0% encontró este documento útil (0 votos)
33 vistas8 páginas

Tarea 2

Cargado por

Isabel Baez
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como DOCX, PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
0% encontró este documento útil (0 votos)
33 vistas8 páginas

Tarea 2

Cargado por

Isabel Baez
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como DOCX, PDF, TXT o lee en línea desde Scribd

ÑE´Ê APOKUAA: FORMACIÓN DE PALABRAS

El guaraní es un idioma aglutinante y polisintético.


1- La aglutinación (Ñe´êpy aty): Ha’e mokõi térᾶ hetave ñe’ẽpy oñembojoajúrõ ojuehe
oiko haḡua chugui ´ñe’ẽ pyahu. Es el proceso por el cual dos palabras, inicialmente
distintas, se unen para formar una unidad permanente con un nuevo significado.
Techapyrâ
Sustantivo + sust. Sust. + adj adj+ adj sust. +
verbo
Akâ/ rague akâ / perô he´êro apyka-
hai
cabeza- cabello cabeza - pelado dulce- agridulce silla-
escribir

2- La Polisíntesis (Ñe´êky aty puru): Ha’e peteῖ ñe’ẽpýre oñembojoajúrõ heta ñe’ẽky
ikatúva mboyvegua ha upeigua. Es el proceso por el cual una palabra o raíz se
unen a una serie de elementos gramaticales o de relación gramatical (afijos: número,
persona, tiempo, forma, modo, voz, grado).

Techapyrâ

Amboguatasetereíkuri

a = Partícula de nro. y persona


mbo = partícula de voz coactiva
guata = raíz
se = partícula de modo volitivo
terei = partícula de grado
kuri = partícula de tiempo pret. reciente

ÑE´ẽKY
Según la polisíntesis las partículas prefijas (Ñe´êky mboyvegua), las partículas
sufijas (ñe´êky upeigua) y las posposiciones monosilábicas (ñe´êrireguateî) se unen
a la raíz formando con ella una sola palabra ortográfica.
2.1- Las partículas prefijas: Son aquellas que se escriben antes de la raíz de la palabra
(Ñe´êky mboyvegua). Ha’e umi ojehai ha oñembojoajuva´erâ ñe´êpy mboyve ha oiko
chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Ambopurahéi - les hago cantar: ojesapukái: se grita -ñamba´apo: trabajamos
2.2- Las partículas sufijas: Son aquellas que se escriben después de las palabras, se
unen a
la raíz y forman una sola palabra. (Ñe´êky upeigua).: Ha’e ñe’ê ojehai ha
Oñembojoajuva´erâ ñe´êpy rire ha oiko chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Karaieta (Señores) Ogakuéra (Casas) Pa´ikue (Ex Sacerdote)

2.3- Ñe´êriregua ipehêteîva: Posposiciones monosilábicas: Ha’e umi oguerekóva


peteî ñe’êpehênte, jahaikuévo ñambojojava’erâ ñe’êre. Las posposiciones son aquellas
que constan de una sola sílaba, al escribir se debe unir a la palabra.

Las posposiciones son las equivalentes a las preposiciones castellanas.

NE’ÊRIREGUA ÑEMOHENDA
a-) Ñe’êriregua iñe’êpehêteîva: (Posposiciones Monosilábicas)
3
Ñe’êriregua
iñe’êpehêteîva España ñe’ême Techapyrâ

Pe, me a – en Ógape, Amáme

Gui De Mbo’ehaógui

Re Por Okêre

Gua De Paraguaygua

(nasal) me En Retâme

(nasal) ỹ Sin Ao’ ỹ

Techapyrâ:
PE (ojeipuru ñe´ê jurugua reheve a - en
ME (ojeipuru ñe´ê tîgua reheve
Kalo ohota Pirivevúipe - Tovatîme oî heta mba´aporâ

Gui (ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua rehevé) (De)


Che ru ou Karapeguágui - Mi padre viene de Carapeguá
Ho´â kavaju árigui - Se cayó del caballo

Re (ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua rehevé. (Por)

Amo mitâ oñani tapére - Aquel niño corre por el camino


Oguata ka´aguýre umi kuñataî. – Caminan por el bosque esas señoritas.

Gua (Ohechauka moôguápa.)


Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (De)

Umi tembimbo´e ha´e Atyragua - Esos alumnos son de Atyrá


Moôguápa nde? - ¿De dónde eres?
Ndi (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Con)

Vito osê isýndi - Victor sale con su mamá


Lolo okaru Kalo ha itykérandi. - Dolores come con Carlos y su hermano
mayor

Ŷ (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Sin)


Ha´ekuéra opyta tupa´ŷre. - Ellos / as quedaron sin cama
Hese´ŷ ndaikatúi aiko. - Sin él / ella no puede vivir.

b-) Ñe’êriregua iñe’êpehêetáva (Posposiciones polisilábicas.

2.4- Ñe´êriregua iñe´êpehêetáva: Ha’e umi oguerekóva mokôi térâ mbohapy ñe’êpehê
ha nañambojoajúiva’erâ ñe’êpýre. Son aquellas que poseen más de una sílaba. No se
unen a la palabra, van separadas.

Ñe’ê riregua iñe’êpehê’etáva España ñe’ême Techapyrâ

haĝua Para Agueru ja’u haĝua

Ĝuarâ Para Ndéve ĝuarã

Rehe Por Nde rehe che mandu’a

Rupi Por Upe rupi ahasa

peve (oral) Hasta A peve ajuta

meve (nasal) Hasta Ko’ê meve ajerokýta

Rire Después Upe rire ajuta roheka

Ndive Con Ne ndivénte aimese

Ári Sobre Mesa ári oî yvoty

Vove
Cuando Reju vove rohecháta

Gotyo Hacia Jahápy amo gotyo

Techapyrâ
Peve (Ojeipuru ñe´ê jurugua reheve) (Hasta)
Meve (Ojeipuru ñe´ê tîgua reheve)

Jajohecha peve - Hasta luego.


Che akâ meve - Hasta mi cabeza

Guive (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Desde)


Rohecha guive rohayhu - Desde que te he visto te amo.
Aikuaa guive pe oikóva, avy´a. - Desde que supe lo que ocurría estoy
feliz.

Ndive (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve). (Con)

Nati oguahêta isy ndive. - Natalia llegará con su mamá.


Che aguapy Kame ndive. - Yo estoy sentado / a con Carmen.

Ári (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Sobre)

Umi yvoty oî mesa ári. - Esas flores están sobre la mesa.


Tupa ári oî aramboha. - Sobre la cama está la almohada.

Rehe (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Por)


Rupi (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Por)

Ore roju Ka´akupe rupi - Nosotros vinimos por Caacupé


Huâ ou tape po´i rehe. - Juan viene por el camino.

Haĝua (Ojeipuru ñe´êtéva reheve) (Para)


Guarâ (Ojeipuru tero reheve)

Ou oke haĝua - Vino a dormir.


Pe yvoty che sýpe ĝuarâ. - Esa flor es para mi madre.

Gotyo (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Hacia)

Aháta nde róga gotyo. - Iré hacia tu casa.


Amogotyo opyta mbo´ehao. – Hacia allá queda el colegio.

Vove (Ojeipuru ñe´ê jurugua reheve) Cuando (en el momento de)


Ou vove japurahéita. – Cuando venga cantaremos.
En el momento de llegar
cantaremos.
Ajahu vove chemandu´a. – Cuando me bañaba me acordé.

Mboyve (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) (Antes de)


Ñañe´êta ñaĝuahê mboyve ógape. Hablaremos antes de llegar a
casa.
Jake ou mboyve. Durmamos antes de que
venga.

Rehe´ŷ (Ojeipuru ñe´ê jurugua ha tîgua reheve) ( Sin )

Ndaikatúi aiko Kalo rehe´ŷ. - No puedo vivir sin Carlos


Kuatia rehe´ŷ ndajapói mba´eve. - Sin papel no hago nada.
JAJAPOHÁPE JAIKUAA. EJERCICIOS TEMBIAPORÂ
Amoñe’ ê Moñe’ êrâ
MBA’APO
Peteĩ chokokue heta rire omba’apo oñemity rire oikove aja pukukue ha ndoguerekói mba’eve,
ojepy’amongeta peteῖ árape, ohejaségui ta’yrakuérape katupyryeta ha’e omono’õva’ekue
hekovépe omba’apo aja, ombyatypa ta’yrakuéra ate’ỹ atýra ha he’i chupekuéra:
-Chetujáma ahávo ha ko’erõite ahejamava’erᾶ ko arapy ha nahi’ᾶi chéve poheja mba’eve ỹre.
Ahejase peẽme peteῖ mba’e porᾶ ha hepýva, arekóva heta árama iñongatupy che ñe’ᾶ
kuaitépe.
Mitᾶkaria’ykuéra joyke’y oῖ haguéicha omañajoa ojuehe, noimo’ᾶire hikuáí ituakuéra
oguerekóne haḡua aipo mba’e iñongatupy.
He’i chupekuéra pe karai: -Pehóta peheka amo kokuépe. Umi kogatýre, pe mba’e porᾶ ha’éva
peẽme, che arekóva iñongatupy.
Pejeporeka porᾶmínte hese ha pejuhúta katuete.
He’ipávo upéicha pe karai, ta’yrakuéra ‘’oipovᾶ hikuái hembyre’’, ohua’ῖ ñanime kokue
gotyo. Oñepyrῦ ojeporeka hikuái opaicharei.
Ojo’o pe yvy opa rupirei ha ojeporekaverõ jepe hikuái ndojuhúi mba’eve. Ha katu pe yvy
ojo’o ha ombojerepava’ekue hikuái omongakuaa porᾶiterei ikogakuéra ha upe arýpe
heteitereive ombyaty hikuái mba’erepy ikokuekuéragui.
Ohepyme’ẽmbávo imba’erepykuéra. Ojejuhu hikuái hetaiterei ipirapire, ha upépe ohechakuaa
ha oikumby hikuái itua tujami he’iseva’ekue chupekuéra ‘‘Remba’apo ramo,
nderehasavaichéne.’’
Lino Trinidad Sanabria
A-) AMOÑE’E MOÑE’ERA HA AMBOHOVÁI
1-Mba’ére oñe’ẽ ko moñe’ẽrᾶ?
Oñe’ẽ mba’éichapa peteĩ karai chokokue ohejase ita’yrakuérape peteĩ mba’e porã iñongatupy:
mba’apo rekove.

2- Mba’e he’i petei árape chokokue ita’yrakuérape?


He’i oiméne ohoha ko arapýgui ha ohejataha chupekuéra peteĩ mba’e porã, ha upéi he’i oheka
hag̃ ua ikokue rupi.

3-Moõ ohua’ῖ ita’yrakuéra?


Ohua’i hikuái kokue gotyo.

4- Mba’e ombyaty hetaiterei hikuái?


Ombyaty hikuái mba’erepy hetaiterei ikokuekuégui.

5- Mba’e ohechakuaa ha oikumby hikuái?


Ohechakuaa hikuái iñongatupy ha’eha mba’apo; oikumby hikuái he’iseha: “Remba’apo ramo,
nderehasavaichéne.”
B-) Amoñe’ẽ jey moñe’ẽrᾶ ha ahaiguy ñe’êriregua iñe’êpehêteîva ha ñe´êriregua iñe
´êpehê´ etáva ha ahaiguyva’ekuégui ajapo ñe’ẽjoaju
a- Kokue gotyo, oho hína isy.

b- Hembyre, oñeme’ẽjey hapichápe.

c- Kokuépe, oikohína heta tapiti.

d- Oñemity rire, osẽ porãmba la avati.

C-) AIKUAA MBA’ÉPA HE’ISE ÑE’Ê:


Romoñe’ẽ moñe’ẽra ha rohaiguy ñe’ẽ roikumby porᾶ’ỹva, uperire rojapo chugui
ñe’ẽjoaju:
Arapy - joyke’y - kóga - hua’i - kumby
1) Arapy henyhẽ mbyja sa’yju reheve.
2) Che joyke’y oiko mombyry chehegui.
3) Che sy oreko peteĩ kóga guasu hína.
4) Karai aranduka mbo’ehao guasúpe kumby peteĩ ñe’ẽ porãite.

D-) Amoῖmba haipyvo ñe’ẽme.


Oikumby - arapýpe - kóga - ijoyke’y - ohua’i
Temimbo’e Peru oikumby Mbo’ehaope ikatu haguáicha arapýpe he’íva mbo’ehára.
Ou rire oho oka’api ohua’i kokuépe ijoyke’y ndive. Ha’ekuéra oiko pora ko kóga oñondive.
E-) AMBOJOAJU HU’ÝPE ÑE’Ê HE’ISÉVA NDIVE:
Kóga venir
Joyke’y mundo
Hua’i interpretar
Kumby plantación
Arapy hermano
JAIKUAAVE HAḠUA
1- Ahaiguy ñe´êrapo ha amongora ñe´êpehêtai mboyvegua ha upeigua ha ahechauka
mba’eichaguápa
Ndoguerekói: No tiene Morotîmi: Blanco, de color blanco
ombyatypa: Recoger osapukáita: Va a gritar
ikokue: En la chacra
katupyryeta sapaturâ hakângue omono’ova’ekue
reinupâse: Quiere pegarte pekese: Quieren dormir ta’yrakuéra: Sus hijos
poheja
aipuruta: Voy a usar ndajahuséi: No quiero bañarme aipohânota: Voy a curar
nomba´aposéi: No quiere trabajar aguerohoryta: Voy a agradecer

2- Ahai ko´â ñe´êpehêtaime ñe´êrapo. Escribo la raíz a estas partículas:


o……………joa Pe………ta pe……………. O…………….
kuaa
Ij........ ñai……… omendase i ndape
i hára .................nguéra chupe kuéra ita
temi hára ivaiterei ituichaete
aikuaakuri tembi amenda kuri imitaeterei

3- Amoñe´ê ñe´êjoajukuéra, amongora ñe´êriregua ipehêteîva ha ahaiguy ñe´ê iñe´ê´epê


´etáva. Luego de leer las oraciones, encierro en círculo las posposiciones monosilábicas y
subrayo las polisilábicas.

1- Chearamboha ho´a tupágui 2 - Nerovêtame opurahéi Hose

3- Ko mbeju re´u haĝua. 4- Ahákuri Paraguay gotyo

5- Kalo oguata Kokuére 6- Ore roñe´ê mbo´ehára ndive.

7 - Peteî jagua ñarô che muña óga peve 8- Chetaita oho kavaju ári Karapegua
peve

9 - Heta yvoty agueru Tupâsýme ĝuarâ. 10- Chereindýndi ou mokôi karia´y.

11 - Ndekoty henyhê yvotýgui. 12 - Penderóga rupi ohasáta che irû.

13 - Peru ha Vito ha´e Pirajugua.

14 - Che akâme aguereko heta mba´e, ndaikatúigui aiko nerehe´ŷ.

15 - Mombyry guive ou che machu ha he taitachu, ha´ekuéra ha´e Ka´akupegua

4- Amoîmba ñe´êjoaju ñe´êriregua reheve. Completo estas oraciones con posposiciones:


- Pe karai ou mombyrýgui (de)
- Ha´ekuéra oúta Kalo ndive (con)
- Amo karia´y ohóta nde rógape (a)
- Che akâme aguereko heta mba´e. (en)
- Karaieta ou Itacurubigui (de)
- Amo jagua ojupise apykaári (sobre)
- Ha´ekuéra osêva´ekue Arturo ndive(con)
- Nde ha che jaháta mbo´ehao peve (hasta)
- Mbo eharakuéra oguapy apyka ári (sobre)
5. Ahechakuaa ko´â ñe´êjoajúpe ñe´êriregua, ahaiguy iñe´êriregua ipehêteîva ha
amongora iñe´ê’epê’etáva:
1- Nde rógape, oúta heta karai ha kuñakarai, nde sy arambotyhápe.

2- Reho guive Paraguaýpe nde reindykuéra ndovy’avéi.

3- Kuehe ka’aru Tuni heta imandu’a porã nde rehe.

4- Lolo uke’i ha’e Paraguaygua

5- Chive ha Toño ohóta yvy rupi nde róga peve.

6- Nati memby kuimba’e ho’a yvyra rakâgui.

7- Kuehe ka’aru ahasa kalo róga rupi.

8- Chive ogueru Selépe ogueru heta hi’upyrã ojapo haĝua.

9- Lolo oho ojogua yvoty Tupãsyme ĝuarã.

10- Ko’ẽrõ ka’aru pytũ rohóta nde róga gotyo.

11- Reju vove Tava’igui jaháta jahecha Perúpe.

12- Konche he’i imembýpe ou haĝua itúaou mboyve.

13- Nerehe’ỹ ndavy’ái ha upévagui aipota rejujey.

14- Kuehe ka’aru pytũ cherykue che akã meve.

También podría gustarte