1
UNIVERSIDAD NACIONAL DE PILAR
Filial “San Ignacio Guasu- Misiones”
Carrera de Derecho, Ciencias Políticas y Sociales
COMUNICACIÓN Y REDACCIÓN CASTELLANA Y GUARANÍ
Mbo’ehára: Myriam Beatriz Allende
Mbo’epyrã: Tero ha iñemohenda. (Sustantivo y su clasificación)
TEMBIAPO ÑEPYRURÃ: (ACTIVIDAD INICIAL)
Ñamombe’u ñe’ẽnga jaikuaáva, jahai ogykehaípe, jahechakuaa pype opa jaikuaamáva tai ha
ñe’ẽnguéra rehegua, jahaiguy umi ombohérava opa oĩva ha oipurúva ava.
Contamos dichos conocidos, escribimos en la pizarra, identificamos dentro todo lo que ya
conocemos con respecto a las letras y las palabras, subrayamos las palabras que nombran todo
lo que existe y utiliza el hombre.
“NDAIKÉI NI NASẼI HE’I “NO HAY VUELTA QUE
Techapyrã:
OPA’ÃVA’EKUE OVETÃME” DAR HE’I OKEVA’EKUE
MURALLA ÁRI”
TEMBIAPO GUEROJERA: DESARROLLO
TERO-SUSTANTIVOS
TERO ha’e ñe’ẽ omboheróva opa mba’e oĩva ñande jerére, hekove
ha hekove’ŷva. Sustantivos son palabras que designan todos los objetos que tienen existencia, sea
esta real o imaginaria.
Techapyrã: Hose-Paraguái-Parana-mesa – apyka-tembiapo.
Terokuéra oñemohenda kóicha – Los sustantivos se clasifican
1. ÑE’ẼPUANDU RUPI – POR SU FONÉTICA
1.1. Tero jurugua: ha’e umi ndoguerekóiva tai tĩgua. Sustantivos orales: son aquellos que no
tienen letras nasales. Techapyrã: Kalo-apyka-tapiti-yvoty.
1.2. Tero tĩgua: ha’e umi oguerekóva tai tĩgua. Sustantivos nasales: son aquellas que tienen
letras nasales. Techapyrã: Kame-anguja-okẽ-tembiapo.
2. HUPYTYHA RUPI-POR SU EXTENSIÓN
2.1. Terotee: ha’e umi ombohérava yvypóra, mymba térã ambue mba’e he’i’ŷre mba’éichapa.
Sustantivos propios: son aquellos que nombran personas, animales o cosas sin hacer
referencia a sus características. Techapyrã: Ñane Retã Purahéi Guasu – Parana – Fernándo
Báez.
2.2. Terorei: Ha’e umi ombohéraba yvypóra, mymba térã ambue mba’e oikuaávo mba’éichapa.
Sustantivos Comunes: Son aquellos que designan personas, animales o cosas haciendo
referencia a sus características. Techapyrã: túva-vaka-mbujape-kuarahy
3.
2
3- HE’ISÉVA RUPI – POR SU SIGNIFICADO
3.1- Tero Andúva: ha’e umi ombohérava yvypóra ha mba’e ikatúva ñañandu, japoko. Sustantivos
concretos: son aquellos que nombran seres con existencia real o lo que así nos lo imaginamos.
Techapyrã: tupa-tembiguái-chipa-ysyry
3.2- Tero andu’ŷva: ha’e ombohérava umi mba’e ikatu’ŷva japoko. Abstracto: Son aquellos que
nombran lo que no se puede percibir por los sentidos. Techapyrã: tekojoja – tesãi-py’aguapy-
mborayhu.
4. ÑE’ẼYSAJAKUAA RUPI-POR SU MORFOLOGÍA
4.1. TERO YSAJATEĨ: ha’e umi oguerkóva peteĩ ysajánte ojeipuru haĝua. Sustantivos Uniformes:
son aquellos que tienen una sola forma para su uso.
Techapyrã: memby-ao-kasõ-ovecha.
4.2.Tero ysajakõi: ha’e umi oguerkóva mokõi ysaja ijepurúpe. Oĩ poteĩnte. Sustantivos biformes:
son aquellos que tienen dos formas para su uso. Existen solo seis.
Techapyrã: Tyke’ýra – ryke’y (hermano mayor) Túva-ru (papá)
Tykéra-ryke Ta’ýra – ra’y
Tyvyra-ryvy Tajyra- rajy
4.3. Tero ysaapy: ha’e umi oguerkóva mbohapy ysaja ijepurúpe. Sustantivos triformes son
aquellos que tienen tres formas para su uso.
Techapyrã: Tesa-resa-hesa -tetyma-retyma – hetyma -tetã – retã – hetã
5. Ijejapo rupi – Por su estructura
5.1. Teroteĩ: ha’e umi oikóva peteĩ ñe’ẽ añógui. Sustantivos simples: son aquellos que están
formados por una sola palabra.
Techapyrã: pira – rete-po- kuatia
5.2. Teroeta: ha’e umi oikóva mokõi térã hetava ñe’ẽgui. Sustantivos compuestos: son aquellos
que están formados por dos o más palabras.
Techapyrã: Pirapire = pira +pire Jaguarete= jagua+rete popyte= po+pyte
KUAAPY’ANGA
TERO-SUSTANTIVOS
ÑE’ẼPUANDU RUPI- POR SU FONÉTICA
JURUGUA ORALES
TĨGUA NASALES
HUPYTYHA RUPI – POR SU EXTENSIÓN
TEROTEE PROPIO
TEROREI COMÚN
HE’ISÉVA RUPI-POR SU SIGNIFICADO
ANDÚVA CONCRETOS
ANDU’ŶVA ABSTRACTO
3
ÑE’ẼYSAJAKUAA RUPI – POR SU MORFOLOGÍA
YSAJATEĨ UNIFORME
YSAJAKÕI BIFORME
YSAJAAPY TRIFORME
IJEJAPO RUPI – POR SU ESTRUCTURA
TEROTEĨ SIMPLES
TEROETA COMPUESTOS
TEMBIAPO PAHARÃ: (CIERRE)
TEMBIAPORÃ
1. Amoñe’ẽ ñe’ẽhaipy ha ajapo tembiapo. Leo el texto y realizo las actividades.
Okakuaa vaíva
Peteĩ mbo’ehára oguata ohóvo tapére, ñúre, oñemoñe’ẽ temimbo’ekuérape, peteĩva oporandu chupe: - Mba’éicha
ikatu jakakuaa tekove porãme?. Mbo’ehára he’i chupekuéra: -pehomi pemondoro upe ñana. Oho peteĩva pya’eterei
omondoro peteĩ ipópe. He’i jey chupekuéra: -Ko’aga peho pemondoro amo ka’avo tuichavéva. Oñoipytyvõ mokõi,
mbohapy ha hasypeve omondoro. Ipahápe he’i chupekuéra: - Tapeho pemondoro amoite oĩva. Ko ka’avo imáta
poguasu ha hakã mbaretevéma. Oñeha’ã opavave ha ndaikatúi ohapo’o hikuái.
Oñemoñe’ẽvévo chupekuéra he’i:-Péicha pe ñande rekove, ikangýrõ gueteri ñande rehe tekove vai, pe ñanáicha
pya’e ojehapo’o, imbaretevévo ohóvo hasyvéma ñaguenohẽ ñandejehegui. Sy, túa ha opa ñande rayhu añetéva
oipotágui jakakuaa porã ñane michĩ guive oguenohẽ ñandehegui tekove vai
1.1.Aguenohẽ tero oĩvaguie, che mandu’ávo mba’épa tero. Saco los sustantivos
encontrados, recordando qué son sustantivos.
mbo’ehára, tape, ñu, temimbo’ekuérape, tekove, ñana, po, ka’avo, máta, hakã, sy, túa,
opa
1.2.Amohenda mba’eichaguápa umi tero. Clasifico esos sustantivos
ÑE’ẼPUANDU RUPI HUPYTYHA RUPI – HE’ISEVA RUPI- ÑE’ẼYSAJAKUAA RUPI –(POR SU IJEJAPO RUPI-(POR SU
( POR SU FONÉTICA) ( POR SU EXTENSIÓN) (POR SU SIGNIFICADO) MORFOLOGÍA). ESTRUCTURA).
JURUGUA - TĨGUA- TEROTEE- TEROREI- ANDÚVA - ANDU’ŶVA YSAJATEĨ - YSAJAKÕ YSAJAPY- TEROTEĨ- TEROETA-
ORALES NASALES PROPIO COMÚN CONCRETOS - UNIFORME I TRIFORME SIMPLE COMPUESTO
ABSTRACT BIFORM
O E
Tape, mbo’ehára, ñu, mbo’ehára, Tape, ñu, Tekove, Mbo’ehára Hakã, Tape, Tape, Mbo’ehára
tekove, temimbo’e, tape, ñu, temimbo’e opa , ñu, rakã rape, ñu, ,
po, ñana, mokõi, temimbo’e, , ñana, temimbo’e hape ñana, temimbo’e
ka’avo, mbohapy, máta, tekove, ñana, ka’avo, po, , ñana, po, Tekove, po, , tekove,
sy, túa, hakã ka’avo, po, máta, ka’avo, rekove, máta, ka’avo,
opa máta, hakã, hakã, sy, máta, hekove, sy, túa, hakã
sy, túa, opa túa Sy, opa Túa, ru opa
1.3.Escribo otros ejemplos no mencionados en el texto
4
ÑE’ẼPUANDU RUPI HUPYTYHA RUPI – HE’ISEVA RUPI- ÑE’ẼYSAJAKUAA RUPI –(POR SU IJEJAPO RUPI-(POR SU
( POR SU FONÉTICA) ( POR SU EXTENSIÓN) (POR SU SIGNIFICADO) MORFOLOGÍA). ESTRUCTURA).
JURUGUA - TĨGUA- TEROTEE- TEROREI- ANDÚVA - ANDU’ŶVA - YSAJATEĨ - YSAJAKÕI YSAJAPY- TEROTEĨ- TEROETA-
ORALES NASALES PROPIO COMÚN CONCRETOS ABSTRACTO UNIFORME BIFORME TRIFORME SIMPLE COMPUESTO
Óga, Ñorairõ, Kame, Pakova, Akãrague, Mborayhu, Mbarakaja, Rajy, Tupa, Y, mitã Yvytu
kavaju, sã Paraguái ovetã jagua py’aguapy tai tajýra, hupa, yvypóra
Ra’y, rupa
ta’ýra Okê,
rokê,
hokê
1.4.Ahai po ñe’ẽjoaju aipuruhápe tero iñambuéva, amohenda iguýpe. Escribo 5
oraciones utilizando sustantivos diferentes, clasifico abajo.
Asajekue ahendu guyrakuéra oturuñe’ê
Karai Livo ra’y omba’apo voi guive
Ysyry satĩ oĩ aguĩete
Kyre’ŷ ha katupyry hembypa ñandéve´
Vori vori ha’e ñane rembi’u teete
Che réra ha’e Kame
TEROTEE TEROREI TERO TERO YSAJATEĨ YSAJAKÕI YSAJAPY TEROTEĨ TEROETA
ANDÚVA ANDU’ŶVA
Livo, Ra’y, Ra’y, ysyry, Kyre’ŷ, Livo, Ra’y, ta’ýra Tembi’u, Livo, ra’y, Ysyry,
Kame, ysysry, rembi’u, katupyry Ysyry, rembi’u, réra, kyre’ŷ,
kyre’ŷ, vori vori kyre’ŷ, hembi’u Kame, katupyry,
katupyry, katupyry, Réra, vori rembi’u
rembi’u, Kame, térã, héra
réra, vori vori vori
vori
1.5.Ambohovái:
- Mba’éiguipa iporã jaikuaa porã tero ha opa iñemohenda? (¿Por qué está bien
conocer el sustantivo y toda su clasificación?)
Iporã jaikuaa tero ha iñemohenda ikatu haĝuãicha jahai ha ñaikumby porã haĝuã guarani ñe’ê
- Hesakãntepa chéve ko mbo’epy, mba’épa aikotevẽ aikuaa porãve haguã?. (¿Está
bien aclarado el contenido para mí, ¿qué necesito para comprender mejor?)
Hesakã porã hina ko mbo’epy ha katu aguereko peteĩ ñeporandu: tembi’u réra ha’e terorei?
Ha’eramo jepe heratee ndaha’éivaicha terotee. Techapyrã: vori vori, kaguyjy, chipa ha mba’e.