BÍIX
Te' k lu'uma', utia’al k tu’uxtik u pixan le kimeno’obo’ kek béetik u bíix. Le je’ela’
ku k’iimbesa’aj ti’ u waxak k’iin tak lajun tu ka’ak’al k’íin ti’ u wi’inalil noviembre. Ichil
le k’iino’oba’, le kajnalilo’ob ku ts'áaiko'ob kiibo’ob ti’ u jool u naajilo’ob yéetel y’ook’ol
u koto’ob utia’al u sáasilkúunsik u beej le piixano’obo’. Suukbe'esa’aj xaan béetik payalchi'
yéetel u ka’anche’ le pixaano’obo’.
Le ka’anche’ jach k'a'anan utia’al k'iinbesik le Hanal pixano’, le jejeláas k’uubo’ob
ku ts’áabal yaan ba’al u k'áat u ya'ale’. Way tu lu’umil Mayab, le ka’anche’obo’ beeta’an u
tia’al nojoch pixano’ob, ku bisik ba'alo'ob utia’al k- k'a'ajsik. Bey xaan u yáantik u suuto'ob
tu yóok'ol kaab ri’ le kuxa'ano'obo'. Beora’ yaan k-tsoolikte’ex biix u jatsa’anil le
k’uubo’ob yéetel ba’ax u k’áat u ya’ale.
Le ka’anche’o’ yaan óoxp’éel ka’analilti’ku e’esiko’ob le ka’an, le lu’um yéetel le metnal.
Yáax ka’analil: Te’ela’ ku ts’aaba le oochel yéetel le ba’alo’ob okol k’uj ti’al
kikit’aanta’ak le k’atal che, ti’al le tuukul te’ ka’an ts’aj yuumtsil.
Ka’a ka’analil: ku ts’aaba le o’ocho’ob yéetel le uk’ul: áak’ sa’a, piib wa muukbi káax, x-
p’iichil waaj, x mejen waj, balché (uk’ul káalkun maak, ku beeta’a yéetel le sóol bey u k’aabao’)
ch’ujuk waaj yéetel chucuá ti’luuch (le chukuajo’ sa’ ku beeta’a yéetel sakan ti xi’im, cacao,
ts’ulubmay yéetel anis). Tuláakal le ba’alo’ ku utskíinsaj yéetel kib, loolo’ob yéetel u k’ab le ruda.
Óox ka’anil: Ti’ le óoxka’anilo’ ku ts'áabal yóok'ol le wi’ilebnook’ilo’ ch'ujuko’ob
yaan ti’ le petenil: je’ebix chi’icam, mandarina, ch’ujuk pak’aal, (muuch’a’an ich kantúul,
tuméen leti' ku e’esik le kan ti'itso’ob yook'ol kaab), xec (xa’ak’ beeta’an yéetel
pak'áalo'ob, mandarina, chi'ikam yéetel uláak' icho’ob máan ki', yéetel muuxa’an iik),
beyxan ch'ujuk puut, coco, iis yéetel sikil.
U ba’alilo’ob ka’anche’
Elemento Información y/o Ba’al ba’ax u k’áat u ya’ale’
significado
Mesa El altar debe ser de Mayakche’. Le ka’anche’o’ k’abéet
madera sin clavos de che’ bey mina’an u
expuestos, y evitar xolobile’, beyxan
objetos de vidrio o k’abéet ma’ u ts’áabal
metal, ya que se cree ba’a’ de néen wa metal,
que los reflejos asustan tuméen ku tukulta’ale’
a las almas. ku sajbéesik le
pixano’obo’.
Mantel Se usan hojas de Wi’ilebnook’il Wi’ilebnook’il le
plátano en las mesas mayakche’o’ beeta’an
para conservar la yéetel u le’ ja’as ti’al
tradición maya. kanáantik u sukbe’enil
maaya wíiniko’ob.
Cruz verde Simboliza tanto la cruz Ya’ax Ku k’a’ajsik yáaxche’
de Cristo como el k’atabche’ wa u chíikulil u
Yaxché, el árbol de la chúumukil yóok’ol
Ceiba, que representa kaab.
el universo en la
cosmovisión maya.
Fotografía Se pone para honrar al U yóochel le Ku ye’esik kula’an le
difunto máax kimeno’. máax kimeno’.
Incienso El humo aromatiza, U nu’ukulil U buuts’ile’ le kun jets’
invita al difunto a oler la p’uulut óoltik le pixano’obo’.
comida y purifica a las beeta’an yéetel
almas. k’at.
Arco Los arcos, hechos de Ts’ulum Le ts’ulumo’, beeta’an
flores o plantas nativas, yéetel loolo’ob wa
representan la puerta pak’áalob yaano’ te
al mundo de los kaaj tu’ux ku meeta’al
muertos. le k’uubo’, lela’ ku
chíikbesik u jóol u
yóok’ol kaab le
kimeno’obo’.
Cruz de cal Se coloca una cruz k’atab ta’an ku ts’áabal jump’éel
católica en la ofrenda k’atab te’ k’uubo’ ti’al
para que el ánima ka’ u chikilbesajubáa le
pueda santiguarse pixan bey ma’ jaanko’
antes de comer.
Esta cruz puede
hacerse de cal o de
tierra.
Debe hacerse con las
propias manos, se
recomienda ofrecer
una oración para darle
buena fortuna al
difunto.
Velas Las velas deben ser Box yéetel Ku ye’esik chíinpoolal
blancas o negras, sakboox yéetel ki’imak óolal. U
estas van del altar kibo’ob sáasile’ leeti’ tiich
hasta la tumba. k’a’atik le bej le ken u
Se dice que las velas xíimbalt le pixano’ob
“alumbran” el camino utia’al ka k’uchuko’ob
del alma para guiarlas tak tu yotocho’obo’.
hasta su tumba para
que no se pierdan.
Flores Se colocan flores de la Loolo’ob U ye’esajil u
región o plantas k’abetkusa’al weyil
silvestres, como el loolo’ob yéetel k’a’xil
Chaksi’ink’in, loolo’obe’ je’el bix:
bugambilias, balché, la xpujuk, mul, virginia
cresta de gallo (X´tés),
la ruda y la albahaca.
Jícaras En vez de utilizar Luuch Utia’al u ki’imak óolta’al
platos, las bebidas, pixano’ob yéetel u
alimentos y dulces se kanata’al u yumilo’ob le
sirven en jícaras (luuch najo’ ti’ k’aak’as
en maya). iik’o’ob.
Sal y agua El agua les ayuda a Ta’ab yéetel ja’ Le ja’o’ ku áantik le
digerir lo que comieron pixano’obo’ ti’al u
y purifican a las almas máansik le ba’ax tu
de “malos vientos”. La jaanto’ob yéetel ti’al u
sal igual purifica a las tseelik “k’ak’as iik’”. Le
ánimas, sirve para que ta’abo’ ku p’oikxan le
el cuerpo no se pixano’obo’, ku ts’áabal
corrompa en su viaje ti’al ma’ u k’askúuntal le
de regreso. wíinkilil chen jo’ok u bin
tu ka’aten.
Comida Las familias Tikin jaanal .
acostumbran a k'a'abéet u je'ets'el tikin
ofrendar alimentos jaanal suuka’an u
secos, tales como: jaantik le máak
chachackwaj, xp’iichil kimeno’, je’el biix:
waaj, xnoj waaj, Chachackwaj, xp’iichil
xma’ak’ulan, jóoyts’u’, waaj, xnoj waaj,
frutas de la época, xma’ak’ulan yéetel pibil
dulces, panes, etc. Los waaj.
alimentos que se Ku ts’áabal ti’ lak’o’ob
ponen son los que Ku ts’áabal tikin jaanal
solían ser los utia’al u páajtal u binsik
favoritos de los le pixano’.
difuntos, y la falta
de líquidos facilita
su viaje.
Pozo Representa un Ch’é’en Ku e’esik jump’éel ba’al
elemento del jardín de yaan tu t’aankab ti’ le
las casas o elemento máasewal naajil ti’ le
que se utilizaba úuchben k’iino’ob.
contantemente en
tiempos atrás.
Camino En el suelo del altar Bej Ti’ le lu’umo’ le
se suele poner cal y k’anche’ob ku
velas. Se coloca un ts’áabal ta’an yéetel
camino de velas y kibo’ob. Ku e’esik le
cal simbolizando el sakbejo’. U k’áat u
“Sacbeob” o el ya’alej le bejo’ tu
camino blanco, el xíimbaltaj ichil u
cual representa todo kuxtal le pixano’.
lo que recorrió en su
vida el difunto.
Chu'uyub Se pone para el anima Ch’uyub ku ts’áabal ti’al le
sola kimen chen tu juunal.
Tu ts’ookok ku ts’áabal xaan u nuukulil le máak ts’oka’an u kimil je’el bix: Chak pool
yéetel u maaskab.
Bey ma’ taak xíimbal le piixano’obo’, u yuumilo’ob le naajo’ k’abéet u p’o’ikob tu
láakal ba’a’, je’el bix nook’o’ob yéetel nu’ukulo’ob, beyxane’ k’ábéet u ch’akiko’ob u k’ab
che’, tu láakal lela’ yo’osal le pixano’obo’ ka u yilo’ob jats’ uts le kúuchilo’ ti’al ka u
máansko’ ma’alobil yóokol lu’um. Ku k’a’ajsal le pixano’ je’ebix juntúul wíinik kuxa’ane’,
ku k’a’ajsal u tsool xikino’ob, u ka’ansajo’ob, u utsil wa u k’aak’as kelemal, tuméene’
je’ebix kuuxlik ka’ach yóok’ol lu’ume’, bey kun k’a’ajsbil. Ken ts’o’okok u ts’áabal le
ka’anche’o’ ku suukbesa’ale’ le láak’tsilo’obo ka u ya’alob t’aano’ob ti’al u kimeno’ob
yo’osal u paay t’aantikob janal yéetel uk’ul ti’ le ka’anche’o’.
Le k’uubo’obo’ ku luk’sa’alo’ob leken ts’o’okok le ceremonia ti’al t’ooxbil u jante
le le éet láak’tsililo’ob yéetel le etbisbailo’ob.