0% encontró este documento útil (0 votos)
431 vistas25 páginas

Guaraní 1 (C)

Cargado por

letb90470
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd
0% encontró este documento útil (0 votos)
431 vistas25 páginas

Guaraní 1 (C)

Cargado por

letb90470
Derechos de autor
© © All Rights Reserved
Nos tomamos en serio los derechos de los contenidos. Si sospechas que se trata de tu contenido, reclámalo aquí.
Formatos disponibles
Descarga como PDF, TXT o lee en línea desde Scribd

"'

¡y
.¡}'
~
;,,,,
.y
Aipe'~ umi ñe'e opáva "y": (Entresaco las palabras terminadas en "y")
1#'
,V

1 ~
e,
Ahechakuaa avareko: (Identifico las personificaciones) ~
r,
~
fr
~
Ahai mokoi ñe'ejoaju mbotovéva: (Escribo dos oraciones ~
negativas que encuentro en el poema) ~
~
~
~
V
~
Mba'e papapypa he'ise: (Qué números son?) ~
t.:;
Petei mbohapy _ _ _ _ _ _ __ ~
- -- - - - -- ~
irundy
Mokoi- - - - - - - -
--------- ~ .::
~
Amoimba ko'a ñe'ejoaju: (Completo estas oraciones) t::.::
~
ryguasu t omokañy I l anike I· t:
i ..::.
1- _ _ _ _ _ ombo'a hupi'a ombyaty. (!::::-
{::::'
2- Oir6 oipotáva hupi'a _ _ _ _ __
~
3- _ _ _ _ _ ojeka _ _ _ _ _ ojeity b
t=
Amoi "r" añete ramo ha "f' japu ramo: (Pongo "r" si es b
realidad y "f' si es fantasía)
1:: 6
Ryguasuipochy(~·-_) Ryguasu ombo'a ('--_ _,) h
"--
Hupi'a omokañy <~--) Ryguasu hupi'a ombyaty (..__ _,) k-
fe-_
llilllíl1í -· · . ·· · · vy■;M@itlflí't:ffilífW 1 k-
1 k-
1
~
~
~
~
~
~
.......
~
~

,
-.,
➔ Amoñe'e: (Leo)
"'l;J
1 Eli
~ (Arandu Pedro Rojas)
~
Eli oiko Paraguaype, ha'e petei mitakuña neporava ogueroguatáva pakói ary.
~

Eli ha'e peteí mitákuña heko poráva ojapóta isy ha itúva he'íva chupe, ha'e
~
'
oipytyv6 chupekuéra hogapype, ojapopa umi tembiapo ha'e ikatúva ojapo,

...
~

~
l
'

L
isy ha ilúva omba'apo mombyry hógagui upévare voi opu'ámava'erá
oñembosako'i ha oho. Elí ha impehengue katu voi avei opu'á oñembosako'i
oho hagua mbo'ehaópe, ha'ekuéra rá'eve ojevy hógape ha oñangareko
1
~ ojuehe hikuái, peicha Eli omopoti hóga ha hóga korapy, ojohéi tembipuru ha
d. ao mimi, ojapo avei hembi'urá, péicha ohasa ara ha ára hikuái, okarupárire,
(
~ ojapo umi tembiapo oguerúva mbo'ehaógui, ohechaukávo isy ha itúvape,
::) oñeha'ambaitéva hesekuerahápe.
-~
!i Ohecharamógui ipehenguekuéra ñepia'á itúva ha isy oñeha'ámbaite, oguereko
~ hagua hikuái umi mba'e oikotevémíva oiko porá hagua. Ha ópaite ára ha'ekuéra
~ ome'é aguyje Ñandejárape, oikoháre hikuái mborayhu ha tesáime ha jepemo
~1
heta ñeha'áre oiko hikuái. , oguereko avei heta mba'e.
~
Amoi "A" añetéro ha "J" japúramo moñe'eme oikóva:
(Contesto con "A" si es verdadero o "J" si es falso según lo leído del texto))

- Eli oiko Paraguarípe ..__ _ )



- Eli ogueroguata pakói ary '--->
- lsy ha itúva omba'apo agui (,_ __,

- Eli ha ipehéngue voi opu'á (,_ _ _)

- Ome'é aguyje Ñandejárape hikuái (._ _ _)


,_,_,,.. -·.. .. . - Cuadernllló de Trabaj o ~ Guaran í Poty Kuru ··-

Ambohovái: (Contes to)

1- Moopa oiko Eli ha mboy ary aguereko .

2- Mba'éichagua mitakuña piko Eli.

3- Moo piko omba'apo lsy ha itúva.

4- Mba'e, mba'épa ojapo Eli hógape.

5- Mba'épa ohecha ramo ipehenguekuéragui.

Amoh a'anga mba'éichapa oiko "Eli" ha mba'e ojapo:


(Grafíco en forma secuenc ial las actividades que realiza "Eli")

1 2

t--;:::
E.==
~ --
k='
~

3 4 ........
k>-
~

E.

::J~ J
~
~1
~1
.,.
...
..
~m m ¡r -u 00 1W Pi W I
~,

~
1

l
Amoñe'e: (Leo)

Ynambu
Ohojehína y reka Tupasy henda ári, lmemby Hesu hapypa'üme. Kuarahy ojekávo
ijapére otiri yuhéigui ijahy'o. Sapy'ante hyapu Ynambu hapépe ha iveve
tarovakuégui oñemondyi henda ha ojevy ykua rapégúi.

Oñeko'oi Tupasy ha oha'uvo kóicha: "Agui rire tande'yuhéi


che memby ha che ore'uyhéiháicha, ha oky ramo añolte totyky
nde ahy'ópe ama resa reporomondyise poi peve".

Ha upe asajepyte aku guive. Ynambu okyrómante hoy'úva


oikógui kuña hekópe akói iñakahata ha oporomondyise.

Ajeve ku mbyry'ái vairó hikóni okyve'yme, ñahendúva Ynambu


ituruñe'é po'i pukúpe ombokuasévaicha arai ha omboguarara ama.

Amoi oikoháicha mombe'upype:


(Enumero la secuencia según la leyenda)

O Kuarahy ojekávo ijapére .. .


O Ynambu okyro
O ohoje hin a y reka Tupásy.. .
O ituruñe'e po'i pukúpe
O oñeko'oT Tupásy...

Ha'e mba'épa oiko hamba'épa oje'éva: (Identifico hecho y


opinión. escribo "H" u "O")

- ohojehina y reka Tupasy henda ári ( )


- akói iñakahata ( )
- ñahendúva ynamby ituruñe'e po'i ( )

Wt""íPJW·IClüTMTi;ííííi·íl·fl·l'IMíí---
Ahechakuaa mbotuicháva:
(Identifico hipérbole o exageración y escribo "mb")

- Kuarahy ojekávo ijapére ( )


v
- Tupasy henda ári ( ) V---
~
- Otirí yuhéigui ijahy'o ( )
v
v~
Ambohovái oiko ha ndoikóiha: (Contesto con verdadero o falso
según el texto)
~
~ 1
- Ohohina y reka Tupasy ( ) 1 ~ ;

~ ,;::
- Sapy'ante hyapy Hesu ( )
~
- Ynamby, okyr6mante hoy'uva ( ~ ;::
)
~
- Okyró, ñahendu ynambu ituruñe'é ( ) ~
(:._;;:
- Omboguarara ama ( )
~
f:;::::
Ahaiguy petei mbojojáva: (Subraya la comparación)

Ynambu ituruñe'é po'i pukúpe ombokuasévaicha arai.

Ambojoaju temiandu rehe: (Uno con los sentido que expresan las
sensaciones)

- Tupasy henda ári

- Sapy'ante hyapu

- Totyky nde ahy'ope ama

- Ku mbyry'ái
·frabaloT"Gutu•cTn'íPBiyKúrtf----..- · --- · -

Amoñe'é: (Leo)

Pe guaigui'i ogueraha umi mitame oke hagua peteT koty oThápe


mokoi tupa ha akanvyta oke hagua umi mitakuña ha kyhápe katu
oñeno umi mita'i.
Umi mitakuña oguerekojoa hikuái akangao vera. Hua'i katu ok:yhyje
oúramo guara pe karai aña peteT ipehenguépe. Oipe'a umi akangao
ipehenguekuéragui ha omoT umi mitakuñáre. Upe rire oma'e aravo
papaháre ha oke.

Ahaiguy umi tero moñe'erame:(Subrayotodos los sustantivos


que se encuentran en la lectura)

Aipe'a umi tero tigua: (Entresaco los sustantivos que tengan


acento nasal o consonante nasal)

Aipe'a umi tero juruguáva: {Entresaco los sustantivos orales


de la lectura)

iilíírM&ttMínD1:1•WM9ifMí•iM ·Jrñ1fflu§,ft@-
r,,
1
v
~

. . - ·,· Cuacierniffo cfe-Tra-béijo:. <fuarariff>oty Kuru ------- _.,-- -


...
(&,

' ~
':' · Reikuaa hagua: (Para sat5'er) ~
621 Tero Jurugua oipuru li tal: a • e • i · o • u • y - ch - k - 1• j • h. ~
(Los sustantivos orales se forman con vocales y consonantes orales).
Techapyra (ejemplo): ao • óga • ka'a
....
!j2I Tero tigua olpuru ~ tal: á • t! · T·o· ú • y • g - m • mb - n - nd - ng - ni • li.
,Los sustantivos nasafes se forman con vocales o consonantes nasales,
. o concurriendo las vocales y consonan tes nasales en una misma palabra).
· •.(L11 lllde r:,asal (~) hace qlferencla de significado). ,
,Te¡;hapy_r.a (ejemplo): hu'u: toser hu'ü: blando

' "~.
0 Los sust~nÚvoil's·e gún su forma también pueden ser sustantivo uniforme,
biforyne y triform~.
. ... :_:,{ Tero ysajatei: ojepuru peteT hendáichante: sy - ao.
. ' (Los sustantivos uniformes se dicen de una sola forma).
,. Techapyrá (ejemplo): sy: mamá ao: ropa·
• ✓ Terd ysaja~ol: ojepur'ur. mokói hendáicha: ru - lúva.
:· , : · (Los-sustantivos bif ormes se dicen de dos formas). ~
•··· • : ::· -Tei::hapyrá (ejemplo): ru -túva: papá ··
. ✓Teto;ysajaaj:,y:· ojepuru inbohaPY hendáicha: tesa• resa - h~sa. ~
· :. ,. (Lp~ _sus~ntivo!> t_riformes se dicen dij! tres formas)., . . ~
·,_,. Techa'pxra (ejemplo): tesa - resa - hesa:·ojq.'· •! •
• ' ~ • : ". . • : ,, . ' :-•..; : .., , : • -. ;~. :·· :·' • ; .,: .:.:·· . - · ·: J • •
~
~ _;:
~ ;:
Ahaiguy umi tero tigua ha tero jurugua: (Sub~ yo tos sustantivos
orales y nasales) _ '1 {:.;:
t-
{
Kunumi renda (Celsa C~ot.(lrión)' , , ·. ·
i:.=:

Olkóje kara; Lu°"'-Ma"'; ~ a-t>emb;reko'Nliliilo+J• •• ºi: há; -py ru;chávape.


p
i-;..

Ha'ekuéra nd?@ue~ f ~ ~~ pévarit"ofap'cfj3't:!~- 0ªª~


.. ang ~~
guara. ~
Vy'arendápe oi Ri a:-apyl(at .i ~~~-;jupig~y.ll • ita, syryryha ha ~ bueve ~
ñembosaraira. t--J,. .
v- i - t-'i\/r k=-
Karai Luchi ha he ,J¡ii#<i oj; b aty guasu, ohel'féi_~Y.:.t:ra;t~~ -g~a chupekuéra b
om~'étaha vy'a~eiaf1 távape \ Sy ha tuvakuértdlvy'~it, ~ ~•, 0ry karai Luchi ~
ha Na Nati remb1apti. ,. ··,) · /1 \,. ¿-_;, (;:
¿ ,d..
l::..
Aiporavo tero oiva moñe'eme: (Entresaco los sustantivos del b
texto y distribuyo)
fu
b
Tero ysajateí Tero ysajakoi Tero ysajaapy
6
b.
b
{-_
Tero jurugua Tero tigua Terorei
'===
~
16:
41t--

•~
...
Oikümpytaje'haipyr~ omoñe'eva
Tet<Jja tekome'eva ha' qh'echaú~áva.
(Adjetivo .cªl_ifica_tiyo·y demostrativo)

Amoñe'e ko purahéi: (leo la canción)

Pitogue
(Con la melodía de Sale el Sol)
Versión guaraní: Ida Genes

Ápe or, ápe oi


pitoguéko opurahéima,
ápe or, ápe or
pitoguéndaje he'íma.

Ani remokiriri,
tointe mita ipyahúva,
oñondivéko upéicha
vy'apópema ñaimeta.

Apurahéi che irünguéra ndive : (Canto con mis compañeros en clase)

-•1 ñ#❖!#fr.li·i·Hi1MWffii•¡@•1f't1•tJ·'ffl1,w-
.-,-
V
r.., .
~
~
Amoi teroja tekome'eva ko'a terópe: (Escribo adjetivos calificativos a) ~-
......
v
~
guyra _ _ _ _ __
pitogue
- -- -- mita
- - --- ,.,.-
,,....,.
Amyanyhe ko'a ñe'ejoaju teroja hechaukávape: ~
(Completo las oraciones con adjetivos demostralívos) ~
~
~
~
_ _ _ _ pitoguéko opurahéima
~
~
_ _ _ _ mita ipyahúva
~
_ _ _ _ pitoguéndaje he'ima ~
~
~
Moñe'eragui aipe'a umi je'e jey jeyva: ~
(Identifico en la canción las repeticiones)
~
~
~--==
F
~-
~
f=
~
Ambohovái: (Contesto)
~

~
1- Mba'épa ojapo pitogue.

2- Mba 'épa he'í ha ndokirirTgui voi. ~


~
bl
TECHAUKARÁ (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) Hee Nahaníñ
• Oipurukuaa opáichagua leroja (UUNza deloren1.. clases de adl•tM>s).
• Oikúmbykuaa he'iséva umi ñe'e ojepurúva (C<>mpre<>de el signifM:-ado .ocabulMO desanolodo).
. Ohechakuaa ñe'eporahalpyre (Reconoce flgun¡, ilo••ri•s).
Amoñe'e: (Leo)

- Che po tuichápa.
- Nahániri, nde po michi.
- Pende retápa mbo'ehaópe.
- Nahániri, ore mbovy.

- •• ~ • • ,• •:,,):,•• ._+ • ,,. . •,.:':+• --;:: -~.::• •- :'· •• .:. .:. •,, .' ... ' ...

. ,.
• · ·- · ·.. · ·
' .. ·;;. -Rjikúa~ ~b.ag·u~: (Par.a:sab~r)
·:x •.
·.., .
......: ~-.:;~.. ~- ·:·:. •:~~3-' :;:;'·,.~.x} ; ·:·-:_ .'_'. ;,J:-:·::-.•: -~ 1
.· :...
1

. ···. Ne'~joaju mbotovévá iñap_añ'úá'yva· gu¿jra.riínie _t1a'e "nahániri" . .


!l13:__~p~¡- gu.araní, _q~~-equ,lvalé
.·:''· (L~ f_or·m~ _d.e·negaci9r{ ín~s_:iénci_
·~-- ,al "n.9_
", es "natiániri"-). :_: ·.: · · ·,.::_ .'.· ' .: ·
' .. . .: . • · · : .: : - • ::;- ·"l. ,· ·:-...~· ·_,._:.¡ \' -~ ·~· . -.• ..

Ambohovái: (Contesto)

1- Oúpa mbo'ehára.

2- Che pypa michí.

3- Pende retápa nderógape.

4- Pende retápa mbo'ehaópe.

5- Che pópa tuicha .

. . . . . , , _ , , , {1 8ri11•1 f1!td"lf tffi•;tfi!'J· 1··!·e'Mliil4- 1


-- .·- ~
-
#
~
-- . Cua·dernflló ·de Tréibajo··~~Gua·rañl Poty"t<uru (.
(.
~ -
~-
~
,._. -
,
~
~
~
~
Amoñe'e: (Leo)
~-
~
Che petei mitakuña'i aguerekóva
~
poapy ary ha che peteT mita'i ~~
aguerekóva pa ary ~

..
~-
~
l:{eikuaá:hagua: (Para saber) ~ _;::

Umi guaranígua riiko 9guereko irundy papapy oje'e ha oje'éva. ~-


(Los guaraníes·coritaban con un sistema cuaternario, es decir cuatro
.números que sé.van repitiendo y son:): · ·
~-
~
= =
1 petei · :: ·3 mbohapy '2::::
2 = mokói · .4 =: iru_ndy · ·· .
í:.:=
~ ;:
Amoi petei tei ahávo: (Formación de números por agregación i=-=
del 5 al 10) f;_;:

i.: ==
Po =5
~
=
Po + peteí potei 6 = E=--=
Po + mokoi = pokoi = 7
=
Po + mbohapy poapy 8 = '=
=
Po + irundy porundy 9 = b
Pa = 10 tt:
fu
Ejapomi nde mbo'ehára ndive: (Ahora forma tú con tu profesora
f:-.r:::.
del 10 al 15)
&::-
Pa = 10 &e
Pa + peteí = patei = 11 ~
Pa + mokói = ____ = 6--
Pa + mbohapy = _ _ __ = 6:-
Pa + irundy = ____ = L~

Pa+po= _ __ c.:-
e.-
w~wmfi!1·,mlf1Dtib¡m•mfr:fí,tttmit- ~

w ~

~
- -- - . -.... é:úadernilloélé tráiiaf0::-Guara·nrPoty Kuru - - --···-

Amboja ko'ápe ñande pirapire ra'anga oihápe


guaraníme: (Pego aqui el dibujo de nuestro blllele hacía el lado escrito en guaraní.)

Ahai ñe'ejoaju teroja papapyre: (Escribo oraciones utilizando


el adjetivo numeral)

petei - irundy - heta

W •1delffiít-il·i·fflflwrffi•&itf·uffl·A:l!ti~
Amoñe'e: (Leo)

1- Che amba'apo kokuépe.


2- Nde reñe'e guaranlme.
3- Ha'ekuéra ho'u mandi'o.

Ahaiguy umi ñe'e: (Subrayo los vocablos) Che - N/e- Ha'ekuéra

Reiku~a hagua: (Pata saber)


Nomenclatura guaraní: Terarángue
Téra: ñombre Rángue: en vez de
(Son pronombres personales porque reemplazan a los nombres
de personas).
(Desempeñan la función de sujetq; por eso se los denomina 1
prono'!]bres pers?ñales_). ·; · ·
( Papytei (Singular) r . (~-
Pl~u-ra-1-(P-a-py-et-a)~) '
' ,-::=_=====-- - -.- -- -, '
•'
' Che: 1o. persona - YO Nande: 1o. persona - NOSOTROS
Nde: 2o. persona - TU Ore: 1o. persona - NOSOTROS
Ha'e: 3o. persona - EL/ELLA Pee: 2o. persona - VOSOTROS
" • " Ha'ekuéra: 3o. persona - ELLOS/ELLAS •e
·( Plural (Papyeta) )
•4
(Ñande: es primera p~rso~'a 'incluyente porque el interlocutor toma .
párte en la conversación).
Techapyrá: ñande ñamba'apo. . . '
(Qr~: es prim_~~-~ _per~~na excluyerite porque...el !nterlocutor no toma
· pa_
rte en la conver,?ac1on). , .. · .
T,e.chapyrá: ore i:ohóta Ka'akup~pe. Kaló ndive) · ·
• - ·-:~. : ~ ' : \; • -, • ' • ~ • • + i .

Ahai ñe'ejoaju: (Escribo oraciones con)

1. Ñande
2.0re -==================================================
====================================================
3.Peé _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ __ __ _ _ _ __

--,¡ffltr-ñtEM1fMMfiDffi:HW
Q

Amoñe'e:
So'o ku'i apu'a
(Leo)
(Hamburguesa)
1)

1)
o .. Q

q o 1)

Mba'épa reikoteve (Ingredientes) <7 <7


(1
e
½ so'o ku'i. . <7 ~
"> e
2 aho (ajo). 1)
<7
2 kuimbe kesu.
1 kuimbe'i orégano.
1 ryguasu rupi'a.
Juky michimi.
Mbujapeku'i.
r
:::;;l

Mba'éichapa ojéjapo (Preparación)


.- Peteí mba'yrúpe emoí so'o ku'i, hendive: aho ku'i, orégano ha kesu ku\ michimi juky,
ryguasu rupia avei. Embojehe'a porá oñondive opyta porá peve pe S?'.c(ikát~ haguáicha
jajopy ñande popytépe hykué'imiva ype ha emona rehóvo mbujape ku"íré; emoi ambue
mba'yrúpe, oímaro emoinguéva'erá ho'ysami peteí aravo ha·upéi embojykuaa tatakuápe, .
térá páilape. Ojy rire remoíl<uaa mbujape apu'a apytépe, ka'avomi ndive heve hagua.

Ambohovái: (Contesto)

1- Mba'épa omombe'u moñe'érá.

2- Mba'épa ñaikoteve.

3- Ndépa re'úva peichagua tembi'u.

4- lkatúpa nde eremi peteí tembi'u'aporá reikuaáva.

TECHAUKARA (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) Hee Nahánlri


- Oikümbykuaa ñe'é (lnle<ptetll el stgnilloado de palobm).
- OhechalJ<a mba'éichapa oiko umi mba'e (Det, m1lna la secu<11cia do los hochos).
- Ojapokuaa oje'éva chupe ¡1ntelJ)(o1A 6rdenos o lnstnJcctonos).

., iMíiirfiffí§:tdi·1·ífflttt1P.1 . ·t!'ftl¡MifMa,mm:tfíiiiM
; .
;.,;;.
- ... -- -- Cuadernillo dé Traiiaj'o-~-Guara.n i Poty..Kuru~· --- . . --
,; ;
-¡;;;;.
~
r

UNIDADES TEMATICAS:
EXPRESIÓN ESCRITA

1. Ohai oipuruhápe opáichagua tai guaraníme.

2. Oporomomaitei ojesarekohápe mávape ohaita.

3. Ohai mombe'uhápe mba'épa ojapo hogaygua ndive.

4. Oñeha'á ohai porá jahechápa oñeikümby he'iséva.

5. _Ohechauka ohaikuévo oikuaaha umi taikuéra mba'éichapa ojepuru,

muanduhe ha tyapu tigua avei.

6. Omombe'u jey ohaikuévo, mombe'urá, ñe'epoty, pukará oñe'eva térá

ohendúva.

7. Ohaikuaa kuatia'atá'i, kuatiañe'e ha ta'angahai.

· 8. Oipuru ñe'e térá ambue tai, taiky oipytyvóva omoñe'evape oikümby ~


lb¡
hagua pe jehaipyre. fi:-
~
9. Ohechauka ohaikuévo omoñepurüha hembiapo oikuaamávavoigui ha ~
~
omohypy'u ohóvo.
~
~
~
~,!Tlfl1ffl'l•íi·il·h,ilii-W ~
!t--
~
~


t

Amoñ e'e: (Leo)


"Che sy marang atu"

Koty ojejapohápe tembi'u


upepe ára ko'é guive reiko
ndéve guara ndaipori pytu'u
ha tata ykére opa ne rembiapo.

Ahaiguy umi pu'ae jurugua ha tigua moñe 'éme:


(Subrayo las vocales orales y nasales de la lectura. Observo las demás letras)

Reikuaa hag- ua:


--- --- ----__.._______________
[ El guaraní consta de 33 signos o letras. J
---
-(Para ._saber)

f )0( 10[[)[;81 Je) lGQQJfill cJe:¡


(s~e)

[!][±][ IQJI ]I 1 )(IJCEJI (~) l


( :e) ][ (:~) (n~o)
9
(n~e) (n~~)

tB 0t i0~ mr 1cgmrn1 ~,
(:e) (g) 1

J GDcpGp<:pcpcp
GDCDGDGDGDCD
( Hay 12 vocales.

j Hay-2 1 consonantes.
--

-- .. - -~·-.;·· cuadernillo de Trabálo :--crúaranrPoiy Kuru . ~---- -· -· .

Amoñe'e achegety guarani ha amoimba ◄


(Leo con mi maestra/o el alfabeto guaraní y completo)

Achegety = Alfabeto 1

00□0□0CIJDQJDOJ
0□G□GJB□GJ0□0
4

00~□~0□~□0~
Amoimba ñe'e aipuruhápe pu'ae ha pundie:
(Co~pleto las palabras con vocales o consonantes de la lectura) ' '

T mb ' _o_y 1

•l
_ p_p_ á a t
t
a a r_mb__p_


Ahai ko'a ta'angápe héra ha ahaguy pundie:
{Escribo los nombres de las figuras y subrayo las consonantes)
'e
4

'
'e
'•
Cj 1


'•

Amoímba ko'a mba'e pu'aépe:
(Completo estas palabras con vocales)

R_g__s_ mb ' m k t_p_ '_


- --

Ambosa'y pu'ae: (Pinto las vocales)

00©0000
0 0 0 0 00.
Ahai ñe'éjoaju: (Escribo oraciones con los nuevos vocablos)

@r
...__ .....
sapatu ytyryru
PY y

TECHAUKARÁ (SUGERENCIA DE INDICADORES PARA EVALUAR) Heé Nahánlri


• Temiandu hereko~···heta 'º'~,.,. 0o ~ •'
• Ñe'e;enuru hekooete •USO I MDnlado .. ié,mnos en ~....n. .¡
.,
• Ñe'eln~_yja--•·•aa ...
• Temiandu iehaikuaa ,s.....naa do Idus).

W•1 m❖ifuttiB·k·lttfi1,reum;.;.ímti:lfflffii W

A
(

,
Amboty tai achegetypegua (Encierro enÜ la letra •
del alfabeto que está delante)

a a- ch e e-
kua aká chéve ete oke
ápe pohá chendive eike nohe
aha áva chipa esé peé

g g- h •
1 -1
gueru guahe ha ikua peteí
gua'a guará hague ipe ñapytí
guasu guiagui hape lpuku morotí


J k 1 m mb
japo karai cholol,o maitei mbarete
jare karape chilili ama mbaraka
jagua Kapi'i guaripóla mokói mbeju

n nd nt -
n
nandi
néi
nde
ñande
~~
ñangareko
chénte
mante
ñani
ñeno
e
nupá ndéve anguja ndentese ñani
•e
o o- p r rr
oke mokói panambi raity Kyrryu
óga ñorairó parara rapé akarra
oheja moó pakova rire Charráu

s ·t u -
u V
sapukái tague uka irü vove
soso tapiti upéva tú voi
soro tasé Umíva hü vai

y y- '(puso)
ykua yró araka'e
yñambu pety ka'a
yvy rehe'y so'o

....,..,~tf
.. f l ¡ 1 # W
·---- .. Cuad.ernili"é)c1e·tra bajo'' : ·GuaranfPotyKuru - --•-

Ohaíta guaraníme
-Ñemongueta momaiteira
· ··. (Diálogo para saludar)

Ajap o mom aitei ko'a ñe'en die: 1

(Elijo uno de estos saludos ) 1

Ko'e Asaje Ka'aru Pyhare 1

Ahai petei ñemongeta 'i aikuaa hagua ambue che irüme:


(Escribo un pequeño diálogo para conocer a otro amigo)

iííil iíiii l:llf flft·tl·f 1mm9 @í@·21-rtt14J,11Ft W


1 •

1 '




'
Ama'e ta'angáre ha ahai ajapóva che rógape: (Observo las
'
imágenes y escribo las actividades que realizo en diferentes horas en mi casa)
e


(

TECHAUKARÁ (SUGERENCIAOE INDICADORES PARA EVAI.UAR) Heé Nahániri


- le!'li~ndt,J her~~-º P.Y.h~I~ (RIQUl!l.• de ~••sJ.
- Ñe'éjepuru_~.e~ppet~_l~><> op,opl•do de'ª""""'' en9ua111nlJ.
.-:..ISl!:'.~~Íl!ͪJlQkuaa ~•JüJss!Q<J»os,,iM!>J.t.o!i.1!21!!1>l~ - - - - -- __
Amoñe'e: (Leo)

Heta mba'e aipota hepyva.


Che menara he'i chéve:
- pyhare agueru ndéve
mborayhu he'eva ha hepyva avei.

Ahaguy umi ñe'e ogueraháva "h":


(Subrayo las palabras que llevan "h" en la lectura)

Ahai ñe'ejoaju umi "h" ñe'egui: (Escribo oraciones con las


palabras que llevan "h")

Reikuaa hagua: (Para saber)


La "h" np es muda como en español, fü:~ne sonido
aspirado como el inglés o el alemán.

Los sonidos ja - je - ji - jo - ju del castellano, en


guaran·í se escdben así:

ha - he - hi - ho - hu - hy

......,nffiw1;-1-1mMt¡fWM@n1-n~
Cuade-rri.illo dé- Trabajó - Guaraní'Poty K-úru - -·

Amoñe'e ogueraháva "h": (Leo con atención y observo las palabras


con "h")

Heta chipa ojejapo haku pora

ojehepyme'é hagua ka'akupépe.

Huana karai Hua rembireko

hata oñapyti uml ajaka

ani hagua ho'a ni hatamba

umi chipa . "--


~--
~ ..:
~-
Ahai ñe'ejoaju ko'a ndive: (Escribo oraciones con las nuevas palabras) ~ -
~ _;

---
~

-----=
~

~ ::,
m bo_apy
_ay_ u
'=-
1 ~

E:- :.:
-=::-
b
é:-
li::::o
(t::::.,
E::;,
b
b
.
TECHAUKARÁ {SUGERENCIA DE INOtCADORES PARA EVALUAR) He! Naháníri
'==
• Temianúu herekon~heta IRiouoz. 4'1 ldoa•l.
~
• Ñe'eieouru hekooete /Uso e-la6> de létmlnas en ouarnnl\.
• ij.,•~IMI.. . ·- ,r ...n-·· _,, , _ .., .... , ~
· Temiandu iehalkuaa 1s0CU1<1cl1 .,. lloasl. ~
~

~ -
~

~
~
-:"1/61
-:j;
·~ Oha(ta guaraníme
..... · "J" jepuru
·~
~
' (L/s9 d'3 (a '!]")
~
~
~ I
Amoñe'e: (Leo) ** )J\\**
*
~ - Jasyrendy jave ñasé jaguata pejeikoha rupi.
. .1 - Umi mita omoi jegua, Jeguaka ipora hagua .
~ - Ombojegua Tupara'y'ára oguahéva hina.
~
!l.i, Ahaigua'u umi ñe'e ogueraháva "j":

•"'
(Subrayo las palabras que llevan "j")

~
ril Ahai ñe'ejoaju umi ñe'egui: (Escribo oraciones con las palabras que
llevan "j°)
.ti

~~·

- - - •1 ffldmttm•rnm9m-•tffi·a•rr:u.w1w
Amoi ko'ápe ñe'e oguerahava "j": (Del fragmento "Ne
rendápe aju" de Manuel O. Guerrero encierra en círculo tas palabras
que tengan "j") •

Yvága hovyicha nde resa iporá


Nde ojoguáva ku ipoty kurúva
Azucena moroli hyakuávurei
Eju che azucena torohetomi

Amyanyhe "j" ko'a ñe'e: (Completo con "j" los nombres y


empleo en oraciones)

~ .

~
1 '=-
j;:.-

¡ic-
_apepo i;:.:...
_agua _ahu _opói
·~
1~
;'=
1

' ir-
1 ~
; t-
1 b
1~
6
b
h
L TECHAUKARA (SUGERENCIA DE INDICADORES PARAEVALUAR) I ~e~ i~ah~n;;! f,,.,J
¡.......j
, . • JemiaRdu herekopyheta (lliqum do 1c1o11¡. ......._ ................ _. ...........
1 ~
¡.. - ~e~~~!!P.!!~. ~~QP.!!~.!Y.<.~ ~~~do do 16nnlnos en gUM.?,!!)l, ....¡.... ..... ¡. . ..¡ , !
i . e ªJ.Qí!JJLWpokuaa (CIXlslr\lQ¡lg, 11ffi\Mdtft_orpdono1l, ! i I
, ... :.J.fl..".lÍ?,n._d.u j~h.~1~!~.(~~~I• ~-~~), . ·- ·-.. -· L. ~=J
~ [

~ I

~
~ I

También podría gustarte