TEROJA – ADJETIVO
Teroja: Adjetivo: Ha´e ñe´ê omoirûva terópe ha he’íva mba’éichapa térâ moô pevépa
oĝuahê.
Es la palabra que se utiliza, para acompañe a al sustantivo y señalar una cualidad del
mismo o determinar su extensión.
Teroja ñemohenda: Clasificación del adjetivo
1- Teroja Tekome´êva: Adjetivo calificativo: Ha´e ñe´ê ohekome´êva terópe. Es la
palabra que indica una cualidad o califica al sustantivo.
Techapyrâ
Mitâ porâ: Niño lindo
Jagua piru: perro flaco
Kuñataî karape: Señorita baja
Tapiti morotî: Conejo blanco
Sa’ykuéra ha’e avei teroja tekome’êva. Los colores son también adjetivos
calificativos:
Pytâ: rojo morotî: blanco hovy: azul
Sa’yju: amarillo hũngy: gris hovyhû: azul verdoso
Pytângy: rosado Hovyû: verde oscuro pytâhû: granate
Pytâsyry: bermejo sa’yky: Verde claro hovyngy: celeste
Jaikuaave haĝua… Para conocer más…
Ambue teroja tekome’êva. Otros Adjetivos calificativos
yvoty porâ (lindo/a) Kamisa tuja (viejo/a)
Haiha vai (lindo/a) Ao pyahu (nuevo/a)
Jagua piru (flaco/a) Narâha hái (agrio/a)
Ovecha kyra (gordo/a) Merô he’ê (dulce)
Mesa tuicha (grande) Inimbo puku (largo/a)
Mbarakaja michî (chico/a pequeño/a) Akãrague mbyky (corto/a)
Apyka karape (bajo/a) Apyka guasu (grande)
Tupa yvate (alto/a) Mesa apu’a (redondo/a)
Jagua ñarô (bravo/a) Apyka pe (ancho/a)
Karia’y katupyry (hábil, habilidoso/a) Tembi’u he (sabroso/a)
Karai arandu (inteligente) Apyngua po’i (fino/a)
Kuñakarai marangatu (bueno/a, bondadoso/a) Mitâ kangy (débil)
Mitâ ñaña (malo/a) Karia’y ate’ŷ (perezoso/a)
Korapy ky’a (sucio/a) kuñataî kyre’ŷ (voluntarioso/a)
Óga potî (limpio/a) Y ro’ysâ (fresco/a)
2-Teroja moteîva: Ha´e umi ñe´ê ohechaukáva moôpa oî, máva mba´épa mboy terópa
oî. Adjetivo determinativo: Son las palabras que indican dónde están, de quién es o
cuantos sustantivos hay.
Entre estos encontramos los siguientes:
2.1- Teroja moteîva techaukarâ: Ohechauka moôpa opyta umi tero, aĝuípa térâ
mombyrýpa, oî hovake térâ hovake´ỹme.
Adjetivo determinativo demostrativo: Indica el lugar o distancia en que se encuentra
la persona, el animal o la cosa, del interlocutor. Pueden también indicar si están en
presencia o no. Por eso los clasificamos así.
a-) Tovakegua De presencia
â-) Tovake’ŷgua – Pore’ŷva De ausencia
2.1.1- Teroja moteîva techaukarâ tovakegua: Ohechauka mba´e oîva omombe´úva
rovake. Adjetivo determinativo demostrativo de presencia: Indica objetos que están a la
vista del que oye o del que habla.
Papyteîme (N° singular) Techapyrâ
Ko: este - esta Ko óga
Pe: ese - esa Pe apyka
Amo: aquel – aquella Amo kuatia
Papyeta: (N° plural) Techapyrâ
Ko´â: estos / as Ko´ â ryguasu
Â: estos / as  mitâ
Umi: esos/ as – aquellos/ as Umi mitâ
Techapyrâ Pe kuñataî porâ ojerokykuaa Esa señorita bella sabe bailar
 ovecha opytáta akápe Estas ovejas quedarán afuera.
Umi kavaju oñani pya’e. Esos caballos corren rápido
2.1.2- Teroja moteîva techaukarâ pore`ỹgua (tovake´ŷgua): Ohechauka mba`e oî’ŷva
omombe`ùva rovake.
Adjetivo determinativo demostrativo de ausencia: Indica objetos que no están a la
vista del que oye o del que habla.
Upe ese / a - Ako táva
Papyteîme:
En n° singular Aipo ese / a - Aipo karia´y
Ku ese / a - Ku mitâ
Ako ese / a aquel / lla - Upe karai
Papyeta Umi esos / as - aquellos / as - Umi mymbaita
(Plural)
Techapyrâ:
Aipo mitâ hasê Esa criatura llora.
Ku Karai opurahéiva. Ese señor que canta
Umi kuñataî oñembo’éva. Esas señoras que rezan
2.2- Teroja moteîva mba´éva: Ha´e ñe´ê ohechukáva máva mba´épa.
Adjetivo determinativo posesivo: Es la palabra que indica idea de posesión o
pertenencia.
Che Mi
Nde, Ne Tu
Ñande, Ñane Nuestro/a/os/as
Ore Nuestro/a/os/as
Pende, Pene Vuestro/a/os/as
(^): Por armonización nasal:
Ne, ñane ha pene ojeipuru tero tîgua renondépe. Ne, ñane y pene se utilizan delante
de sustantivos nasales.
Techapyrâ
Che memby oho mbo’ehaópe Mi hijo va a la escuela
Ne memby oho mbo’ehaópe Tu hijo va a la escuela.
Ñande sy ogueru yvoty. Nuestra madre trae flores.
Ñane reindy osapukái hatâ. Nuestra hermana grita fuerte.
Jesarekopyrâ
Ndaipóri teroja mba’ éva ava mbohapyhápe ĝuarâ, upévare ojeipuru ko’âva:
Observación: No existen adjetivos posesivos para las terceras personas, por eso
utilizamos indices de posesión, como:
h hova su cara
i ita’ýra su hijo
hi’ hi’ára su día
ij ijao su ropa
iñ Iñakã su cabeza
Techapyrâ Che akâ: Mi cabeza
Che róga: Mu casa Ne akâ: Tu cabeza
Hóga: Su casa Iñakâ: Su cabeza
Ñande róga: Nuestra casa Ñane akâ: Nuestra cabeza
Ore róga: Nuestra casa Ore akâ: Nuestra cabeza
Pende róga: Nuestra casa Pene akâ: Vuestra cabeza
Hóga: Su casa Iñakâ: Su cabeza
2.3- Teroja moteîva kuaa´ŷva: Adjetivo determinativo indefinido: Ha´e umi ñe´ê
ndohechaukapáiva terópe, nde´íri mboýpa. Son aquellas palabras que determinan a los
sustantivos de una manera vaga o general.
Techapyrâ
Oimeraê: cualquier / a Mayma: todo / a Pokâ: poco/a
Heta: mucho / as Mbovy: pocos / as Michî: poco/
Ambue: otro/a
Techapyrâ
Tou oimeraê mitâ. Que venga cualquier criatura.
Mbovy karia’y opurahéita. Pocos jóvenes cantarán.
Heta kuñataî opuka. Muchas señoritas se ríen.
Aipota ambue haiha. Quiero el otro lápiz
.
2.4- Teroja moteîva papapýva: Ha´e umi ñe´ê ohechaukáva mboy térâ mboyhápepa oî.
Adjetivo determinativo numeral: Son aquellas palabras que indican cantidad u orden
de ubicación.
Techapyrâ
Irundyha tendápe En el cuarto lugar
Mokôi mitâ Dos criaturas
Mbohapyha mitâ che mba’e El tercer niño es mio
2.4.1- Teroja moteîva papapy papýva: Ha´e ñe´ê. ohechaukáva mboy terópa oî.
Adjetivo determinativo numeral cardinal: Es la palabra que determina la cantidad de
los sustantivos.
Techapyrâ
Peteî mitâ Mokôi yva Mbohapy kuatia Irundy kavaju
Peteî mitâ oúta che ndive y rekávo. Un niño va ir comigo a buscar agua.
Mokôi yva aju ne mba’erâ: Das frutas maduras son para ti.
Mbohapy kuatia eme’êta chéve. Tres papeles me vas a dar.
Irundy kavaju eraháta ñúme. Cuatro caballos vas a llevar al campo.
2. 4.2- Teroja moteîva papapy papyháva: Ha ´e ñe´ê ohechaukáva mboyhápepa oî
tero Adjetivo determinativo numeral ordinal: Es la palabra que determina en que
orden se encuentra el sustantivo.
Techapyrâ
Mitâ peteîha Mbo´esyry mokôiha Aranduka mbohapyha
Tembiaporà Ejercicios
1-) Amoñe’ê. Leo
Pe mitâ guasu osapukái che kyvýpe.
Ese adolescente le grita a mi hermano.
Ore taita ogueru oréve mymba porâita.
Mi abuelo nos trae animales bellos.
Umi karai katupyry omba’apo hetaiterei.
Esos hombres habilidosos trabajan muchísimo.
Peteî mesa pyahu ajuhu nde rógape.
Una mesa nueva encontré en tu casa
Oimeraê karia’y marangatu ikatu opyta.
Cualquier buen joven se puede quedar.
Amo mesa ky’a ndoipotái avave.
Aquella mesa sucia nadie quiere.
2-) Anohê teroja ajuhúva guive ñe’êjoajukuerápe ha ha’e mba’eichaguápa.
Entresaco los adjetivos de las oraciones dadas y clasifico.
Pe: Teroja techaukarâ
………………………………….. …………………………………….
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
………………………………….. ……………………………………..
3-Ahai ko´â Tero ykére Teroja Tekome´êva: Escribo al lado de estos sustantivos
adjetivos calificativos.
Apyka: ........................................ Karaja: ………………………………
Yvoty: ......................................... Ovecha: ……………………………
Vaka: .......................................... Mesa: ………………………………
Haiha: ........................................ . Kuatiahai: …………………………
Ao: .......................................... Karai: …………………………………
4- Ajapo ñe´êjoaju ko´â Teroja Tekome´êva reheve. Formulo oraciones con estos
Adjetivos Calificativos.
Tuicha: ............................................................................................................................
Vai: ..................................................................................................................................
Potî: .................................................................................................................................
Saraki: .............................................................................................................................
Morotî: ...........................................................................................................................
Vevúi: ............................................................................................................................
Yvate: ………………………………………………………………………................
5- Amoîmba aipurúvo teroja moteîva techaukarâ: Completo usando Adjetivos
determinativos demostrativos.
1- ............................. mitâ oho.........................mbo´ehaópe.
2-Ña Sele omba´apo..........................................tasyópe.
3- Karai Sepi ohaími ........................................ ñe´êpoty porâite.
4-..........................mymba oñani joa ....................... ka´aguýpe.
5-..........................mitâ ho´u...........................pakova aju.
6- ...........................kavaju oñanita.................................tapére.
7- Tataypýpe opyta..................... kuñakarai.
8- Che roagaykereguakuéra oipota.......................mesa tuicha.
9- ................................kuatiahai ha´e che irûme ĝuarâ.
10- Vito ha Seve ogueru...............................apyka porâite
11- ..................................... karia´y opurahéi porâiterei.
6-) Ajapo ñe’ëjoaju ko’â ñe’ê reheve. Formulo oraciones con estas palabras.
Ñande: - Umi - Opavave -Mbohapy - Heta
Irundy (cuatro) - Pokôiha (séptimo) - pateî (once)
poha (quinto) - Mohapy (tres) - porundyha (noveno)
1- ……………………………………………………………………………………
2- ………………………………………………………………………………………
3- ………………………………………………………………………………………
4- ………………………………………………………………………………………
5- ………………………………………………………………………………………
6- ………………………………………………………………………………………
7-………………………………………………………………………………………
8-………………………………………………………………………………………
9- ………………………………………………………………………………………
10- ……………………………………………………………………………………
7- Amoîmba aipurúvo Teroja Moteîva mba´éva: Completo usando adjetivos
determinativos posesivos.
1- Amo kuatia .................. mba´e ha pe aranduka …………. mba’e.
2- .............sy oho kokuépe ha ……… ryke’y oheka avati.
3- …………ñe´ê opyta …………akâme.
4- Chive ha´e ………. irû mbo´ehaoguasúpe.
5- Kande ................akâ porâ, upévare ….sy ovy’aiterei hese.
8- Amoîmba aipurúvo teroja kuaa´ỹva: Completo con adjetivo indefinido:
.......................haiha ......................mymba .......................viru
......................apyka ………………so´o ……………tembipuru
9- Amoîmba aipurúvo teroja papapy papyháva: Completo con adjetivo
determinativo numeral ordinal:
Apyka........................ mitâ: ………… óga: ………………..
10- Ahaiguy teroja mba´éva ha amongora teroja papýva: Subrayo los adjetivos
posesivos y encierro en círculo los adjetivos numerales:
A-Nde rógape oî parundy yvoty.
â- Po jagua oñeno akême.
ch-Che memby ohóta mbo´ehaópe.
e- Amo kuñataî ojohéi: mokôi tupa ao ha peteî ahoja.
ê- Nde jarýi ojogua mbohapy havô.
11- Amoîmba teroja techaukarâ reheve. Completo con adjetivos demostrativos.
a-) ……………….. kavaju oñaníta ……………………tapére.
(Esos) (ese)
â-) Tataypýpe opyta …………………………….. kuñakarai.
(esa)
ch-) Che rogayguakuéra oipota …………………… mesa tuicha
(esta)
e-) ………………. Kuatiahai ha’e che irûme ĝuarâ.
(estos)
ê-) Victor ha Mauricio ogueru ……………………………. apyka porâite.
(esta)
g-) ………………………….. karia’y opurahéi porâiterei.
12-) Amohenda hekópe. Clasifico correctamente
Oimeraê – mokôi - opavave - umi - ñande – akahata - po - â - pene - amo
Irundyha - ore - pytâ - karape - mayma - mbarete - nde - vevúi.
a-) Teroja Techaukarâ â-) Teroja Tekome’êva
Adjetivos demostrativos Adjetivos calificativos
…………………………………. ………………………………..
…………………………………. …………………………………
…………………………………… …………………………………..
Ch-) Teroja Kuaa’ŷva e-) Teroja Papára ê-) Teroja Mba’éva
Adjetivos inefinidos Adjetivos numerales Adjetivos posesivos
…………………………… …………..…………………… ……………………...
…………………………… …………….………………… ………………...........
…………………………… ……….……………………… ………………...........
…………………………… ……….……………………… ……………..............
13-) Ambohasa guarani térâ España ñe’ême. Traduzco al guaraní o al castellano
según corresponda.
Su mano: ……………………………… Héra:…………………………………
Su dueño: ……………………………… Hi’áva:………………………………
Su cara: ………………………………. Iñakã: ………………………………
Su ropa: ………………………………. Ijyva: ………………………………
Su día: ………………………………… Ijajúra: ……………………………
14-) Ambohasa guaraníme. Traduzco al guaraní.
a-) Nombre: ……………………………… â-)Cara………………………………….
Mi nombre: ………………………………. Mi cara: …………………………….
Tu nombre: ……………………………. Tú cara: ……………………………....
Su nombre: ……………………………. Su cara: ……………………………….
ch-) Ropa: …………………………………. e-) Día: …………………………………
Mi ropa: …………………………. Mi día: ………………………………….
Tu ropa: ………………………… Tu día: ………………………………….
Su ropa: ………………………… Su día: ………………………………….