Guaraní 1 (C)
Guaraní 1 (C)
¡y
.¡}'
~
;,,,,
.y
Aipe'~ umi ñe'e opáva "y": (Entresaco las palabras terminadas en "y")
1#'
,V
1 ~
e,
Ahechakuaa avareko: (Identifico las personificaciones) ~
r,
~
fr
~
Ahai mokoi ñe'ejoaju mbotovéva: (Escribo dos oraciones ~
negativas que encuentro en el poema) ~
~
~
~
V
~
Mba'e papapypa he'ise: (Qué números son?) ~
t.:;
Petei mbohapy _ _ _ _ _ _ __ ~
- -- - - - -- ~
irundy
Mokoi- - - - - - - -
--------- ~ .::
~
Amoimba ko'a ñe'ejoaju: (Completo estas oraciones) t::.::
~
ryguasu t omokañy I l anike I· t:
i ..::.
1- _ _ _ _ _ ombo'a hupi'a ombyaty. (!::::-
{::::'
2- Oir6 oipotáva hupi'a _ _ _ _ __
~
3- _ _ _ _ _ ojeka _ _ _ _ _ ojeity b
t=
Amoi "r" añete ramo ha "f' japu ramo: (Pongo "r" si es b
realidad y "f' si es fantasía)
1:: 6
Ryguasuipochy(~·-_) Ryguasu ombo'a ('--_ _,) h
"--
Hupi'a omokañy <~--) Ryguasu hupi'a ombyaty (..__ _,) k-
fe-_
llilllíl1í -· · . ·· · · vy■;M@itlflí't:ffilífW 1 k-
1 k-
1
~
~
~
~
~
~
.......
~
~
,
-.,
➔ Amoñe'e: (Leo)
"'l;J
1 Eli
~ (Arandu Pedro Rojas)
~
Eli oiko Paraguaype, ha'e petei mitakuña neporava ogueroguatáva pakói ary.
~
Eli ha'e peteí mitákuña heko poráva ojapóta isy ha itúva he'íva chupe, ha'e
~
'
oipytyv6 chupekuéra hogapype, ojapopa umi tembiapo ha'e ikatúva ojapo,
...
~
~
l
'
L
isy ha ilúva omba'apo mombyry hógagui upévare voi opu'ámava'erá
oñembosako'i ha oho. Elí ha impehengue katu voi avei opu'á oñembosako'i
oho hagua mbo'ehaópe, ha'ekuéra rá'eve ojevy hógape ha oñangareko
1
~ ojuehe hikuái, peicha Eli omopoti hóga ha hóga korapy, ojohéi tembipuru ha
d. ao mimi, ojapo avei hembi'urá, péicha ohasa ara ha ára hikuái, okarupárire,
(
~ ojapo umi tembiapo oguerúva mbo'ehaógui, ohechaukávo isy ha itúvape,
::) oñeha'ambaitéva hesekuerahápe.
-~
!i Ohecharamógui ipehenguekuéra ñepia'á itúva ha isy oñeha'ámbaite, oguereko
~ hagua hikuái umi mba'e oikotevémíva oiko porá hagua. Ha ópaite ára ha'ekuéra
~ ome'é aguyje Ñandejárape, oikoháre hikuái mborayhu ha tesáime ha jepemo
~1
heta ñeha'áre oiko hikuái. , oguereko avei heta mba'e.
~
Amoi "A" añetéro ha "J" japúramo moñe'eme oikóva:
(Contesto con "A" si es verdadero o "J" si es falso según lo leído del texto))
1 2
t--;:::
E.==
~ --
k='
~
3 4 ........
k>-
~
E.
::J~ J
~
~1
~1
.,.
...
..
~m m ¡r -u 00 1W Pi W I
~,
•
~
1
•
l
Amoñe'e: (Leo)
Ynambu
Ohojehína y reka Tupasy henda ári, lmemby Hesu hapypa'üme. Kuarahy ojekávo
ijapére otiri yuhéigui ijahy'o. Sapy'ante hyapu Ynambu hapépe ha iveve
tarovakuégui oñemondyi henda ha ojevy ykua rapégúi.
Wt""íPJW·IClüTMTi;ííííi·íl·fl·l'IMíí---
Ahechakuaa mbotuicháva:
(Identifico hipérbole o exageración y escribo "mb")
~ ,;::
- Sapy'ante hyapy Hesu ( )
~
- Ynamby, okyr6mante hoy'uva ( ~ ;::
)
~
- Okyró, ñahendu ynambu ituruñe'é ( ) ~
(:._;;:
- Omboguarara ama ( )
~
f:;::::
Ahaiguy petei mbojojáva: (Subraya la comparación)
Ambojoaju temiandu rehe: (Uno con los sentido que expresan las
sensaciones)
- Sapy'ante hyapu
- Ku mbyry'ái
·frabaloT"Gutu•cTn'íPBiyKúrtf----..- · --- · -
Amoñe'é: (Leo)
iilíírM&ttMínD1:1•WM9ifMí•iM ·Jrñ1fflu§,ft@-
r,,
1
v
~
' ~
':' · Reikuaa hagua: (Para sat5'er) ~
621 Tero Jurugua oipuru li tal: a • e • i · o • u • y - ch - k - 1• j • h. ~
(Los sustantivos orales se forman con vocales y consonantes orales).
Techapyra (ejemplo): ao • óga • ka'a
....
!j2I Tero tigua olpuru ~ tal: á • t! · T·o· ú • y • g - m • mb - n - nd - ng - ni • li.
,Los sustantivos nasafes se forman con vocales o consonantes nasales,
. o concurriendo las vocales y consonan tes nasales en una misma palabra).
· •.(L11 lllde r:,asal (~) hace qlferencla de significado). ,
,Te¡;hapy_r.a (ejemplo): hu'u: toser hu'ü: blando
' "~.
0 Los sust~nÚvoil's·e gún su forma también pueden ser sustantivo uniforme,
biforyne y triform~.
. ... :_:,{ Tero ysajatei: ojepuru peteT hendáichante: sy - ao.
. ' (Los sustantivos uniformes se dicen de una sola forma).
,. Techapyrá (ejemplo): sy: mamá ao: ropa·
• ✓ Terd ysaja~ol: ojepur'ur. mokói hendáicha: ru - lúva.
:· , : · (Los-sustantivos bif ormes se dicen de dos formas). ~
•··· • : ::· -Tei::hapyrá (ejemplo): ru -túva: papá ··
. ✓Teto;ysajaaj:,y:· ojepuru inbohaPY hendáicha: tesa• resa - h~sa. ~
· :. ,. (Lp~ _sus~ntivo!> t_riformes se dicen dij! tres formas)., . . ~
·,_,. Techa'pxra (ejemplo): tesa - resa - hesa:·ojq.'· •! •
• ' ~ • : ". . • : ,, . ' :-•..; : .., , : • -. ;~. :·· :·' • ; .,: .:.:·· . - · ·: J • •
~
~ _;:
~ ;:
Ahaiguy umi tero tigua ha tero jurugua: (Sub~ yo tos sustantivos
orales y nasales) _ '1 {:.;:
t-
{
Kunumi renda (Celsa C~ot.(lrión)' , , ·. ·
i:.=:
•~
...
Oikümpytaje'haipyr~ omoñe'eva
Tet<Jja tekome'eva ha' qh'echaú~áva.
(Adjetivo .cªl_ifica_tiyo·y demostrativo)
Pitogue
(Con la melodía de Sale el Sol)
Versión guaraní: Ida Genes
Ani remokiriri,
tointe mita ipyahúva,
oñondivéko upéicha
vy'apópema ñaimeta.
-•1 ñ#❖!#fr.li·i·Hi1MWffii•¡@•1f't1•tJ·'ffl1,w-
.-,-
V
r.., .
~
~
Amoi teroja tekome'eva ko'a terópe: (Escribo adjetivos calificativos a) ~-
......
v
~
guyra _ _ _ _ __
pitogue
- -- -- mita
- - --- ,.,.-
,,....,.
Amyanyhe ko'a ñe'ejoaju teroja hechaukávape: ~
(Completo las oraciones con adjetivos demostralívos) ~
~
~
~
_ _ _ _ pitoguéko opurahéima
~
~
_ _ _ _ mita ipyahúva
~
_ _ _ _ pitoguéndaje he'ima ~
~
~
Moñe'eragui aipe'a umi je'e jey jeyva: ~
(Identifico en la canción las repeticiones)
~
~
~--==
F
~-
~
f=
~
Ambohovái: (Contesto)
~
~
1- Mba'épa ojapo pitogue.
- Che po tuichápa.
- Nahániri, nde po michi.
- Pende retápa mbo'ehaópe.
- Nahániri, ore mbovy.
- •• ~ • • ,• •:,,):,•• ._+ • ,,. . •,.:':+• --;:: -~.::• •- :'· •• .:. .:. •,, .' ... ' ...
. ,.
• · ·- · ·.. · ·
' .. ·;;. -Rjikúa~ ~b.ag·u~: (Par.a:sab~r)
·:x •.
·.., .
......: ~-.:;~.. ~- ·:·:. •:~~3-' :;:;'·,.~.x} ; ·:·-:_ .'_'. ;,J:-:·::-.•: -~ 1
.· :...
1
Ambohovái: (Contesto)
1- Oúpa mbo'ehára.
..
~-
~
l:{eikuaá:hagua: (Para saber) ~ _;::
i.: ==
Po =5
~
=
Po + peteí potei 6 = E=--=
Po + mokoi = pokoi = 7
=
Po + mbohapy poapy 8 = '=
=
Po + irundy porundy 9 = b
Pa = 10 tt:
fu
Ejapomi nde mbo'ehára ndive: (Ahora forma tú con tu profesora
f:-.r:::.
del 10 al 15)
&::-
Pa = 10 &e
Pa + peteí = patei = 11 ~
Pa + mokói = ____ = 6--
Pa + mbohapy = _ _ __ = 6:-
Pa + irundy = ____ = L~
Pa+po= _ __ c.:-
e.-
w~wmfi!1·,mlf1Dtib¡m•mfr:fí,tttmit- ~
w ~
~
- -- - . -.... é:úadernilloélé tráiiaf0::-Guara·nrPoty Kuru - - --···-
W •1delffiít-il·i·fflflwrffi•&itf·uffl·A:l!ti~
Amoñe'e: (Leo)
1. Ñande
2.0re -==================================================
====================================================
3.Peé _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ __ __ _ _ _ __
--,¡ffltr-ñtEM1fMMfiDffi:HW
Q
Amoñe'e:
So'o ku'i apu'a
(Leo)
(Hamburguesa)
1)
1)
o .. Q
q o 1)
Ambohovái: (Contesto)
2- Mba'épa ñaikoteve.
., iMíiirfiffí§:tdi·1·ífflttt1P.1 . ·t!'ftl¡MifMa,mm:tfíiiiM
; .
;.,;;.
- ... -- -- Cuadernillo dé Traiiaj'o-~-Guara.n i Poty..Kuru~· --- . . --
,; ;
-¡;;;;.
~
r
UNIDADES TEMATICAS:
EXPRESIÓN ESCRITA
ohendúva.
tB 0t i0~ mr 1cgmrn1 ~,
(:e) (g) 1
J GDcpGp<:pcpcp
GDCDGDGDGDCD
( Hay 12 vocales.
j Hay-2 1 consonantes.
--
Achegety = Alfabeto 1
00□0□0CIJDQJDOJ
0□G□GJB□GJ0□0
4
00~□~0□~□0~
Amoimba ñe'e aipuruhápe pu'ae ha pundie:
(Co~pleto las palabras con vocales o consonantes de la lectura) ' '
T mb ' _o_y 1
•l
_ p_p_ á a t
t
a a r_mb__p_
•
•
Ahai ko'a ta'angápe héra ha ahaguy pundie:
{Escribo los nombres de las figuras y subrayo las consonantes)
'e
4
'
'e
'•
Cj 1
•
'•
•
Amoímba ko'a mba'e pu'aépe:
(Completo estas palabras con vocales)
00©0000
0 0 0 0 00.
Ahai ñe'éjoaju: (Escribo oraciones con los nuevos vocablos)
@r
...__ .....
sapatu ytyryru
PY y
W•1 m❖ifuttiB·k·lttfi1,reum;.;.ímti:lfflffii W
A
(
•
,
Amboty tai achegetypegua (Encierro enÜ la letra •
del alfabeto que está delante)
a a- ch e e-
kua aká chéve ete oke
ápe pohá chendive eike nohe
aha áva chipa esé peé
g g- h •
1 -1
gueru guahe ha ikua peteí
gua'a guará hague ipe ñapytí
guasu guiagui hape lpuku morotí
•
J k 1 m mb
japo karai cholol,o maitei mbarete
jare karape chilili ama mbaraka
jagua Kapi'i guaripóla mokói mbeju
n nd nt -
n
nandi
néi
nde
ñande
~~
ñangareko
chénte
mante
ñani
ñeno
e
nupá ndéve anguja ndentese ñani
•e
o o- p r rr
oke mokói panambi raity Kyrryu
óga ñorairó parara rapé akarra
oheja moó pakova rire Charráu
s ·t u -
u V
sapukái tague uka irü vove
soso tapiti upéva tú voi
soro tasé Umíva hü vai
y y- '(puso)
ykua yró araka'e
yñambu pety ka'a
yvy rehe'y so'o
....,..,~tf
.. f l ¡ 1 # W
·---- .. Cuad.ernili"é)c1e·tra bajo'' : ·GuaranfPotyKuru - --•-
Ohaíta guaraníme
-Ñemongueta momaiteira
· ··. (Diálogo para saludar)
1 '
•
•
•
'
Ama'e ta'angáre ha ahai ajapóva che rógape: (Observo las
'
imágenes y escribo las actividades que realizo en diferentes horas en mi casa)
e
•
(
ha - he - hi - ho - hu - hy
......,nffiw1;-1-1mMt¡fWM@n1-n~
Cuade-rri.illo dé- Trabajó - Guaraní'Poty K-úru - -·
---
~
-----=
~
~ ::,
m bo_apy
_ay_ u
'=-
1 ~
E:- :.:
-=::-
b
é:-
li::::o
(t::::.,
E::;,
b
b
.
TECHAUKARÁ {SUGERENCIA DE INOtCADORES PARA EVALUAR) He! Naháníri
'==
• Temianúu herekon~heta IRiouoz. 4'1 ldoa•l.
~
• Ñe'eieouru hekooete /Uso e-la6> de létmlnas en ouarnnl\.
• ij.,•~IMI.. . ·- ,r ...n-·· _,, , _ .., .... , ~
· Temiandu iehalkuaa 1s0CU1<1cl1 .,. lloasl. ~
~
~ -
~
~
~
-:"1/61
-:j;
·~ Oha(ta guaraníme
..... · "J" jepuru
·~
~
' (L/s9 d'3 (a '!]")
~
~
~ I
Amoñe'e: (Leo) ** )J\\**
*
~ - Jasyrendy jave ñasé jaguata pejeikoha rupi.
. .1 - Umi mita omoi jegua, Jeguaka ipora hagua .
~ - Ombojegua Tupara'y'ára oguahéva hina.
~
!l.i, Ahaigua'u umi ñe'e ogueraháva "j":
•"'
(Subrayo las palabras que llevan "j")
~
ril Ahai ñe'ejoaju umi ñe'egui: (Escribo oraciones con las palabras que
llevan "j°)
.ti
~~·
- - - •1 ffldmttm•rnm9m-•tffi·a•rr:u.w1w
Amoi ko'ápe ñe'e oguerahava "j": (Del fragmento "Ne
rendápe aju" de Manuel O. Guerrero encierra en círculo tas palabras
que tengan "j") •
~ .
~
1 '=-
j;:.-
¡ic-
_apepo i;:.:...
_agua _ahu _opói
·~
1~
;'=
1
' ir-
1 ~
; t-
1 b
1~
6
b
h
L TECHAUKARA (SUGERENCIA DE INDICADORES PARAEVALUAR) I ~e~ i~ah~n;;! f,,.,J
¡.......j
, . • JemiaRdu herekopyheta (lliqum do 1c1o11¡. ......._ ................ _. ...........
1 ~
¡.. - ~e~~~!!P.!!~. ~~QP.!!~.!Y.<.~ ~~~do do 16nnlnos en gUM.?,!!)l, ....¡.... ..... ¡. . ..¡ , !
i . e ªJ.Qí!JJLWpokuaa (CIXlslr\lQ¡lg, 11ffi\Mdtft_orpdono1l, ! i I
, ... :.J.fl..".lÍ?,n._d.u j~h.~1~!~.(~~~I• ~-~~), . ·- ·-.. -· L. ~=J
~ [
~¡
~ I
~
~ I