TERO SUSTANTIVO
Tero:Ha´e ñe´ê ohenóiva ava, ka´avo ha mymbakuéra térâ opa mba´e
oîva ñande jerére, hekove ha hekove´ŷva.
Sustantivos: Son palabras que nombran todos los objetos que tiene
existencia, persona animal o cosa.
Ejemplos: Techapyrâ
Hose – mesa - apyka - tembiapo - Paraguay- jagua
A- Ñe´epu´andu rupi - Por su fonética
[Link] jurugua: Ha´e umi ndoguerekóiva tai tîgua hetepýpe ha ipu ñande juru rupi.
Sustantivos Orales: son aquellos que no tienen letras nasales dentro de su
estructura y se pronuncian por la boca.
Techapyrâ
Kalo - apyka – yvoty - tapiti.
2. Tero tîgua: Ha´e umi oguerekóva tai tîgua hetepýpe ha ipu ñane tĩ rupi.
Sustantivos Nasales: Son aquellos que tienen letra nasal en su estructura y se
pronuncian por la nariz.
Techapyrâ
Kame - anguja - okê - tembiapo.
Â- Hupytyha rupi Por su extensión
a- Terotee: Ha´e ñe´ê ohenóiva térâ ombohérava ava, mymba, ka´avo térâ mba’e oikuaávo
mba’eichaguápa
Sustantivos Propios: Son aquellos que designan personas, animales, o cosas haciendo
referencia a sus características.
Techapyrâ Ejemplos
Sepi: Cipriano - Karai Fernando López - Ka´akupe - Ysyry Parana – Paraguay.
â- Terorei: Ha´e umi ombohérava yvypóra, mymba térâ ambue mba´e he´i´ỹre mba´éichapa.
Sustantivo Común: Son aquellos que nombran personas, animales o cosas sin hacer
referencia a sus características.
Techapyrâ
Vaka – mitâ – apyka – kuatia – kuña – yvoty – yvyra – yva.
Ch- Oñeñanduhaichaguáva rupi Por su significado
a-) Tero hetejekuaáva: Ha´e umi ombohérava yvypóra ha mba´e ikatúva
ñañandu, japoko. Sustantivos Concretos: Son aquellas que nombran seres con
existencia real o lo que podemos sentir, palpa o haciendo uso de los sentidos
corporales.
Techapyrâ
Mesa - aranduka - karia´y - yvoty - yva.
â-)Tero hetejekuaa’ ỹva: Ha´e umi ojehechakuaáva pe temiandu rupi ikatu’ỹva
japoko.
Sustantivo abstracto Es el que se percibe a través de los sentimientos.
Techapyrâ
Mborayhu – py’aguapy – ñyrô -vy’apavê - tekojoja.
E- Ñe´êysajakuaa rupi Por su morfología
1-Tero ysajateî: Ha´e umi oguerekóva peteî ysajánte ojeipuru haĝua.
Sustantivos Uniformes: Son aquellos que tienen una sola forma para su uso.
Techapyrâ
Memby - ovecha – mbo´ehao - ita – mitâ .
Memby: hijo / a Ovecha : Oveja
Che memby: Mi hijo/ a Che Ovecha: Mi oveja
Ne memby: Tu hijo / a Nde ovecha: Tu oveja
[Link] ysajakôi: Ha´e umi oguerekóva mokôi ysaja ijepurúpe.
Techapyrâ
Tyke´ýra - ryke´y Túva – ru
Tykéra - ryke Ta´ýra – ra´y
Tyke´ýra: Hermano Mayor Túva – ru
Che ryke´y: Mi hermano mayor Che ru: Mi papá
Nde ryke´y: Tu hermano mayor |Nde ru: Tu papá
3. Tero ysajaapy: Ha´e umi oguerekóva mbohapy ysaja ijepurúpe.
Sustantivos triformes: Son aquellos que tienen tres formas para su uso.
“T y O”: formas absolutas,”R y H”: formas constructivas
Techapyrâ
Tesa – resa - hesa
Tetyma – retyma - hetyma
Tetâ - retâ - hetâ
Tova – rova – hova
1. Tero ysajarundy: Ha´e Tero ojepurúva irundy hendáicha.
Sustantivos cuatriformes: Son los sustantivos que se utilizan de cuatro maneras o formas.
Techapyrâ
So´o - ro´o – ho´o - to´o
Mymba - rymba - hymba - tymba
Inimbe - renimbe - henimbe - tenimbe
Inimbo – renimbo – henimbo – tenimbo
Aku – raku – haku - taku – (de temperatura)
Ague – rague – hague - tague
Ê- Hetepy rupi Por su estructura
1. Teroteî: Ha´e umi oikóva peteî ñe´ê añógui, oguereko peteî ñe´êrapónte.
Sustantivos Simples: Son aquellos que están formados por una sola palabra, o una sola raíz.
Techapyrâ
Pira - rete - po - kuatia.
2. Terojoaju: Ha´e umi oikóva mokôi térâ hetave ñe´êgui.
Sustantivos Compuestos: Son aquellos que están formados por dos o más palabras o raíces.
Techapyrâ
Pirapire : pira + pire Popyte: po + pyte
Jaguarete: Jagua + rete Kuatiahai: kuatia + hai