Nro Verbo Significado 23) Qoy Dar, conceder, donar.
1) Kay Ser, existir, haber e 24) Chaskiy Recibir
incluso tener, no te
preocupes este verbo 25) Ruway Hacer, realizar, obrar.
tendrá su propio
articulo explicativo. 😃 26) Qhaway Observar, mirar, divisar,
contemplar.
2) pukllay
27) Niy Decir
3) qelqay
28) Munay Querer, desear, anhelar.
4) Ñawinchay
29) Munakuy Amar
5) takiy
30) Uyariy Oír, escuchar.
6) tusuy
31) Tiyay Sentarse | Vivir (residir) |
7) TAQSAY Lavar (ropa, cabello) Convivir.
8) MAQCHIY Lavar (manos, 32) Llank’ay Trabajar, laborar,
utensilios) ocuparse.
9) puñuy dormir 33) Mikhuy Comer
10) rantiy comprar 34) Kawsay Vivir
11) qhatuy vender 35) Willay Avisar, contar
12) Marq'ay abrazar 36) Puriy Caminar
13) tanqachiy mandar 37) Rimay Hablar
14) suway robar 38) Sayariy Pararse
15) Kashay Estar 39) Tapuy Preguntar
16) Hamuy Venir 40) Yachay Saber, aprender
17) Saqey Dejar, relegar. 41) Yanapay Ayudar
18) Riy Ir a algún lugar, no se 42) Mañakuy Pedir, orar
usa para conjugar el
tiempo futuro como: 43) Ripuy Irse
voy a estudiar mañana.
44) Kutipuy Volver, regresar (hacia
19) Churay Poner, colocar, el lugar de donde se
depositar alguna cosa salio, …)
en determinado lugar.
45) Kutimuy Volver, regresar (hacia
20) Hap’iy Agarrar, coger, asir. el hablante u oyente, …)
21) Apay Llevar, transportar o 46) Kichay Abrir
conducir algo.
47) Wisq’ay Cerrar
22) Apamuy Traer
Sustantivo Significado
Qhari Varón
Warmi Mujer, también puede significar esposa.
Wiraqocha Señor, caballero | Dios supremo de los inkas.
Wayna Joven (varón), muchacho.
Sipas Joven (mujer), muchacha.
Tayta Papá. Es muy común que se use ‘papa’ en vez de tayta.
Mama Mamá
Wayqe Hermano de un varón.
Tura Hermano de una mujer.
Pana Hermana de un varón.
Ñaña Hermana de una mujer.
Qosa Esposo
Churi Hijo
Ususi Hija
Wawa Bebé | Hijo o hija.
Qatay Yerno
Qhachun Nuera
Quechua Palabra o expresión castellanizada
Qoya Señora
Esposa (warmi se usa bastante tambíen, pero más refiriéndose llanam
Warmi, qoya
una mujer)
Apucha,
Abuelo
machula
Hatucha,
Abuela
mamaku
Yaya, kaka Tío
Ipa Tía
Mulla, kucha Sobrino, sobrina
Sispa wayqe Primo
Haway, willka Nieto, nieta
Kisma Suegra (del varón)
Aqe, kiwachi Suegra (de la mujer)
Presente
Pasado solo se agrega ra_ ruwaRAni
Y el pasad, presente y futuro continuo se coloca SHA
Yo estoy mirando, yo estaba mirando y yo estare mirando
Futuro qan y qankuna es igual que presente
Posesivos
Palabra que termina Palabra que termina
Pronombre
en vocal en consonante
Noqaq -y –niy
Qanpa -yki –niyki
Paypa -n –nin
Noqanchispa -nchis –ninchis
Noqaykuq -yku –niyku
Qankunaq -ykichis –niykichis
Paykunaq -nku –ninku
El sufijo -q/-pa indica pertenencia, se puede traducir: de, del, de
la (perteneciente a). Se puede añadir pronombres, nombres, sustantivos,
etc. Por ejemplo:
Juanpa: de Juan (que pertenece a Juan)
Mariaq: de María (que pertenece a María)
Llaqtaq: del pueblo (indica que pertenece al pueblo, no que
proviene del pueblo)
Qanpa: de ti (que pertenece a ti)
Cuando termina en vocal
Cuando termina en consonante
QELASQA
Allin p’unchay yachachiq allin p’unchay khunpakuna
Noqa sutiymi yonathan checcori
Noqa kinsa chunka tawayuq watayoq kani
Noqa sicuanimanta kani
1) Punku puerta
Pay punkunta rantin -el compra su puerta
2) Q`omer – 10 verde
qan q’omer qelqanata suwaranki: tu robaste el lapicero verde
3) Chunka
Noqa wallpakuna chunka rantisaq- yo comprare 10 gallinas
4) Mayu=rio
pay Mayukama kaykun: el entra hasta el rio
5) Waylluy = querer
noqa q’ello t’ikata Waylluni: yo quiero la flor amarilla
Sustantivo simple
noqa patarata apani : yo llevo el cuaderno
aurelia wasipi waqan: aurelia llora en mi casa
Sustantivo compuesto
Yonathan AlqoPUwan rin – yonathan viaja con el perro mas
Noqanchis Mankakunata taqsasunchis - nosotros lavaremos las ollas
TAQSAY LAVAR ROPA O PRENDAS
MAQCHIY LABAR OTRAS COSAS
a. Sustantivos Comunes.
QAN URQOMAN WAKATA APAMUNKI – TU LLEVA LA VACA HACIA EL CERRO
NOQA PERQAPI llusiSAQ - YO PINTARE EN LA PARED
PROGRESIVO RANTINI
ESTAR COMPRANDO
Haqay china asnota qhatupi rantishan – aquella burra se esta vendiendo en el mercado
MAMAY, ORQO ALQO URQOPI WAQTASAQCHU? – MAMA , ¿GOLPEARE EL PERRO EN EL
CERRO?
Aqe, chay anqas ñawikuna yoq warmi Walqanata suwawashan - suegra, esa mujer de ojos
azules me esta robando la chalina
Haqay wallpaqa q’omer rap’i sarata mikhun.= Aquella pgallina solamente come maíz de hoja verde
Haqay Rumikuna suchushan: aquellas piedras es tan rodando
Aqey wasiyta hamunqa: mi suegra vendrá a mi casa
Paykuna Qochata purishan – ellos están viajando a la laguna
Perqa
haqay p`ukukunata pichasunchis – limpiaremos aquellos pocillos
ñañay llaqtakunapi tusun - mi hermana bailaba en los pueblos
Haqay millay china asnota qhatupi qhatushan – aquella burra fea se esta vendiendo en el
mercado
MAMAY, qhelli ORQO ALQO qochaPI pichaSAQCHU? – MAMA , ¿limpiare EL PERRO sucio EN
la laguna?
QAN URQOMAN paya WAKATA APAMUNKI – TU traes LA VACA vieja HACIA EL CERRO
ñañay misk’i sarata qhatunqa= Mi hermana merrá el maíz dulce.
Paykuna p’osqo aychata ruwashanku.= Ellos están haciendo la carne salada.
Qankuna haya 0hawas uchuta mikhunkichis= ustedes comen el habas picante.
qan hatun chukuta rantishanki= tu estas comprando el sombrero grande.
Haqay huch’uy china asnoqa qhatupi pakakushan – aquella burra pequeña se esta
escondiendo en el mercado
Ñañayqa askha alqochakunata rantikushan.= Mi hermana se está comprando varios perritos.
Haqay chakrapi pisi choqllokuna wiñashanku.= En aquella chacra están creciendo pocos
choclos.
Taytayqa llasaq papata waqmanta apamunqa.= M papá traerá bastante papa del otro lado.
qan hatun chukuta rantishanki= tu estas comprando el sombrero grande.
Haqay huch’uy china asnoqa qhatupi pakakushan – aquella burra pequeña se esta
escondiendo en el mercado
Aqey askha wallpakunata qhatupi qhatushan = Mi suegra vendió varias gallinas en el
mercado.
Paykuna llasaq p’osqo aychata ruwashanku.= Ellos están haciendo bastante carne salada.
qan sinchi qolqeta tasuwashanki= tu estas robando mucho dinero.
Objeto direcdto (ta) no va cuendo es quieto
Haqay chinpapi ch’usaq k’aspikuna kashan.= Allá al frente hay palos livianos.
Taytayqa llasa papata q’epemunqa.= Mi papá cargará la papa pesante
qan ch’usaq llikllata rantishanki= tu estas comprando la manta liviana.
ñañay llasa Thanaku qhatupi qhatunqa= Mi hermana venderá el colchon pesante en el
mercado.
Rosacha ñawch’i kuchunawan aychata kuchushan.= Rosa está cortando la carne con el
cuchillo puntiagudo.
Haqay runakuna hatun lonq’o rumita tanqashanku= Aquellos hombres están empujando la
piedra globular grande.
Ipayki huq muyu wasita ruwachikunqa = Tu tía se mandará hacer una casa redonda.
2 - iskay
55 - pisqa chunka pisqayuq
25 - iskay chunka pisqayuq
62 - soqta chunka iskayniyuq
45 - tawa chunka pisqayuq
456 - tawa pachak pisqa chunka soqtayuq
899 pusaq pachak isqon chunka isqonniyuq
543 pisqa pachak tawa chunka kinsayuq
874 pusaq PACHAK qanchis chunka tawayuq
9852 isqon waranqa pusaq pachak pisqa chunka iskayniyuq
3658 kinsa waranqa soqta pachak pisqa chunka pusaqniyuq
2578 -iskay waranqa pisqa pachak qanchis chunka pusaqniyuq
7855 qanchis waranqa pusaq pachak pisqa chunka pisqayuq
20345 iskay chunkaYUQ waranqa kinsa pachak tawa chunka pisqayuq
13256 chunka kinsaYUQ waranqa iskay pachak pisqa chunka soqtayuq
35362 kinsa chunka pisqaYUQ waranqa kinsa pachak soqta chunka iskayniyuq
62493 soqta chunka iskay waranqa tawa pachak isqon chunka kinsayuq
4 352 798 tawa hunu kinsa pachak pisqa chunka iskayNIYuq waranqa qanchis pachak
isqon chunka pusaqniyuq
874 pusaq PACHAK qanchis chunka tawayuq ñeque
9852 isqon waranqa pusaq pachak pisqa chunka iskayniyuq ñeque
20345 iskay chunkaYUQ waranqa kinsa pachak tawa chunka pisqayuq ñeque
35362 kinsa chunka pisqaYUQ waranqa kinsa pachak soqta chunka iskayniyuq ñeque
9 352 798 isqon hunu kinsa pachak pisqa chunka iskayNIYuq waranqa qanchis pachak
isqon chunka pusaqniyuq ñeque
No
Noqaq wallpay
Qanpa wallpayki
Paypa wallpan
Noqanchispa wallpanchis
Noqaykuq wallpayku
Qankunaq wallpaykichis
Paykunaq wallpanku
Ch’oseq lechuza
Noqaq Ch’oseqniy
Qanpa Ch’oseqniyki
Paypa Ch’oseqnin
Noqanchispa Ch’oseqninchis
Noqaykuq Ch’oseqniyku
Qankunaq Ch’oseqniykichis
Paykunaq Ch’oseqninku
MOSOQ SIMIKUNA = VOCABULARIO
4 de 4 puntos
CAMISA AZUL*
1/1
ANQAS CUSMA
CUSMA PUKA
KUSMA ANQAS
ANQAS KUSMA
MANO, FRENTE*
1/1
MAKI, FRENTECHA
MAKI, MAT'I
MAQUI, MATÍ
MAQI, ÑAWI
OLLAS, ATADO
1/1
MANCAKUNA, Q'EPI
MANKACUNA, QÉPI
MANKAKUNA. Q'EPI
MANKAKUNA, QHEPI
POCO, PICANTE*
1/1
PHISI, JAYA
PISI, HAYA
PISI, HUCHU
PISICHALLA, UCHU
HUNT'ASQA RIMAYKUNA= GRAMATICA
12 de 16 puntos
MAYQEN SUTI CHANINCHAQ ALLIN QELASQA KASHAN?*
2/2
RAQHU CH'UNCHULL
CHUYA PAPA
QHELLI UNU
JAYA UCHU
MAYQEN HUNT'A RIMAY ALLIN KASHAN?*
0/2
PAYPA MAMAN ALLIN KASHAN.
ALQOPA LAWANTA MANA RUWARANI.
NOQA PURIRANI QOCHAPI MAMAYWAN
KANKUNA AYCHATA MIKHURANQAKICHIS
Respuesta correcta
PAYPA MAMAN ALLIN KASHAN.
MAYQEN HUNT'A RIMAY ALLIN KASHAN?*
0/2
ROSACHA AYCHATA MANA KUCHUN.
NOQAYKU HATUN WARA KAYKU.
IMARAYKU JUANACHA WAYQ'UN?
PAYKUNA MUYU RUMIKUNATA APAMUNKU.
Respuesta correcta
PAYKUNA MUYU RUMIKUNATA APAMUNKU.
IMAYNATAN KAY YUPAYTA RUNA SIMIPI NIKUN? 54961*
PISKA PACHAK TAWAYUQ WARANQA ISQON PACHAK SOQTA CHUNKA
HUKNIYUQ
PISQA CHUNKA TAWANIYUQ WARANQA ISQON PACHAK SOQTA HUKNIYU.
PISQA CHUNKA TAWAYUQ WARANQA ISQON PACHAK SOQTA CHUNKA
HUKYOQ
PISQA CHUNKA TAWAYUQ WARANQA ISQON PACHAK SOQTA CHUNKA
HUKNIYUQ
KAY HUNT'A RIMAYTA "CHAY ERQECHAKUNA YACHAY WASIPI
TUSURANKU" T'IKRAY KASTILLA SIMIMAN.*
2/2
AQUELLOS NIÑOS BAILABAN EN EL COLEGIO.
ESOS NIÑOS BAILARON EN EL COLEGIO.
ESTOS NIÑOS BAILARON EN LA ACADEMIA
ESE NIÑO BAILO EN LA ESCUELA
KAY HUNT'A RIMAYTA RUNA SIMIMAN T'IKRAY " MI MAMÁ ESTÁ
TRABAJANDO EN EL HOSPITAL?"*
2/2
HAYK'AQ MAMAYKI LLANK'ANQA?
MAMAYQA HANPINA WASIPI LLANK'ASHAN
MAMAYKI YACHAY WASIPI LLANK'ASHARAN
HAYK'AWAN ONQONA WASIPI LLANK'ASPA KASHANKI
HUNT'APAY: QANKUNA ................... WASITA......................... RINKICHIS*
2/2
YACHAY, PAQARIN
YACHASPA, KUNAN
IMA RAYKU, YACHACHUN
YACHAQ , RIRANKICHIS
HUNT'APAY: NOQAYKUQ YANA ....................... SARATA ...................... .*
2/2
WALLPAYKICHIS, MIKHUN
WALLPAYKU, MIKHUN
WALLPANCHIS, MIKHUY
WALLPAYKI, MIHUN
HUNT'APAY: .................... MISK'I CHOQLLOTA .................. APAMUNQA.*
2/2
QAN. CHACRAMANTA
NOQA, CHAKRAMANATA
PAYPA , CHAKRAKAMA
PAY, CHAKRAMANTA
Pronombres demostrativos = Reqsichiq suti chaninchaqkuna
Kay mana wasipi tusunkuchu.= este no baila en la casa
ñañay, chay ña mikhuyta tukurunña= hermana, ese ya terminó de comer.
Kaykuna supayta yachay wasipi pukllanku= Estos juegan demasiado en el colegio.
Chaykuna mana mikhuyta munankuchu= Esos no quieren comer.
T: ñañay, pi qayna yachay wasipi tusuran?
hermana, quién bailo ayer en el colegio?
K: yachaqkuna tusuranku
Bailaron los estudiantes.
T: Juliacha, pin qhatupi takishan?
Julia, ¿quién está cantando en el mercado?
K:pichá
Quien será.
Pikuna?= ¿quiénes? T: ñañay, pikuna chakrapi mikhunku?
herana, quiénes comen en el qhatupi?
K: k mikhunku ayllunchis
Comen nuentra familia.
Mayqen?= ¿cuál? T: ñañay, Mayqen chukuta suwasunchis?
Hermana ¿cuál de los sombreros robaremos?
K: chay Q’omerta
esa verde.
Mayqenkuna?= ¿cuáles? T: ñañachay, mayqenkunata mikhunki?
Hermanita, ¿cuáles te comeras?
K: chay iskay Choqllokunata.
esas dos choclos
Hayk’aq?= ¿cuándo? T: Panachay, hayk’aqmi simi taqeta ñawinchanki?
Hermanita, ¿cuándo leerás el diccionario?
K: lkillachay p’unchayta ñawinchasaq.
Leeré el día lunes.
Hayk’aqmanta? = ¿desde cuándo? T: Mariacha, hayk’aqmanta haqariyki qelqashan?
María, ¿desde cuándo estás escribiendo tu cuento?
K: qayna p´unchaymanta
desde el otro dia.
Imayna? = cómo? T: imayna payata yanapanki?
¿ como ayudaras a la vieja?
K: noqa manan yanapasaq.
Yo no la ayudare.
Imanaqtin? = ¿por qué? T: Panachay, imanaqtinmi pukllashanki?
Hermanita, ¿por qué estás jugando?
K: kunanmi k’uychichay p’unchayta , chaymanta pukllashani.
Hoy Es sabado, por eso estoy jugando.
Ima rayku? = ¿por qué? T: imarayku mana simi taqeta apankichu?
¿por qué no llevaste el diccionario?
K: umaymi nanawasharan, chayraykun manan apanichu.
Mi cabeza me estaba doliendo, por eso no lleve.
Imapaq? = ¿ para qué? T: imapaqmi chay simi taqekunata rantiranku?
¿para qué compraron esos diccionarios?
K: yachachiqwan ñawinchannanchispaq.
Para que lamos Con el profesor.
Imawan? = con qué? T: Panachay, imawan P’esqeta mikhuranki?
hermanita, ¿con qué comiste la quinua?
K: t´antachawanmi.
con el pancito
Imakuna? imakunata?= qué cosas? T: Panay, imakunata qhatupi qhatushanku?
hermana, ¿qué cosas se están vendiendo en el mercado?
K: Haqay wallpakunata qhatukushan.
aquellas gallinas se estan vendiendo.
FALTAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
3
Panachay, hatun puñunaypa PUNKUta Wisq’anki
Hermanita cerraste la puerta de mi dormitorio
Noqa mayupi Wayt´ayni
Yo nado en el rio
Qankuna wallpakuna paqarin rantinkichis
Ustedes compraran las gallinas mañana
noqa, hatun puñunaypa PUNKUnta Wisq’arani
yo cerré la puerta de mi dormitorio
Noqa mayupi Wayt´ani
Yo nado en el rio
Qankuna wallpakunata paqarin rantinkichis
Ustedes compraran las gallinas mañana
Ñawinchay leer
SIMICHAQ: Ñawinchay
RUNAQ SUTIQ ÑAWPA PACHAPUNI KAY PACHAPUNI HAMUQ PACHAPUNI
RANTIN
NOQA ÑawinchaSHARANI ÑawinchaSHANI ÑawinchaSHASAQ
QAN ÑAWINCHASHARANKI ÑAWINCHASHANKI ÑAWINCHASHANKI
PAY ÑAWINCHASHARAN ÑAWINCHASHAN ÑAWINCHASHANQA
NOQANCHIS ÑAWINCHASHARANCHIS ÑAWINCHASHANCHIS ÑAWINCHASHASUNCHIS
NOQAYKU ÑAWINCHASHARAYKU ÑAWINCHASHAYKU ÑAWINCHASHASAQKU
QANKUNA ÑAWINCHASHARANKICHI ÑAWINCHASHANKICHIS ÑAWINCHASHANKICHIS
S
PAYKUNA ÑAWINCHASHARANKU ÑAWINCHASHANKU ÑAWINCHASHANQAKU
ÑAWPA PACHAPUNI
noqa, hatun puñunaypa PUNKUnta Wisq’asharani
yo estaba cerrando la puerta de mi dormitorio
qan mayupi Wayt´asharanki
tu estabas nadando en el rio
Qankuna wallpakunata rantisharankichis
Ustedes estaban comprando las gallinas
Pay yachay wasipi suwashan Él esta robando en el colegio
Paykuna Wakchakunaman Mikhuna qoshanku Ellos están dando comida a los huerfanos
Qankuna qhatuman p’achakuna apashankichisUstedes están llevando prendas de vestir
hacia el mercado
Qankuna paqarin Runasimita rimashankichis ustedes estarán hablando
mañana el quechua
Noqa yachay wasipi pukllashasaq= yo estaré jugando en el colegio.
Paykuna sumaq wasita qhawashanqaku Ellos estarán mirando la casa bonita
ÑAWPAQ PACHAPI RUWASQA : pretérito pluscuamperfecto
Runaq sutiq Ñawpa pacha
rantin Yo había caminado
Noqa Purisqani
Qan Purisqanki ÑAWPAQ PACHAPIPUNI RUWASQA : pretérito
Pay Purisqa pluscuamperfecto progresivo
Noqanchis Purisqanchis
Noqayku
Runaq sutiq tantin Purisqayku
Ñawpa pachapuni
Qankuna
Noqa Purisqankichis
Purishasqani Yo había estado caminando0
Paykuna
Yo había Qan Purisqaku
Purishasqanki
Pay Purishasqa
Paykuna yachay wasipi pukllanakunata
Noqanchi Purishasqanchis
qoshasqaku Ellos habían estado dando
Noqayku Purishasqayku
juguetes en el colegio
Qankuna Purishasqankichis
Paykuna Purishasqaku Qankuna qhatuman p’achakunata
apashasqankichis Ustedes habían estado
llevando las prendas de vestir hacia el mercado
Modo subjuntivo: Expresa un deseo, es un verbo condicional: si,
mientras que, cuando.
Runaq sutiq rantin Kay pacha
Noqa Llank’aqtiy
Qan Llank’aqtiyki
Cuando tu trabajes / si tu trabajas/
Pay Llank’aqtin
mientras que tu trabajes
noqanchis Llank’aqtinchis
noqayku Llank’aqtiyku
Qankuna Llank’aqtiykichis
paykuna Llank’aqtinku
Yanapay Ayudar
Runaq sutiq rantin Kay pacha
Noqa Yanapaqtiy
Qan Yanapaqtiyki
Pay Yanapaqtin
noqanchis Yanapaqtinchis
noqayku Yanapaqtiyku
Qankuna Yanapaqtiykichis
paykuna Yanapaqtinku
Noqa yachayta tukuqtiy, ch’usasaq.
Qan mankakunata maylliqtiyki, pukllaq lloqsinki.
Noqanchis yachay wasita riqtinchis, takisunchis.
Pay Qosqoman chayamuqtin, Inti Raymita rinqa.
Runaq sutiq Kay pachapuni
Rantin
Noqa Llank’ashaqtiy
Cuando tu estes trabajando
Qan Llank’ashaqtiyki
Pay Llank’ashaqtin
Noqanchis Llank’ashaqtinchis
Noqayku Llank’ashaqtiyku
Qankuna Llank’ashaqtiykichi mariacha, pukllanaykita ripuy.
s Ama kay simi taqetay
Paykuna Llank’ashaqtinku apamunkichu.
Noqa Mayllikuy : yo me lavo
María se Asia peinar el cabello con su hermana mayor
Roger labate las manos para que comas
María cada dia quiérete mas
Mariacha kuraq ñañanwan chukchanta ñaqch’achikuran.
Noqa yana Walqanata rantikurani.
Yo me compre la chalina negra
Rogercha, makiykita mikhunaykipaq maqchikuy.
Mariacha, yachay wasiman simi taqeta Apakuy.
Mariacha llebate el diccionario al colegio
Noqa yana Walqanata rantikurani.
Yo me compre la chalina negra