Actividad de Retroalimentación
Peteî mbo’ehára ha hemimbo’ekuéra
Peteî árape, mbo’ehára tujami ohechakuaa Ha maymáva omopê ndahasyietépe umi yvyra’i.
sapy’a, hemimbo’ekuéra noñeha’ãihavoi oikuaa Mitãnguéra ovy’ajoa, opuka ha osapukái, ayvu
haĝua mba’eve. Iñakãhatã, nohendúivoi ojapo hikuái.
imbo’ehárape ijayvujoa ha naiñe’êrendúi. Opu’ã
oñoakãre ha oñorairõmante. Mbo’ehára omopu’ã ipo, ojerure toñekirirîmi, ha
he’i:
Upépe ohechauka chupekuéra peteî atýra
yvyra’i oñeñapytîmbáva ojuehe. —Pehechápa, che ra’ykuéra, tuicha mba’eha
pe ojeiko porã oñondive ha oñepytyvõ. Oimeraê
—Kóva aipota pemopê -he’i chupekuéra. mba’e jajapóramo ñopytyvõjojápe, joyke’ýicha,
ndahasýi mba’eve, opa mba’e ikatu jajapo.
Upe yvyra apesã ohasa ohóvo peteîteî pórupi Peñemboja’opáramo katu, ndikatuichéne
ha avave, oñeha’ãrõjepe, ndoikatúi omopê. pejapo mba’eve ha umi penderayhu’ÿva
Upémarõ pe mbo’ehára tujami, ojora pe yvyra’i ipu’akáne pende rehe.
atýra ñapytî ha ome’êjey chupekuéra. —Ko’ága Karai Félix de Guarania ohaihaguéicha.
pemopê peteîteî he’i chupekuéra.
1. Ambohovái porandu. (Respondo las preguntas).
a. Mba’éicha ohechauka mbo’ehára hemimbo’ekuérape oîva’erãha hikuái
peteî ñe’ême.
Ohechauka chupekuéra peteî atýra yvyra’i oñeñapytîmbáva ojuehe
.............................................................................................................................
rupive.
.............................................................................................................................
b. Mba’érepa ndaikatúi oñemopê pe yvyra’i apesã.
Yvyra’i atýra oñeñapytîmba rupi ojuehe
.....................................................................................................................................
.....................................................................................................................................
2. Aheka ñe’êryrúpe ã ñe’ê.
(Busco en el diccionario estas palabras).
Akãhatã:
Travieso
...............................................................................
Apesã:
Racimo
...............................................................................
3. Ahechauka ñe’êtéva rehe ñe’êky mboyvegua (...) ha upéigua (...).
(Señalo en los verbos cuáles son los prefijos (…) y los sufijos (…).
Ñe’êky mboyvegua Ñe’ê Ñe’êky upéigua
oñe oñeha’ãrõjepe jepe
o oñorairõmante mante
ja jajapóramo ramo
4. Ahaiguy ñe’êtéva ajuhúva haipyvópe.
(Subrayo los verbos que encuentro en el párrafo).
Peteî árape, mbo’ehára tujami ohechakuaa sapy’a,
hemimbo’ekuéra noñeha’ãihavoi oikuaa mba’eve.
5. Mba’eichaguápa avatee ha avatee’ÿva. (¿Cómo
son los personajes del texto?).
Avatee Avatee’ÿ
tujami Iñakãhatã,
....................... .........................
ikatupyry Ijayvujoa
......................... ..........................
naiñe’êrendúi.
6. Ahai ñe’êjoaju ykére ha’épa añetegua térã añetegua’ÿva oikóva
moñe’êrãme.
(Escribo al lado de cada oración si los hechos del texto son fantasia o realidad).
añetegua
• Temimbo’ekuéra iñakãhatã. ..............................................................
•
añetegua’ÿva
Yvyra’i atýra oñemo’atã chuguikuéra................................................
•
añetegua
Mbo’ehára omopu’ã ipo. ..................................................................
7. Amoî papapy umi oiko haæuéicha moñe’êrãme. (Enumero los hechos que
ocurrieron en el texto).
5 Oimeraê mba’e jajapóramo ñopytyvõjojápe, joyke’ýicha, ndahasýi mba’eve.
........
4
........ Ha maymáva omopê ndahasyietépe umi yvyra’i.
3
........ Oñeha’arõ jepe, ndoikatúi omopê hikuái yvyra’i.
2
........ Upépe ohechauka chupekuéra peteî atýra yvyra’i oñeñapytîmbáva ojuehe.
1
........ Mbo’ehára tujami ohechakuaa sapy’a, hemimbo’ekuéra noñeha’ãihavoi
oikuaa mba’eve.
8. Ahai mbykymi umi mba’e oikóva’ekue moñe’êrãme.
(Escribo brevemente los hechos que ocurrieron en el texto).
Peteî árape, mbo’ehára tujami ohechakuaa sapy’a, hemimbo’ekuéra
Ñepyrû: ....................................................................................................................................
noñeha’ãihavoi oikuaa hagua mba’eve.
..................................................................................................................................................
Ohechauka chupekuéra peteî atýra yvyra’i oñeñapytîmbáva ojuehe.
Mbyte: .......................................................................................................................................
..................................................................................................................................................
Peñemboja’opáramo katu, ndikatuichéne pejapo mba’eve ha umi
Paha: ........................................................................................................................................
penderayhu’ÿva ipu’akáne pende rehe.
..................................................................................................................................................
9. Ahai mba’épa che ha’e umi temimbo’ekuéra oikuaa pyahu pe
mbo’eháragui.
(Escribo brevemente lo que los niños aprendieron de su maestro ese día).
Oimeraê mba’e jajapóramo ñopytyvõjojápe, joyke’ýicha,
.......................................................................................................
ndahasýi mba’eve, opa mba’e ikatu jajapo.
...................................................................................................
10 Amongora umi mba’e oñembe’u porãva pe jehaipyrépe.
(Encierro aquella oración que tenga coherencia).
atýra yvyra’i upépe ohechuka oñeñapytîmbáva.
pemopê chupekuéra –he’i ko’ãga peteîteî.
Mbo’ehára omopu’ã ipo, ojerure toñekirirîmi.
11. Ambohéra ko’ã ñe’êjoajuteî, moneîva, porandúva, momorãva.
(Nombro las oraciones simples según sean: afirmativa, interrogativa o
exclamativa).
•
moneîva
Ko’ãga pemopêta peteîteî. ............................................................
momorãva
• ¡Mitãnguéra ovy’ajoa!. ....................................................................
•
porandúva
Ikatúpiko pekirîrimi. ........................................................................
12. Aguenohê moñe’êrãgui ñe’êjoajueta.
(Extraigo del texto oraciones compuestas).
Pe mbo’ehára tujami, ojora pe yvyra’i atýra ñapytî ha ome’êjey chupekuéra.
• ..........................................................................................
Mitãnguéra ovy’ajoa, opuka ha osapukái, ayvu ojapo hikuái.
........................................................................................
13. Ahai muanduhe hai ( ´ ) oñeikotevêhápe.
(Coloco el acento gráfico donde haga falta).
Upémarõ pe mbo’ehára tujami, ojora pe yvyra’i atýra.
Upépe ohechauka chupekuéra peteî atýra yvyra’i
oñeñapytîmbáva ojuehe.
14. Ahaiguy ñe’êjoaju oreko porãva muanduhe tîgua ( ~ ).
(Subrayo la oración que tenga la acentuación nasal correcta).
• Upémaro mbo’ehára tujami oma’e hesekuéra.
• Upe yvyra apesã ohasa ohóvo peteĩteĩ pórupi.
• Oimerae mba’e jajapóramo ñopytyvõjojápe, ndahasýi.
15. Ambosa´y ñe’êjoajúpe ñe’êtéva ajuhúva.
(Coloreo en las oraciones los verbos).
• Upépe ohechauka chupekuéra peteî atýra yvyra’i
oñeñapytîmbáva ojuehe.
• Ha maymáva omopê ndahasyietépe umi yvyra’i.
Mitãnguéra ovy’ajoa, opuka ha osapukái, ayvu ojapo
hikuái.
16. Aiporavo pe ñe’ê oî porãva ko’ã mba’e oñeporandúva
apytépe, peteîeténte pe ombohovái porãvéva porandúpe.
(Selecciono la respuesta correcta en estas preguntas, una sola es la correcta).
Mba’éichapa pe mbo’ehára:
Mitãrusu
A.
Karai
B.
Tuja
C.
Imitã
D.
Mba’ére ome’ê chupekuéra atýra yvyra’i oñeñapytîmbáva:
A. Iñe’êrendúre
B. Iñakãhatãgui
C. Iñarandúre
D. Ipochýre
Mba’ére ovy’a mitãnguéra upéi:
A. Iñakãhatãre
B. Naiñe’êrendúire
C. Omopêre yvyra’i
D. Ndopêire yvyra’i
Mba’éicha oipota mbo’ehára oiko mitãnguéra:
A. Joyke’ýicha
B. Jeikovaípe
C. Kirirîme
D. Vy’a’ÿme
Mbo’ehára ohayhueterei hemimbo’ekuérape,
mba’éicha avei ohenói chupekuéra:
A. Mitã
B. Akãhatãkuéra
C. Ra’ykuéra
D. Ayvukuéra
!