Fiodor Michajlovič Dostojevskij Knihy

Autor v diele reagoval na problémy, s ktorými sa stretával po celý život, konfrontoval západné a ruské myslenie. Pokúsil sa o zodpovedanie existencionálnych otázok človeka. Ruská dráma v diele prerastá do všeľudskej drámy

Hlavnými postavami sú despotický statkár Fiodor Pavlovič Karamazov a jeho synovia citovo zraniteľný Dmitrij (Miťa), racionalista Ivan a náboženský hĺbavec Aľoša, ktorí otca nenávidia. Jeho štvrtým synom so slúžkou Jelizavetou je nemanželský Smerďakov, ktorý v rodine žije ako sluha. Smerďakov zavraždí svojho otca, no za vraždu je však zatknutý impulzívny Miťa. Ten je nakoniec odsúdený na život vo vyhnanstve na Sibíri. Smerďakov sa neskôr prizná Ivanovi, no neskôr spácha samovraždu. Ivan však neskôr duševne ochorie a pred súdom sa mu nepodarí očistiť Miťove meno. Aľoša po smrti svojho duchovného učiteľa Zosima odíde z kláštora.

Dej sa odohráva v Petrohrade v druhej polovici 19. storočia. Hlavný hrdina, študent Rodion Romanovič Raskolnikov je veľmi chudobný a práve z nedostatku peňazí je nútený odísť zo štúdia. Rodion žije v zatuchnutej prenajatej izbe, nemá peniaze, hladuje, ale nemá záujem nájsť si nejakú poctivúprácu. Aby dokončil školu, chce se jeho sestra vydať za bezcharakterného boháča Lužina. Rodion je zásadne proti a sestre zväzok rozhovorí. Rodina napadajú hrozné myšlienky, ako ľahko prísť k peniazom...

Dejiskom je malé vidiecke mestečko kdesi ďaleko v Rusku koncom minulého storočia a v tomto mestečku sa zbiehajú nite čudesných dejov, ktoré môžeme vnímať aj ako filozofický epos, aj ako psychologickú detektívku – a ich strojcami sú takisto ľudia čudesní, posadnutí, čiže besi...

Román Idiot sa radí k najznámejším dielam ruskej literatúry. Mladý knieža Myškin, zchudobnený a postihnutý epilepsiou, prežíva po návrate zo švajčiarskeho sanatória tak podivuhodné príbehy, že upadne znovu do svojej duševnej choroby. Stretáva sa s kupcom Parfjonem Rogožinom, ktorého žiarlivosť dovádza až k vražde milovanej Nastasji. Kníže však v ňom vidí predovšetkým nešťastného človeka a súciti s ním. Sám sa psychicky zrúti. Ľudia, ktorí nemôžu pochopiť jeho dobrotu, označujú Myškina za idiota, hoci ten má v sebe toľko vnútornej ušľachtilosti a ľudskosti, že sa tým vymyká svojmu okoliu. Myškin okúzľuje svojou nevinnosťou a vyrovnanosťou – autor predstavuje hrdinu ako človeka, ktorý by mohol povznést svet; lenže Myškin svojou filozofiou pokory a všelásky privádza do nešťastia aj tých, ktorých miluje, a nakoniec aj seba.

Děj sa odohráva v Petrohrade v druhej polovici 19. storočia. Hlavný hrdina, študent Rodion Romanovič Raskolnikov, je veľmi chudobný a z nedostatku peňazí je nútený odísť zo štúdia. Rodion žije v zatuchnutom prenajatom izbe, nemá peniaze, hladuje, ale napriek tomu nemá záujem si nájsť nejakú poctivú prácu. Ako jediné mu ešte zostáva priateľ Razumichin, s ktorým kedysi študoval na univerzite. Aby dokončil školu, chce sa jeho sestra vydať za bezcharakterného boháča Lužina. Rodion je zásadne proti a sestere sňatok rozmluví. Rodinu napadajú hrôzostrašné myšlienky, ako ľahko prísť k peniazom.

Aký je tento posledný a proslulý Dostojevského román? Je to román kriminálny, sociálne filozofický, nábožensko-mystický, rodinný, polemický, obžalobný, alebo je to niečo na spôsob cirkevného traktátu? Dodnes o tom pokračujú spory a na všetky tieto atribúty je možné odpovedať kladne. Ale ešte presnejšie bude, ak povieme, že je to všetko v jednom, a navyše, že je to strašná, krutá, až úděsná kniha, ktorej problémy a otázky, zvlášť v čase jej vzniku, zmietali životom a v iných podobách neprestali vyžarovať do modernej literatúry. Je v nej celý svet ruských typov, široký obraz ruského života, román osudu človeka, Ruska, ľudstva, ale aj všetok súhrn myslenia a hľadania Dostojevského, jeho svár s filozofickým materializmom a so socializmom, ale aj všetka miera jeho vlastných pochybností, protest proti nespravodlivosti a krutosti sveta a jeho božského i ľudského poriadku. Dej románu je očividne obrazom mučivých myšlienok, vášnivých citov a krutých pochybností Dostojevského, rúti sa dopredu s nezadržateľným napätím a dramatizmom, plným zvratov; postavy bratov Karamazových i ich otca navždy utkví v pamäti čitateľa.

Denník spisovateľa patrí k pozoruhodným a málo preskúmaným dielam F. M. Dostojevského. Je kľúčom k duši skutočného Dostojevského aj k mnohým z jeho slávnych románov. Vznikol ako spontánna výpoveď bez autocenzúry k spoločenským, kultúrnym a politickým udalostiam v Rusku, predovšetkým v rokoch 1876 – 1877. denník je skôr záznamom prúdu vedomia než kompozične prísne racionálne premysleným dielom, je snahou autora zachytiť súčasne vznikajúce myšlienky obrazy, idey, názory usilujúce sa predrať na povrch v zhmotnenej podobe, čo predurčuje aj na prvý pohľad zmätočný, chaotický rozprávačský štýl denníka. Svoj spôsob písania denníka sám Dostojevskij vyjadril slovami: „Verný svojmu naturelu začnem od konca, a nie od začiatku, hneď vyjadrím celú myšlienku. Nikdy som nedokázal písať postupne, približovať sa k veci a vyjadriť ideu, až keď ju už stihnem celú vopred predžuť a podľa možnosti dokázať. Nemal som dosť trpezlivosti, prekážal mi v tom môj charakter." Výber predstavuje Dostojevského ako komentátora aktuálnych a pálčivých problémov doby, ako učiteľa, kazateľa, proroka, ako ironického a niekedy až sarkastického sudcu prostredníctvom jeho kontroverzných úvah o náboženstve, katolicizme, morálke, politike, vojne, ale najmä o mesianistickom poslaní ruského národa.

Už vyše sto rokov neutíchajú spory o tom, ktorý z románov F.M. Dostojevského je najlepší. Jedni tvrdia, že prvý – Chudobní ľudia, – pretože znamenal novú kvalitu v ruskej literatúre (podľa Belinského to bol prvý ruský sociálny román); iní sa nazdávajú, že Zápisky z mŕtveho domu, pretože sú v nich všetky základné myšlienky a problémy Dostojevského tvorby posibírskeho obdobia; tretí zaň označujú Zločin a trest, pretože znamená novú kvalitu v spisovateľovej tvorbe (prechod od dialogického románu k polyfonickému) a je aj skladobne najucelenejší; štvrtí dokazujú, že Diablom posadnutí, pretože prináša jeho najhlbšie rozvažovanie o človeku a svete a piati vyzdvihujú práve Bratov Karamazovovcov, pretože je to posledný román, v ktorom sa ako v oceáne zlievajú všetky témy predchádzajúcich autorových veľtokových románov. Tak ako každý z Dostojevského románov, predstavujú aj Bratia Karamazovovci neopakovateľnú myšlienkovú a umeleckú kvalitu, takže z hľadiska jeho stúpencov môže byť najlepší. Ide o to, že tak ako celé jeho dielo, predstavuje ďalší, iný, nový pokus myšlienkovo a umelecky preniknúť k „človeku ako k tajomstvu, ktoré treba odhaliť.“ Tak totiž svoje autorské vyznanie, svoj program, charakterizoval ešte na začiatku spisovateľskej dráhy on sám. Za toto odhaľovanie ľudského tajomstva platil tým najcennejším – zdravím a životom.

Veľkosť a mnohotvárnosť tvorby, hýrivosť talentu veľkého klasika ruskej literatúry 19. storočia F. M. Dostojevského, autora slávnych románov Zločin a trest, Bratia Karamazovovci, Idiot, Biele noci, Hráč a mnohých iných, netreba slovenskému čitateľovi nijako osobitne zdôrazňovať. O týchto dielach sa zvyčajne hovorí ako o jedinečných eposoch hľadania podstatných právd o človeku. Literárny kritik Alexander Matuška o ňom povedal, že ide o zosobnenú „očistu". Myslel tým celú tvorbu F. M. Dostojevského, zo všetkých podzemí i výšav, lebo každá, aj tá najnepatrnejšia jeho postava „v citovom a myšlienkovom tranze búcha na brány večnosti". Dostojevského kratšie prozaické útvary ostávajú neprávom tak trochu v tieni Dostojevského veľkých románov. Týka sa to najmä novely Zápisky z podzemia z roku 1864, ktorú mnohí považujú za azda najproblematickejší spisovateľov výtvor. No práve táto myšlienkovo trýznivá próza patrí medzi významovo najsilnejšie diela ruského klasika a čitateľovi poskytuje jeden z možných kľúčov do zložitostí Dostojevského génia. Poviedka Zlý žart (1862) nie je veľmi epická, lenže koľko nemilosrdných zostupov do „podzemia v duši" sa v nej odohrá! Nakoniec obe diela, publikované v tejto knihe, jednotnou umeleckou kadenciou sprítomňujú platnosť princípu: že niet závažných drobností v architektonicky skĺbenom diele a že každý jeho epický nerv charakterizuje a zastupuje celok veľkosti.

Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Svoj Denník spisovateľa začal publikovať v januári 1873. Chcel ho vydávať ako vlastné, nezávislé periodikum, ktoré by mu umožňovalo slobodne sa vyjadrovať k najaktuálnejším otázkam doby. Svojím horúčkovitým rozprávačským štýlom Denník akoby kopíroval horúčkovitosť, rozporuplnosť čias, ktoré túžil pochopiť. „Ja som predsa začal vydávať noviny ani nie tak pre iných, ako skôr pre seba, mal som neudržateľnú potrebu vyjadriť sa k našej zaujímavej a takej svojráznej dobe. Ešte nikdy predtým, v žiadnom svojom diele som si nedovolil doviesť niektoré svoje názory do konca, povedať to úplne posledné slovo…A tu som odrazu vypovedal posledné slovo svojich názorov a túžob na úlohu a poslanie Ruska v dejinách ľudstva.“ Poviedka Krokodíl nie je súčasťou Denníka spisovateľa. Vyšla v roku 1865 a predstavuje spisovateľa ako majstra irónie a literárnej karikatúry.

Tretie slovenské vydanie noviel Biele noci a Hráč.

F. M. Dostojevskij patrí k najvýznamnejším spiso­vateľom sveta. Všetci poznáme aspoň niektoré jeho psychologické romány ako Bratia Karamazovci, Zločin a trest, Idiot, Ponížení a urazení, Biedni ľudia, Besy a ďal­šie. V knihe nájdete myšlienky zo súborného diela tohto velikána. Kniha patrí do radu Myšlienky veľkých osobností a je veľmi vhodná ako darček.

Štyri poviedky od veľkého spisovateľa. Preložila Viera Mikulášová-Škridlová.

Román nám odkrýva zložitý obrazec mučivých milostných vzťahov a zlepencov v sychravých zákutiach a zatuchlých príbytkoch či palácoch Sankt Peterburgu, ktorého nie sú ušetrené ani deti.

F. M. Dostojevskij uvádza svojho hrdinu, knieža Leva Myškina, do sveta plného zloby, falše a kariérizmu. Myškin, stelesnením ideálneho človeka, otvorene a dôverčivo pristupuje k ostatným, avšak jeho úprimnosť často vyvoláva posmech. Jeho magnetická povaha dokáže burcovať aj cynikov, no predovšetkým znepokojuje. Knieža sa snaží porozumieť každému a prežíva ich pocity, pričom nesie pocit zodpovednosti za krutosti života. Postupne sa dostáva do zápasu vášní, až sa stáva ich obeťou. Dostojevskij sa s Myškinom hlboko identifikuje, pričom mu pripisuje aj vlastnú chorobu. Spojuje ju s názorom, že medzi čudáctvom epileptikov a genialitou je len krok, a vyberá si oblasť ľudskej prirodzenosti a vzťahov ako najťažšiu výzvu. V diele sa objavujú ozveny národných eposov a literárnych zápasov, ktoré hľadajú ideály pravdy, dobra a krásy. Toto dielo, ako piate rozsiahle dielo Dostojevského, sa stalo jedným z najčítanejších v svetovej literatúre.

Kniha Objav srdce je zbierkou vybraných poviedok a spisov známeho ruského velikána literatúry. F.M. Dostojevskij prináša bravúrne a nadčasové opisy charakterov, z ktorých si môžeme vziať ponaučenie aj dnes. Spisovateľ, na základe príbehov detí, veľmi pútavo poukazuje na problémy sociálneho, ale aj etického charakteru. Toto dielo je ukážkou toho, aká potrebná je pre našu spoločnosť duša dieťaťa a aké dôležité je zachovať v tomto svete čistotou a nevinnosť, ktorú nám autor vykresľuje cez tých najmenších. Ako je u Dostojevského známe, aj táto kniha je plná znalostí o psychických stavoch človeka a spracovaná do veľkého umeleckého zážitku.V zbierke nájdete aj jednu z obľúbených spisovateľových poviedok, Chlapček u Krista na Vianoce, v ktorej sa napriek všetkej tej biede, chorobám a zime, narodil v jasličkách chlapček a daroval nám Svetlo.

Dostojevskij písal hrubé aj tenké knihy. Táto je tenká. Hĺbka, múdrosť a krása jeho písania sa však u tohto autora nemeria množstvom strán..

"Človek musí zakladať svoje šťastie na utrpení: to je zákon zeme." Táto fráza zjednodušuje myšlienky a dielo Fjodora Dostojevského, ktorý zachytáva bolesť s extrémnou citlivosťou. Biele noci zvláštne vzrušujú duchov, neobvyklý fenomén nočného svetla vyvoláva u petrohradčanov nezvyčajné fantázie, vnímanie a pocity. Nikdy sa preto nedozvieme úplne, či láska, ktorá sa protagonistovi Dostojevského odhaľuje, nie je len snom, fantáziou začiatku leta. Napätie jeho príbehov a schopnosť Dostojevského pritiahnuť čitateľov až do posledného okamihu sú spoločnými znakmi všetkých jeho románov. To sa deje v nešťastnom príbehu Niétoschky Nezvánovej, ktorá sa snaží, no ťažko nachádza šťastie. Alebo v rozprávaní muža sprevádzaného iba osamelosťou, s ilúziou zamilovať sa a s nádejou, že na uliciach Petrohradu nájde lásku svojho života.

Jeden ze stěžejních autorových románů vypráví o mladém ruském šlechtici, který pod vlivem milostného zklamání propadne hráčské vášni v ruletě. Pozadím příběhu je hráčské prostředí západoevropských lázní minulého století, prostředí, v němž vystupuje místní smetánka i řada podvodníků všeho druhu, přičemž Dostojevskij zde na strojeném světáctví přítomné ruské šlechty ukazuje její morální i hmotnou bídu

Zápisky z mŕtveho domu začal Dostojevskij písať ešte v roku 1855. Zobrazuje všetky hlbiny ľudských duší schovaných v ďalekej drsnej Sibíri, kde tisícky kilometrov od svojich domovov žijú trestanci zo všetkých končín Ruskej ríše. Sú to najrozličnejší ľudia – vrahovia, lupiči, zlodeji, primitívi i vysokí vzdelanci, ľudia vinní i nevinní. Týchto všetkých Dostojevskij ukazuje z hlboko ľudského pohľadu. Zápisky z mŕtveho domu nám pomôžu nazrieť ako do vnútra samotného autora, tak aj do temných a nešťastných čias, v ktorých sa dej odohráva.

Tretie slovenské vydanie noviel Biele noci a Hráč.

Román - novela je písaný v "ja" rozprávaní ženy – Netočky, Anetty. Rozpráva svoj celoživotný príbeh. Väčšina románu je písaná o živote jej otčima – Jefimova. Skoro všetko o ňom sa dozvedela od jeho kamaráta. Svojho otca nepoznala, zomrel keď mala dva roky. Potom sa jej matka druhýkrátvydala. Otčim pracoval ako klarinetista v orchestri. Raz stretol čudného človeka. Bol to kapelista z divadelného orchestra. Vyhodili ho a nikto sa s ním nebavil, iba jej otčim sa ho ujal

Dvojníctvo má u Dostojevského najrozličnejšie hľadiská. V prípade Goľadkina alebo Procharčina vyviera zo strachu pred životom: vydávať sa za niekoho iného a tak uniknúť hrôzam, ktoré sa na človeka deň čo deň valia. (Boris Bursov) Prečítajte si Goľadkina, Goľadkinov je veľa, nájdete ich v San Franciscu, v bratislavských bistrách, a pravdaže, opäť alebo ešte vždy v Sankt Peterburgu. Budete čítať aj o sebe, ak preceníte svoje možnosti, lebo splín a ideál vás ženú štvať si telo i dušu do čoraz väčšej rýchlosti. (Ján Johanides) Pre Dostojevského rozdvojenie osobnosti nie je otázkou klinickou, nie je záležitosťou lekárskej vedy, aj keď vo výnimočných prípadoch, ktoré vo svojom diele demonštruje, pripúšťa jeho patologickú povahu. Rozdvojovanie je problém mravný, etický, týka sa celkovej integrity osobnosti, jej schopnosti reagovať na vonkajšie podnety, vytvárať podmienky vlastnej sebarealizácie i predpoklady intersubjektívnych vzťahov.(František Kautman)

Kniha obsahuje diela Dvojník a Obec Stepančikovo a jej obyvatelia.

Kniha obsahuje diela Dvojník a Obec Stepančikovo a jej obyvatelia.

Zbierka poviedok. V tomto výbere 1. slovenské vydanie.

Šesť vybraných poviedok, ktorých spoločnou témou je osud chudobných, spoločenskými pomermi utlačených biednych ľudí...

This classic begun as a novel concerned with the psychology of a crime and the process of guilt, surpasses itself to take on the tragic force of myth. Raskolnikov is desperate for money, but convinces himself that his motive for the murder is to benefit mankind.

A reckoning of a disillusioned individual, embodying the archetype of the angry citizen and misanthrope. A former civil servant bitterly resides in his basement apartment on the outskirts of St. Petersburg, lamenting the world around him. Although in his forties, he has resigned from his position and lives poorly off a small inheritance. His fury is directed at the "modern man" and the society shaped by him. With unrestrained candor, he recounts his own experiences of failure, alienation, and misunderstandings. As he delves deeper into his personal reckoning, he becomes increasingly relentless in his self-criticism. Dostoevsky's masterful psychological study captivates with the compelling force of a radically honest self and world description.

Nad textem F. M. Dostojevského. Legenda o Velkém inkvizitorovi z románu F. M. Dostojevského Bratři Karamazovi vyprovokovala celou řadu reakcí největších ruských myslitelů minulého a našeho století. Kniha je výběrem po generace trvající diskuse o smyslu svobody a víry moderního člověka.

The violent lives of three sons are exposed when their father is murdered and each one attempts to come to terms with their guilt.

"Es ist wahr, wenn ich vor einer Frau stehe, bin ich stets schüchtern und, ich gebe es zu, nicht weniger aufgeregt, als Sie (...). Jetzt bin ich erschrocken. Es ist mir, als ob alles ein Traum wäre; ich habe mir aber auch im Traume niemals vorgestellt, daß ich imstande wäre, mit irgendeinem weiblichen Wesen zu sprechen..." (Dostojewski, Zitat auf S. 8 aus "Weiße Nächte"). Die Geschichte über den schüchternen Außenseiter, der sich in eine junge Frau verliebt, gilt vielen als die schönste Novelle des russischen Autors. Fjodor Dostojewski. Weiße Nächte. Ein empfindsamer Roman (Aus den Erinnerungen eines Träumers). Erstmals erschienen 1848. Übersetzt von Alexander Eliasberg. 2. Auflage, Göttingen 2021. LIWI Literatur- und Wissenschaftsverlag

From the award-winning translators of Crime and Punishment, Richard Pevear and Larissa Volokhonsky.Based on a real-life crime which horrified Russia in 1869, Dostoevsky intended his novel to castigate the fanaticism of his country's new revolutio

Svazek obsahuje menší Dostojevského práce z let 1862-1869. Kolem několikrát zfilmovaného a zdramatizovaného románu Hráč, zachycujícího s užitím některých autobiografických prvků hráčskou vášeň a její rozleptávající vliv na člověka, jsou seskupeny další prózy mistrovsky obrazící psychologii lidí vyřazených z obvyklých lidských vztahů (Nemilá příhoda, Zápisky z podzemí, Krokodýl, Věčný manžel). Doplňují jej dojmy z cesty po západní Evropě (Zimní poznámky o letních dojmech).

I. Fejetony II. O Kultuře a literatuře III. Polemiky a pamflety

Svazek zahrnuje jednak práce z konce čtyřicátých let (tj. povídku Bílé noci, "sentimentální román" dvou ostýchavých milenců, román Nětočka Nězvanovová, pohnutý příběh dcery zkrachovaného hudebníka, příběh, v němž autor citlivě vystihl dětskou psychologii, povídku Malý hrdina, napsanou r. 1849 ve vyšetřovací vazbě) a jednak práce z konce padesátých let (tj. satirickou novelu Strýčkův sen, karikující maloměstské prostředí a zaostalost statkářské šlechty, a satirický román Ves Stěpančikovo a její obyvatelé, v němž je podán typ vesnického tyrana, pokrytce a lháře).

Čísi zápisky Román v devíti dopisech Pan Procharčin Cizí žena a muž pod postelí Poctivý zloděj Polzunkov Vánoční stromek a svatba Nemilá příhoda Krokodýl Zápisky z podzemí Sen směšného člověka

Dvě Dostojevského satiricko-dramatické novely.

Biografie o životě a díle známého ruského spisovatele a myslitele.

Titulní próza Hráč (1866), kterou sám autor označuje jako román, je mistrovskou, zčásti autobiografickou studií hráčské vášně: v prostředí lázeňského města se odehrává příběh mladého preceptora, jenž se stává obětí kurtizány „mezinárodního formátu“ a končí jako profesionální hráč. Novela Věčný manžel (1870) líčí svérázný způsob problému manželského trojúhelníku - až na to, že tady se podváděný manžel dovídá o svých parohách ex post, po smrti své ženy. Závěrečná Nemilá příhoda je sarkastická povídka o generálovi, který zcela neplánovaně navštíví oslavu svatby svého podřízeného a notně se tam ztrapní.... celý text

Die Erzählung handelt von einem eifersüchtigen Mann, der seinen Rivalen mit seiner Frau auf frischer Tat ertappen möchte. Auf dem Rückweg von der Oper wird er Zeuge von etwas Unvorhersehbarem, das sich schließlich im Schluss der Erzählung aufklärt.

Публицистика Достоевского еще более интересна, чем его проза. Все, что писатель не мог выразить на страницах своих знаменитых романов, нашло отражение в его "Дневнике писателя". Эти диалоговые очерки и статьи, в которых наряду с суждениями Достоевского-художника слышится язвительный голос Достоевского-журналиста, можно назвать "энциклопедией русской жизни": здесь представлен глубочайший анализ общественной жизни того времени и его нравственного климата, размышления о национальном характере и народе, о значении искусства и христианства.

A collection of one novella and six short stories - The Gambler, Bobok, The Dream of a Ridiculous Man, A Christmas Party and a Wedding, A Nasty Story and The Meek One.

Zápisky z deníku spisovatele v letech 1880–1881 ve kterých se zamýšlí nad různými společenskými, morálními, etickými, uměleckými, politickými problémy tehdejšího Ruska. Publikováno podle původního vydání Kvasnička a Hampl, Praha, 1927. Ediční poznámku napsal Petr Pistorius.

Novely obsažené v tomto svazku (Poctivý zloděj, Cizí žena a muž pod postelí a Slabé srdce), spojuje úhel pohledu, kterým Dostojevský nahlíží na hrdiny svých vyprávění.Zdánlivbě všední postavy se pohybují v uzavřeném kruhu, ze kterého není cesta zpět - kruhu poněkud výjimečných situací či případů mezilidských vztahů, jež dotahují sotva znatelnou linku absurdity, která transformuje dějovou linku místy až k satirické banalitě.

Básnická kronika Petrohradu. Výběr veršů i próz tematicky spjatých s Leningradem, bývalým Petrohradem. Jsou v něm zastoupeni A. S. Puškin, N. V. Gogol, A. Tolstoj, A. Blok, M. Gorkij, V. Majakovskij aj. Úryvky z děl jednotlivých autorů jsou provázeny historickým výkladem. Kniha je doplněna stručnými biografickými údaji o autorech, nástinem nejdůležitějších událostí v životě města, slovníčkem cizích slov a vysvětlivkami.

Sbírka obsahuje 6 povídek, které dokládají nejen autorův um vytvářet postavy s propracovanou psychologií, ale také jeho zálibu v satiře. Obsahuje povídky: Něžná, Cizí žena a muž pod postelí, Poctivý zloděj, Krokodýl, Plazunkov, Mužik Marej.

Summoned to the country estate of his wealthy uncle Colonel Yegor Rostanev, the young student Sergey Aleksandrovich finds himself thrown into a startling bedlam. For as he soon sees, his meek and kind-hearted uncle is wholly dominated by a pretentious and despotic pseudo-intellectual named Opiskin, a charlatan who has ingratiated himself with Yegor’s mother and now holds the entire household under his thumb. Watching the absurd theatrics of this domestic tyrant over forty-eight explosive hours, Sergey grows increasingly furious - until at last, he feels compelled to act. A compelling comic exploration of petty tyranny, The Village of Stepanchikovo reveals a delight in life’s wild absurdities that rivals even Gogol’s. It also offers a fascinating insight into the genesis of the characters and situations of many of Dostoyevsky’s great later novels, including The Idiot, Devils and The Brothers Karamazov.

The civil servant Ivan Matveich and his wife Yelena Ivanovna are spectators of an exhibition – in a shopping arcade – of a crocodile owned by a German, when Ivan is suddenly swallowed alive by the animal. Unsuccessful in his attempts to be freed from his prison, due to the German's concern for his crocodile and excessive desire for compensation, the civil servant gradually comes to appreciate his new environment, while his wife begins to enjoy her new-found freedom. Inspired by Gogol's surreal tales, Dostoevsky's hilarious story has been interpreted by some as a vitriolic piece of social criticism and a veiled attack on the revolutionary philosopher Nikolai Chernyshevsky.

A rich and idle man confronts his dead mistress's husband in this psychological novel of duality. Powerful and accessible, it offers a captivating and revealing exploration of love, guilt, and hatred.

Based on a St Petersburg news report, Dostoyevsky's searing tale of a man who drives his wife to suicide.

** Testo originale a fronte ** Il racconto più originale e inquietante del giovane Dostoevskij Scritta nel 1847 la novella si incentra sulla figura del giovane sognatore Ordynov, assillato dall’improbabile progetto di concepire un sistema nel quale fondere arte e scienza, poesia e filosofia, che vagabonda per la città irretito dalla dolce e misteriosa Katerina incontrata in una chiesa durante una funzione. La narrazione si sviluppa intorno al vano tentativo di Ordynov di salvare Katerina dal suo persecutore, tra colpi di scena e improvvisi mascheramenti, ma il legame che lega i due (terrore, ricatto, dipendenza fisica e psicologica, un assassinio antecedente) è indistruttibile e Ordynov decide di uscire di scena. La novella mostra tutta la maestria dostoevskiana nel descrivere i moti più profondi della psiche preda della follia e del dubbio, preannunciando molti toni e situazioni dei grandi romanzi successivi.

Fantastická próza hoffmannovského typu, kterou Dostojevskij doplnil posíleným zřetelem k reálné složce světa. Jde o příběh drobného úředníka, jenž má svého dvojníka – motiv, který se zde objevuje vůbec poprvé a který autor později bravurně rozvinul v románové epopeji Bratři Karamazovi. A není zcela bez zajímavosti, že Vladimir Nabokov označil Dvojníka za nejlepší Dostojevského novelu.

Ve Fantastických povídkách prezentuje autor svojí typickou psychologizující formou, někdy s překvapivě groteskními prvky, většinou obyčejné měšťáky, jejichž život však rozehrává jako fantastickou hru, v níž je hrdina stavěn do rozhodujících životních situací, nebo svádí složité vnitřní boje o věci, jež se pouze nám mohou zdát malicherné.

Kniha obsahuje dvě povídky Polzunkov a Román v devíti dopisech. Tyto dva drobné skvosty z povídkové tvorby Dostojevského přibližují čtenářům další z galerie petrohradských postaviček. Polzunkov sestává obětí kruté hry svého prohnaného nadřízeného a vinou své naivity přichází nejen o všechny peníze, ale i o nevěstu a ocitá se na samém dně. Také v Románu v devíti dopisech se hraje o přátelství mužů a o čest ženy: tentokrát vítězí lstí žena, které se podaří zatajit nevěru.

Presented as a series of letters between the humble copying-clerk Devushkin and a distant relative of his, the young Varenka, Poor People brings to the fore the destitute of St Petersburg, who live at the margins of society in the most appalling conditions and abject poverty.

Miniatura z roku 1846, která představuje jednu z postaviček petrohradského života. Skromný a nenápadný pan Procharčin, jak se ukáže po jeho smrti, byl vlastně boháč, který si za život naspořil pěkné peníze. Povídka připomíná podobnou figurku z Nerudových Povídek malostranských. Mistrně zachycené charaktery i příznačné prostředí starého Petrohradu způsobují, že tyto příběhy nestárnou a poskytují čtenáři jedinečný zážitek.