Ñe’ẽndy arapokõindy rehegua (Vocabulario: días Ñe’ẽndy aravo rehegua (Vocabulario: sistema
de la semana) horario)
Arateĩ: Domingo Ára: Tiempo
Arakõi: Lunes Vo: Pedazo, Trozo, Fracción
Araapy: martes Aravo: Hora
Ararundy: miércoles Aravo'i: Minuto
Arapo: Jueves Aravo'ive: Segundo
Arapoteĩ: Viernes Aravopapaha : Reloj
Arapokõi: Sábados
Arapokôindy: Semana
Ára: Día
Arete: Feriado
Kuehe : Ayer
Ko’áĝa : Ahora
Ko ára: Hoy, este día
Ko'êrô: Mañana
Ñe’ẽndy arajere rehegua (Vocabulario de Jasy reraKuéra ñe’ẽndy (Vocabulario:
las estaciones del año) meses del año)
Arahaku: Verano Arapapaha: Calendario
Araroguekúi: Otoño Jasy: Mes, Luna
Araro'y: invierno Jasyteĩ: Enero
Arapoty: Primavera Jasykõi: febrero
Jasyapy: marzo
Jasyrundy: Abril
Jasypo: Mayo
Jasypoteĩ: Junio
Jasypokõi: Julio
Jasypoapy: Agosto
Jasyporundy: setiembre
Jasypa: Octubre
Jasypateĩ: Noviembre
Jasypakõi: Diciembre
Ñe’ẽ kuimba’e ha kuña oipurúva (vocabulario del Ñe’ẽ kuñánte oipurúva (vocabulario
hombre y la mujer) exclusivo de la mujer)
Ména, che ména: Esposo, mi esposo
Sy, che sy: mamá, mi mamá Ne ména: Tu esposo
Nde sy: tu mamá Iména: Su esposo
Isy: su mamá Menarã, che menarã: Novio, mi novio
Túva – ru – che ru: papá, mi papá Memby, che memby: Hijo/a – mi hijo/a
Nde ru: tu papá Che membykuimba`e: Mi hijo
Itúva: su papá Che membyKuña: Mi hija
Jarýi, che Jarýi: Abuela, mi abuela Tykéra, Ryke, che ryke: Hermana mayor, mi
Taita, che taita: Abuelo, mi abuelo hermana mayor
Machu, che Machu: Abuelita, mi abuelita Nde ryke: Tú hermana mayor
Taitachu, che taitachu: Abuelito, mi abuelito Itykéra: su hermana mayor
Temiarirõ, remiarirõ, hemiarirõ: Nieto Kypy`y, che kypy`y: Hermana menor, mi hermana
Che remiarirõ: Mi nieto menor
Ne remiarirõ: Tu nieto Kyvy, che kyvy: Hermano, mi hermano
Heremiarirõ: Su nieto Uke`i, che uke`i: Cuñada, mi cuñada
Tovaja- rovaja- hovaja: Cuñado
Che rovaja: Mi cuñado
Nde rovaja: tu cuñado
Hovaja: su cuñado
Mba’asykuéra réra (Nombres de enfermedades) Ñe’ẽ kuimba’énte oipurúva (vocabulario
exclusivo del hombre)
Ahy'o kerésa: Angina o amigdalitis membranosa o Tembireko – rembireko – hembireko: Esposa
pultácea Che rembireko – Ne rembireko: Mi esposa, tu
Ahy'o pa'â: Atoramiento en la garganta esposa
Ahy'o rasy: Dolor de garganta Hembireko: Su esposa
Ai. Llaga, herida Ta`ýra – ra`y – che ra`y: Hijo – mi hijo
Akânga'u: Mareo; vahído Nde ra`y: Tu hijo
Akânundu: Fiebre Ita`ýra: Su hijo
Akânunduro'y: Chucho, paludismo Tajýra – rajy – che rajy: Hija – mi hija
Akârasy: Dolor de cabeza, cefalalgia Nde rajy: Tu hija
Akuruchî: Calambre; contractura; tullido Itajýra: Su hija
Ambyu: Moco, flema Tovaja- rovaja- hovaja: Cuñado /a
Apeno: Hinchazón en la piel Nde rovaja: tu cuñado/a
Apysa rasy: Dolor del oído Hovaja: su cuñado /a
Gue'ê: Vómito Tembirekorã, rembirekorã, hembirekorã: Novia
Ohéo: Hidrocefalia Che rembirekorã: Mi novia
Hu'u: Erisipela Ne rembirekorã: Tu novia
Jari'i: Barro del rostro, acné pustuloso Tyke`ýra, ryke`y: Hermano mayor
Jati'i: Forúnculo Che ryke`y: Mi hermano mayor
Jehýi: Hormigueo; adormecimiento Nde ryke`y: Tu hermano mayor
Jojói: Hipo Ityke`ýra. Su hermano mayor
Ju'ái: Bocio Tyvýra, ryvy: Hermano menor
Kamambu: Ampolla Teindýra, reindy, heindy: Hermana
Kambyrujere: Toda dispepsia de los niños Che reindy: Mi hermana
Kangue rasy: Dolor de los huesos Ne reindy: tu hermana
Kerasy : Insomnio Heindy: Su hermana
Kura'ỹi: Sarna humana; escabiosis
Meĝua: Deforme, defectuoso PAPAPY PAPÝVA - NÚMEROS CARDINALES
Membykua: Aborto
Mba'asypo'i: Tuberculosis Peteî: Uno
Mbiru'a: Viruela Mokôi: Dos
Mbiru'atavy: Varicela Mbohapy: Tres
Mbita'i: Salpullido Irundy: Cuatro
Pê: Fractura Po: Cinco
Ñe'êngu: Mudo Poteĩ: Seis
Ñuaû: Lunar Pokôi: Siete
Péu: Pus Poapy: Ocho
Pirî: Escalofrío Porundy. Nueve
Punga: Diarrea; indigestión aguda Pa: Diez
Pyambu – Pyahê: Quejido - Gemido Pateî: Once
Pyti'achiâ: Estertores sibilantes torácicos Pakôi: Doce
Pyti'ajopy: Opresión torácica Paapy : Trece
Pyti'u: Hediondez Parundy : Catorce
Pytuho: Sin aliento Papo: Quince
Py'ahái: Acidez de estómago Papoteî : Diez y seis
Py'ajere: Náusea; ganas de vomitar Papokôi : Diez y siete
Py'aperere: Latidos, palpitaciones rápidas del Papoapy: Diez y ocho
corazón Paporundy : Diez y nueve
Py'amano: Desmayo; lipotomia Mokôipa : Veinte
Sarapiû: Sarampión Mokôipa peteî : Veinte y uno
Susu'a: Divieso, forúnculo Mokôipa mokôi: Veinte y dos
Tâirasy: Dolor de dientes, muelas Mokôipa mbohapy: Veinte y tres
Tembevo: Labio leporino Mokôipa Irundy: Veinte y cuatro
Tesatû: Tuerto, ciego, sin vista Mokôipa po: Veinte y cinco
Tesavâ: Bizco Mokôipa poteî : Veinte y seis
To'ysâ: Enfriamiento Mbohapypa: Treinta
Tyrasy: Disuria Irundypa : Cuarenta
Tye: Diarrea Popa: Cincuenta
Tye chivivi: Diarrea hídrica Poteîpa: Sesenta
Tyevu: Meteorismo intestinal Pokôipa : Setenta
Tyekuesê: Hernia Poapypa : Ochenta
Uñe: Micosis cutánea Porundypa: Noventa
Urê: Eructo fétido, de indigestión Sa: Cien
Mokôisa: Doscientos
Posa: Quinientos
Poapysa: Ochocientos
Su: Mil
Mokôisu: Dos mil
Irundysu: Cuatro mil
Posu: Cinco mil
Poapysu: Ocho mil
Pasu: Diez mil
Mokôipasu: Veinte mil
Popa su: Cincuenta mil
Poapypasu: Ochenta mil
Sasu: Cien mil
Mbohapysasu: Trescientos mil
Posasu: Quinientos mil
Poapysasu: Ochocientos mil
Sua: Un millón
Mokôisua: Dos millones
Posua: Cinco millones
1998: Su porundysa porundypa poapy
Papapy Papyháva (Números ordinales)
Numerales Ordinales: se agrega el sufijo “ha” a los
anteriores: 1° - Peteĩha 10º – paha (también
significa “final, último) 2° - Mokõiha, 1.000.000 –
Suaha
Numerales Ordinales: - Determinante numeral
ordinal
se agrega el sufijo “ha” a los cardinales:
1° - Peteĩha- peteĩha
2° - Mokõiha - segundo
3° - Mbohapyha- tercero
4° - irundyha - cuarto
10º -paha (también significa “final, último)
11°- pateĩha - undècimo
12°- pakõi - duodècimo
20º - MokóiPaha – vigésimo
100° - Saha (o peteĩsaha)- centésimo
1000° - Suha (peteĩsuha)- milésimo
1.000.000º – Suaha (peteĩsuaha)- millonésimo
Ñe`êtéva: Ha`e ñe`ê oñemombe`uhápe mba`éichapa oiko ha`e, ojapo térã oñandu tekove, mymba
térã mba`e, ohechaukávo ára ha ava. Son palabras que expresan existencia, estado, acción o
pasión de un ser, señalando casi siempre tiempo y persona.
Ha`e ñe`ê oñemombe`uhápe mba`épa ojapo teroñe`ê. (Son palabras en las que se expresan lo que
hace el sujeto).
Ñe’ẽtéva ñemohenda (Clasificación de los verbos)
1.Ñe`êtéva moingoepy`ỹva (Verbos regulares): Ha`e umi naiñambuéiva
iñemosusῦ jase
2.Ñe`êtéva moingoepýva– (Verbos irregulares)
Ha`e umi iñambueéva oñemosûsuvo. Ikatu iñambue iñe`ẽ pópe térậ ndoipurúigui hekopete
ñe`ẽpehẽpapapyt ha avaite rehegua.
Airelaes
Chendales
ARA(Tiempo)
Ko moambueha oñanduka ñandéve araka’etépa ojehu ñe’ẽtéva omoandu.
Ára Agagua (tiempo presente)
Ára Mboyvegua (tiempo pretérito)
Ára Upeigua (tiempo futuro)
Ára Aḡaguaite (presente perfecto), ndoguerekoi Ñe’ẽpehẽtai
ÁRA AGAGUA Ára Aḡaguapuku (presente imperfecto), ína
(TIEMPO PRESENTE) Ára Aḡaguasoso (presente intermitente)Ikóni
ÁRA MBOYVEGUA Ára Mboyveguaite (pretérito perfecto), `akue
Ára Mboyveguapuku (pretérito imperfecto), mi
(TIEMPO PRETERITO) Ára Mboyveguaiteve (pretérito pluscuamperfecto), va'ekue
Ára Mboyveguaramo (pretérito reciente) kuri
Ára Mboyveguandaje (pretérito remoto), raka'e
Ára Mboyvegua'yma (pretérito anterior), ra'e
ÁRA UPEIGUA Ára Upeiguaite (futuro perfecto),ta
(TIEMPO FUTURO) Ára Upeiguakatuete (futuro obligatorio),Va`era
Ára Upeiguakotevẽ (futuro necesario),`ara
Ára Upeigua'agui (futuro próximo),pota, mbota
Ára Upeiguárõ (futuro dudoso) ne
Ñe’ẽteja (Adverbios): Ha`e ñe`ẽ ojeipurúva oñemoambue haĝua peteĩ
ñe`ẽtéva, peteĩ teroja térã ambue ñe`ẽtejápe. (Adverbio es la palabra que sirve
para modificar a un verbo, a un adjetivo o a otro adverbio).
Techapyrã:
Kame ojeroky porã.
Luis ohóta mombyry.
ÑE’ẼTEJA ÑEMOHENDA (Clasificación de los adverbios)
ÑE'ẼTEJA TEKOGUÁVA ( adverbio de modo): Ko’ãva ha’ehína umi otekome’ẽva ñe’ẽtévape.
ñe’ẽjoajupe oiko ichuguikuéra moĩmbaha opaichagua tekoguáva.
Techapyrã:
Oguata porã / oguata vai
Oñe’ẽ hatã / oñe’ẽ kangy
Osapukái po’i / osapukái pyrusu
Ohai mbyky / ohai puku
Oiko pya’e / oiko mbegue
Pya`e: rápido, rápidamente
Mbegue: despacio, lentamente
Porã: bien
Péicha, upéicha: así, de ese modo
Rei: inútilmente, fácilmente
Peteĩcha: iguales
Mba`evéicharõ: de ningún modo
Puku: largamente
Jepe: sin embargo
ÑE'ẼTEJA TENDAGUÁVA(adverbio de lugar) : Ko’ãva katu ohechuka moõitépa ojehu
ñe’ẽtéva omoandúva. Ñe’ẽjoajukatúpe oiko ichuguikuéra moĩmbaha opaichagua tendaguáva.
Techapyrã:
Oguata mombyry / oguata agui
Oike ko’ápe / osẽ amo
Ko`ápe, ápe: aquí
Iguýpe: debajo
Amo: allá
Pépe, upépe: allí, ahí
Mamove: en ningún lugar
Mombyry: lejos
Aĝui: cerca
Pégotyo: hacia allí, hacia ahí
Pype: dentro
Tenonde: delante
Tapykue: detrás
Okápe: afuera
Opárupi: por todos lados
Árupi: por aquí
Ko`árupi: por aquí
Upérupi: por allí
Oimehápe: donde quiera
Yvate: arriba
ÑE'ẼTEJA ARAGUÁVA(adverbio de tiempo):Ko’ãva katu oñanduka araka’etépa ojehu
ñe’ẽtéva omoandúva. Ñe’ẽjoajupe oiko ichuguikuéra moĩmbaha opaichagua araguáva.
Áĝa, ko`àĝa: ahora, hoy
Aĝaite: enseguida, recién
Aĝave: después, más tarde
Ange pyhareve: esta mañana
Anga asaje: esta siesta
Asajekue: de siesta
Ka`arukue: de tarde
Ka`arupytũ: al atardecer
Pyharekue: de noche
Pyharepytũ: al anochecer
Araka`eve: nunca
Aja: mientras, durante
Ko`ẽrõ: mañana
Ko`ẽambue: pasado mañana
Kuehe: ayer
Kueheambue: anteayer
Akokuehe: la vez pasada
Máramo: nunca
Aje`i, aje`ima: hace un rato, hace ya un buen rato
Upe rire: después
Upérõ: entonces
Upéi: después
Raẽ: antes, primero
Ramo: recién
Voi: pronto
Rire: después de (con verbos)
Tapia: siempre
Akói, akóinte: siempre
Gueteri: todavía
Márõ: nunca
Mboyve: antes
Techapyrã:
Ogueru ko'ága (ogueru ága)
Oguerúkuri kuehe
Oguerúta ko'ẽrõ
Oguerúta upéi
ÑE'ẼTEJA PAPYGUÁVA o mboyguáva (adverbio de cantidad) : Ko’ãva oñanduka mboýpa
ñe’ẽtéva retakue. Ñe’ẽjoajupe katu oiko avei ichuguikuéra moĩmbaha opaichagua tekoguáva
Techapyrã:
Oguata heta
sa'i ogueru
mbovy ojogua
Heta, hetaiterei: mucho, demasiado mucho
Mbovy, mbovyete: poco, muy poco
Tuicha, tuichaiterei: mucho, demasiado mucho
Michĩ, michĩete: poco, muy poco
Michĩ, michĩminte: un poco, solo algo
Sa`i, sa`ieterei: poco, demasiado poco
Asy: muy, mucho
ÑE’ẼTEJA PORANDÚVA (adverbio de interrogación) : Ko’áva jaipuru ñe’ẽtéva ndive
ñaporandu hagua omoandúvare. Ko'ã ñe'ẽteja oguerahava’erã ñe'ẽpehẽtai upeigua "pa" térã
"piko".
Moõ, moõpa moõiko ¿Dónde?
Araka`e, araka'épa ¿Cuándo?
Mamópa ¿Dónde?
Mamo rupipa ¿Por dónde?
Mamóguipa ¿de dónde?
Araka’e guive: ¿Desde cuándo?
Mba`éichapa: ¿Cómo?
Mba`ére, mba`érepa: ¿ por qué ¿ ( Causa)
Mba`éguipa: ¿ Por qué? ( Razón)
Añeípa, añete piko: ¿De veras? ¿Es cierto?
ÑE'ẼTEJA MONEÍVA(adverbio de afirmación) : Ko’ãva ha’ehína umi omboajéva ñe’ẽtéva
omoandúva.
Héẽ : sí
Néi: sí, bueno, está bien
Avei: también
Añete: de veras, es cierto
Upéicha: así es
ÑE'ẼTEJA MBOTOVÉVA (adverbio de negación): Ko’ãva ha’ehína umi ombo`a je’ỹva
ñe’ẽtéva omoandúva.
Nahániri : No, yo no quiero
Tove : no
Ani, anítei, anike: no
Anichéne: no ( No creo)
Ne´írã: todavía no, aún no