ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
SUTIQ RANTIN - PRONOMBRE
El pronombre no tiene significación propia, pero reemplaza al nombre
o sustantivo, dentro de una frase u oración gramatical.
Sutiq rantinqa, manan imaninantapas yachakunchu, ichaqa kikin
rimaypa nisqan hina, sutiq rantinmantan purín hunt’a rimay ukhupi.
Rosa canta en su casa. Rosacha wasinpi takin.
Ella canta en su casa payqa wasinpi takin.
SUTIQ RANTINPA T’AQANKUNA
CLASIFICACIÓN DEL PRONOMBRE
A. Runaq Sutiq Rantinkuna Pronombres Personales
B. Kaqniyuq Sutiq Rantinkuna Pronombres Posesivos
C. Reqsichiq Sutiq Rantinkuna Pronombres Demostrativos
D. Tapukuq Sutiq Rantinkuna Pronombres Interrogativos
E. Mana Chanin Sutiq Rantinkuna Pronombres Indefinidos
1. RUNAQ SUTIQ RANTINKUNA – PRONOMBRES PERSONALES.
Estos pronombres reemplazan o designan solamente a nombres de
personas.
Kay runaq sutiq rantinkunaqa sutiq rantinmantan puririn.
Estos pronombres son siete:
Kay sutiq rantikunaqa qanchismi kanku:
CH’ULLAPI SINGULAR ASKHAPI PLURAL
Noqanchis Nosotros (Incluyente)
Noqa Yo
Noqayku Nosotros (Excluyente)
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
Qan Tú Qankuna Ustedes
Pay Él, Ella Paykuna Ellos, Ellas
QHAWARICHIYKUNA
Noqa orqopi purini.
Yo camino en el cerro
Noqa
Noqa qochapi wayt’ani.
Yo nado en la laguna
Qan orqopi purinki.
Tú caminas en el cerro
Qan
Qan qochapi wayt’anki.
Tú nadas en la laguna.
Pay orqopi purín.
Él/Ella camina en el cerro
Pay
Pay qochapi wayt’an.
Él/Ella nada en la laguna
Noqanchis orqopi purinchis
Noqanchis Nosotros caminamos en el cerro
(Incluyente) Noqanchis qochapi wayt’anchis
Nosotros nadamos en la laguna
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
Noqayku orqopi puriyku
Nosotros caminamos en el cerro
Noqayku
(Excluyente) Noqayku qochapi wayt’ayku
Nosotros nadamos en la laguna
Qankuna orqopi purinkichis
USTEDES
Ustedes caminan en el cerro
Qankuna
Qankuna qochapi wayt’ankichis
Ustedes nadan en la laguna
Paykuna orqopi purinku
Ellos/Ellas caminan en el cerro
Paykuna
Paykuna qochapi wayt’anku
Ellos/Ellas nadan en la laguna
QELQASUN HUNT’A RIMAYKUNATA
1. Noqaqa hatun yachay wasipi yachani.
2. Qanqa Limaman tusuq ch’usanki.
3. Payqa q’aya watakama llank’anqa.
4. Noqanchispuniya Iquitosman wanp'upi ch’usanchis.
5. Noqaykuyá hatun wasiypi yachayku
6. Qankunayá paqarin ñujñuta qhatunkichis.
7. Paykunaqa mayupatapi wakata michinku.
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
2. KAQNIYUQ SUTIQ RANTINKUNA – PRONOMBRES POSESIVOS
Los pronombres posesivos indican pertenencia o posesión. En el
quechua se forman mediante la declinación de los pronombres
personales en el caso genitivo. Así:
Runaq sutiq rantinkunata qaqepi seq’e mitaqtinchis unachan piqpa,
maypa imakunapas kasqanta, hinaspataq kaqniyuq sutiq rantinman
t’ijrakunku; chaykunataq kanku:
CH’ULLAPI SINGULAR ASKHAPI PLURAL
Noqanchispa Nuestro (a) incluyente
Noqaq Mío (a)
Noqaykuq Nuestro (a) excluyente
Qanpa Tuyo (a) Qankunaq Vuestro (a)
Suyo, De él
Paypa Paykunaq De ellos (as)
o ella
QHAWARICHIYKUNA
Noqaq yana michiy.
Qanpa hatun wasiyki
Paypa hatun chajran
Noqanchispa rumunchis.
Noqaykuq aylluyku.
Qankunaq challwaykichis
Paykunaq simi taqenku
QELQASUN HUNT’A RIMAYKUNATA
1. Noqaq ususiy añawita rantin.
2. Qankunaq sumaq llaqtaykichis.
3. Noqaq hatun alqoy munaychan
4. Qankunaq puka qespiykichis
5. Qanpa taytayki allinta riman
6. Noqaq alqoy askhata mijun.
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
7. Qankunaq harawiykichis kunan tuta atipanqa
3. REQSICHIQ SUTIQ RANTINKUNA – PRONOMBRES DEMOSTRATIVOS
Los pronombres demostrativos remiten a nombres indicando
proximidad o lejanía respecto a las personas que hablan y
escuchan.
Los pronombres demostrativos siempre van junto a un verbo .
CH’ULLAPI SINGULAR ASKHAPI PLURAL
Kay Este, esta Kaykuna Estos, estas
Chay Ese, esa Chaykuna Esos, esas
Haqay Aquél, aquella Haqaykuna Aquellos, aquellas
KAY MICHI KAY MICHIKUNA LOS ADJETIVOS
DEMOSTRATIVOS: SIEMPRE
CHAY MICHI CHAY MICHIKUNA
AL LADO DEL SUSTANTIVO,
HAQAY MICHI HAQAY MICHIKUNA NO SE PLURALIZAN
KAY WAQAN KAYKUNA WAQANKU LOS PRONOMBRES
CHAY WAQAN CHAYKUNA WAQANKU DEMOSTRATIVOS: SIEMPRE
AL LADO DEL VERBO, SE
HAQAY WAQAN HAQAYKUNA WAQANKU PUEDE PLURALIZAR
Qhawarichiykuna: Jose tusun
Kay tusun. Kaykuna tusunku
KAY, CHAY Y HAQAY TAMBIÉN
Chay waqan Chaykuna waqanku SON ADJETIVOS
DEMOSTRATIVOS, PERO NO
Haqay purín Haqaykuna purinku KAYKUNA, CHAYKUNA…
Este canta KAY TAKIN
Ese bailará CHAY TUSUNQA
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
Aquella tejera HAQAY AWANQA
Estos comen KAYKUNA MIJUNKU
Esos corrieron CHAYKUNA PHAWARANKU
Aquellos nadaran KAQAYKUNA WAYT’ANQAKU
Esta hila KAY PUSKAN
Este recoge KAY PALLAN
Aquel mira HAQAY QHAWAN
Aquellos escucharon HAQAYKUNA UYARIRANKU
Aquellas saltan HAQAYKUNA P’ITANKU
Esas siembran CHAYKUNA TARPUNKU
Este correrá KAY PHAWANQA.
Qhawarichiykuna
1. Kay sumaq añawikunata apamuran.
2. Chay munayta takin.
3. Haqay kinsa t’antakunata rantin.
QELQASUN HUNT’A RIMAYKUNATA
1. Haqay askha t'antata apuchanpaq apasqa.
2. Chaykuna llapan qerokunata p’akiranku.
3. Haqaykuna harawikunata munayta takinku.
4. Haqay sumaq sipas takin
5. Chaykuna misk’i mijunata wayk’uranku.
6. Kaykuna yanapaypaq qaparinqaku
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
7. Chay pujllanakunawan pujllanqa.
4. TAPUKUQ SUTIQ RANTINKUNA – PRONOMBRES INTERROGATIVOS
Los pronombres interrogativos expresan preguntas a la vez que
señalan nombres.
Tapukuq sutiq rantinkunaqa tapukuykunatan unanchan hinamantataq
sutikunatawan unanchan.
Pi ¿Quién? Pikuna? ¿Quiénes?
Pin? ¿Quién es?
Ima, iman ¿Qué? Imakuna? ¿Qué cosas?
Mayqen? ¿Cuál? Mayqenkuna ¿Cuáles?
Maypi? ¿Dónde? Maykunapi? ¿En qué lugares?
Imaynan? ¿Cómo es? Maytan? ¿A dónde?
Imayna? ¿Cómo? Hayk’an? ¿Cuánto es?
Imanaqtin? ¿Por qué? Hayk’aq? ¿Cuándo?
Maypin? ¿Dónde es? Piwan ¿Con quién?
Piqpa? ¿De quién?
QHAWARICHIYKUNA
1. Pi ñawinchanqa? ¿Quién va leer?
2. Pin chay runa? ¿Quién es esa persona?
3. Mayqenmi llank’ashan? ¿Quién está trabajando?
4. Maypi tiyanki? ¿Dónde vives?
5. Maypi qaynunchay tusuranki? ¿
6. Pikunan hamunqaku? ¿
7. Pin kanki? ¿
8. jPiwan tiyanki? ¿Con quién vives?
QELQASUN HUNT’A RIMAYKUNATA
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
1. Imanaqtin nishuta waqanki? Por qué lloras mucho
2. Maypi llank’anki? ¿Dónde trabajas?
3. Pikuna munaychata takinku? ¿Quiénes cantan bonito?
4. Piwan riran? ¿Con quién irás?
5. Maypi sispa turayki tiyan? ¿Dónde vive tu primo?
6. Maypin mamayki kashan? ¿De dónde es tu mamá?
7. Imanaqtin chay pujllan? ¿Por qué este juega?
8. Hayk'aqmi chaqrata ruwankichis? ¿Cuándo harán la chacra?
9. Pikuna pujllaranku? ¿Quiénes jugaron?
5. MANA CHANIN SUTIQ RANTINKUNA - PRONOMBRES INDEFINIDOS
Kay sutiq rantinkunaqa manan allintachu chaninchan; ichaqa tapukuq
sutiq rantinkunaman “PAS” seq’eta yapakuspanmi ruwakun.
Estos pronombres indican algo no identificado; y se forman mediante
la posposición de los morfemas personales a los pronombres
interrogativos
Pipas Quien sea, quien quiera Ni Pipas Nadie
Imapas Algo, lo que sea Ni Imapas Nada, no hay
Maypipas Donde sea Ni Maypipas En ningún lugar
Mayqenpas Cualesquiera Mana Noqapas Tampoco yo
Hayk’aqpas Cuando sea Mana Mayqenpas Ninguno
Imaynapas Como sea Mana Hayk’aqpas Nunca
QHAWARICHIYKUNA
1. Pipas p’acha rantiq risun.
Quien sea que vaya a comprar ropa.
2. Mayqenpas unuman risun.
Cualquiera que vaya por agua.
3. Mana hayk’aqpas takinchu.
ACADEMIA MAYOR DE LA LENGUA QUECHUA – CUSCO
QHESWA SIMI HAMUT’ANA KURAQ SUNTUR
Nunca ha cantado.
4. Imaynapas hamunki.
Como se vendrás.
5. Ni pipas tapunchu.
Nadie a preguntado.
6. Mana mayqenpas llank’anata ruwasqachu.
Ninguno había hecho el trabajo.
QELQASUN HUNT’A RIMAYKUNATA
1. Maypipas llank´aq risaq.
Donde sea voy a ir a trabajar
2. Ni pipas ñañaykita wasipi saqesqachu.
Nadie había dejado a tu hermana en tu casa
3. Maypipas hayk’aqpas takinsunchis.
Como sea vamos a cantar
4. Ni maypipas aychata tariranichu.
En ningún lugar he encontrado carro
5. Imaynapas kaypi/chaypi tusunki.
6. Jose mana uyariranchu, manan noqapas.
Jose no ha escuchado, yo tampoco.