba latè
yo ka madné ba yo tan mô
Mé nou za sav pa ni moli
Si pou Marny yo pa rivé
Sé pass an pèp wè linjistiss

Frè épi sè :
Pa ni tan mô
Pass kè padan tout’ tan tala
Sé tout an pèp ki ka souè vèt
an malérèz adan an kaye
ka pran kouraj maré tèt-li
Rouvè dé zié-ye bat lestonmak
Pou gran dimin nou sé nou minm
Paré pou mô pou
nou viv lib

Si jôdi jou vwa mwin lévé


Apré twazan, bann kriminel !
Sé pou’ nou tout’, nou tout ansanm
Sé pou nou tout wè nou pé kriyé
TCHIMBÉ YO ! RACHÉ YO ! BRILÉ YO!
Kilès parmi ? Sa fèt Fleury
Kilès parmi ? Yo tout sé minm !
Vérité pran jou, mantè pran pè
vérité pran jou : yo kaye péyé
A lè ou mô : yo kaye bavé.

IGO

dans DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°43, Vendredi 28 octobre 1977

48
DJOK

MOVÉ ZÈB

Zot
Ki paré pou tchoué,

ki pa sa wè an nèg an zié

Zot ki rasis an lanm


é ki ni lè konprann
tan-la za rivé
pou zot an-ni viré ba moun
kravach, fizi, kout-pié

Ba-nou tan sanblé


zot ké wè laminm
an ki razié pou zot aye séré !

Ba-nou tan sanblé


nou ke montré-zot sa nou yé

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°44, Vendredi 4 Novembre 1977

49
DJOK

POU FÈ YO TAN-N

(pou pwemié anivèsè DJOK)

An voua lévé
Mitan lan nuit’
Kon kout’ zéklé
Douvan ton-nè

Rouvè chimin
Mété limiè
Pou palé douèt
Pou palé fô

Manti-Mantè
Ka baye la voua
Nan-ni nan-nan
Nan-nan nan-ni

Kout’ lang’ pati


Nou pa moli
Nou pran balan
Pou baye douvan

Moua novanm’
Nèg maron-nin !
Moua novanm’
Nou-minm’ palé !

Krévé zié moin


Sa pa ayin
Pou sa nou ouè
Pou sa nou viv’
Nou ké fouté bankoulélé

IGO

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
HEBDOMADAIRE
N°45, Vendredi 11 novembre 1977

50
DJOK

GWO MALIN

Ah ! gwo malin, zot sa fè zafè !


gwo malin, zot za ba mwin fè
zot toujou ba mwin bèl pwomès
kon la konfès avan lanmès

Ah ! gwo malin, zot sa fè zafè !


An péyi mwin, zot di mwin mwin fwansé
mwin voyajé, mwin vini imigré ;
alô, pou on pati fwansé fonsé pa fwansé.
pou dot sé koulè ka konté

Ah ! gwo malin, zot sa fè zafè


avan tout bagaye ékèksion,
pou zot, tout rèv mwin ké vérité
voté ! ou sé fwansé !

Ah ! gwo malin, zot sa fè zafè,


lè tout bagaye fini, ayin pa ayin !
pou an pati, sé pa yo ki di...
sé pa yo pou fè
sé pa sa yo té di.

Ah ! gwo malin, zot sa fè zafè !


Zot lé minm pwan mwin pou kouyon
bon pou sèlman élèksion
Ah ! gwo malin, zot sa fè zafè.

RICO

dans DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°53, Vendredi 17 mars 1978

51
DJOK

zanfan
péyi-a

Lévé. Lévé
Lévé zanfan péyi
fok nou lévé
Lévé, lévé
Lévé pou nou
minnin péyi-nou
__

yo lé rivé
mété nou a jounou
konpwan sété pou
toujou
apwézan-la
fò nou mét nou doubout
an ôt vi koumansé
pou nou
__

An jou matin
bel kon ak an siel
nou ké wé koulè libeté
jou ké wouvè
asou an ôt solèy
an ôt vi koumansé
pou nou
__

Nou ké rivé

52
DJOK

kondanné lanmizè
a jinmin wi o gran
jinmin
pou zanfan nou
pa jin viv sa nou

an ôt vi koumansé
pou nou

Maurice

dans DJOK
Pou nou touvé chimin kô nou
Chak simin
Liméwo 55, Vandredi 28 avril 1978

53
DJOK

Sa mwin ka vwéyé ba zôt-la


ka korèsponn épi an awtik
mwin li anlé Djok liméwo 59.
(Mistral : « ni groka é groka )

Mésié zé damm bonhhou ! ! !

Mézié zé damm bonhhou ! ! !


Ou ka tann an lè tèt mônn,
ou ka tann voizine mwin ka hélé.
Mésié zé damm bonhou ! ! !
Bô la riviè-a,
adan chan cann-la,
Adan lotobiss-la,
Bôd chimin-a,
Mésié zé damm bonhhou ! ! !

Mésié zé damm bonhhou ! ! !


Chak fwa yo passé douvan
Vié kay pay mwin-an,
Mésié zé damm bonhhou ! ! !
Tout ti manmay ki ka jwinn-ou an lè chimin,
Bô léglize, an boutik,
Sé Mésié ze damm bonhhou ! ! !

é bin ! atchèlman, pa ni sa ankô,


Pa ni an bonjou ankô,
Pa min-m mach yo pa té ké di-w..

Serge RESTOG

dans DJOK
Pou nou touvé chimin kô nou
Twazièm lanné
Liméwo 60, 19 janvye 1979

54

Vous aimerez peut-être aussi